Letecké spoločnosti vznikajú a zanikajú. V poslednej dobe je viac takých, ktoré zanikajú a prichádza čoraz k väčšej konsolidácii dopravcov, ktorí sa v snahe prežiť spájajú do čoraz väčších spoločností či tvoria rôzne aliancie. Skončil sa aj boom spojený s príchodom nízkonákladových spoločností, do ktorých ziskuchtiví investori liali milióny EUR. Dnes už je takmer nereálne nájsť investorov, ktorí by vložili peniaze do nového leteckého dopravcu a tak väčšina z týchto startupov skončí relatívne rýchlo. Alebo aj nie.

Môžeme povedať, že tento príbeh ukazuje ako to dopadne, keď sa takíto tragédi rozhodnú založiť leteckého dopravcu

Nie, tento článok nie je o Blue Slovakia, našom večnom start-upe s odvážnymi plánmi prevádzkovať najväčiu flotilu L-410 na svete, s ktorými chce spájať dediny a umožniť každému občanovi Slovenska raz v živote letieť. Nebude ani o Dankovom národnom dopravcovi, ktorý tiež nikdy nevzlietne. Ale môžeme povedať, že tento príbeh ukazuje ako to dopadne, keď sa takíto tragédi rozhodnú založiť leteckého dopravcu.

Písal sa rok 1989 a svet prechádzal obrovskými zmenami. Východný blok sa rúcal a milióny ľudí za železnou oponou sa prebúdzali do sveta nových možností, do sveta kde mohli cestovať. Nie je známe či to bola eufória spojená s týmito zmenami, patriotizmus, alebo vidina profitu v leteckom biznise, ktorá viedla Igora Dmitrowského k nápadu založiť leteckú spoločnosť spájajúcu USA s destináciami v práve rozpadávajúcom sa Sovietskom zväze.

Dmitrowský, pôvodom emigrant z Lotyšska, pomenoval nového dopravcu Baltia Air a mal s ním ambiciózne plány. Chcel prevádzkovať lety z letiska JFK v New Yorku do Moskvy a St. Peterburgu. Neskôr mali pribudnúť lety do Lotyšska, Bieloruska, Gruzínska a na Ukrajinu. V roku 1989 tieto plány určite zaujali viac ako dostatok investorov a aj samotný začiatok vyzeral vcelku sľubne. Už v roku 1991 sa novej spoločnosti podaril husársky kúsok - získal práva prevádzkovať lety z JFK do Rigy a do vtedy ešte Leningradu, ktoré mali pokračovať do Kieva, Minsku a Tbilisi.

V tomto momente to vyzeralo tak, že Baltia mieri k naozaj raketovému štartu. Už len fakt že získala práva prevádzkovať tieto linky bol pre investorov pozitívny signál, no spoločnosti chýbala jedna maličkosť - lietadlo. A tu sa začína príbeh Baltie zamotávať. Počas 90-tych rokov sa totiž Baltii nepodarilo zabezpečiť si plánovaný Boeing 747, s ktorým mal dopravca tieto linky prevádzkovať. Nie, nespravili sme chybu - počas celého jedného desaťročia Baltia len rokovala so spoločnosťami ako Cathay Pacific či United o kúpe lietadla, no za celých 10 rokov z toho nič nevzišlo. Po desiatich rokoch hľadania však dopravca potreboval riešiť omnoho pálčivejší problém - peniaze.

Hrozilo totiž že bez nich príde o svoj jediný majetok - práva na prevádzkovanie liniek. DoT (Department of Transport) totiž strácal s Baltiou trpezlivosť a bez preukázania dostatočného financovania hrozil odobratím licencie a tým pádom aj prepravných práv. Vedenie spoločnosti sa tak rozhodlo vstúpiť na burzu a získať peniaze emisiou nových akcií, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť CIBC Oppenheimer. Tá však zrejme po zistení reálneho stavu v Baltii z týchto plánov vycúvala. Baltia tak nakoniec emisiu akcií uskutočnila až v roku 2001 a na menej bonitnej burze takzvaných "penny stocks". Tieto sú podstatne menej regulované a likvidné, no Baltia vďaka tomu získala čerstvý kapitál. Do tohto momentu Baltia minula v snahe spustiť prevádzku niekoľko desiatok miliónov dolárov a vydala už niečo vyše 50 miliónov akcii.

Trvalo ďalších 9 rokov kým Baltia konečne kúpila svoje prvé lietadlo. 38 ročný Boeing 747-200, ktorému chýbala opäť jedna maličkosť - motory. Lietadlo v neletuschopnom stave tak dopravca v roku 2010 predal, pričom na tejto operácii stratil 1,6 milióna USD. Ako sa neskôr ukázalo, strata na tomto obchode bola nakoniec omnoho väčšia.

Obratom kúpil 32-ročný Boeing 747-200 od spoločnosti Kalitta Air a vyzeralo to tak, že dopravca by sa predsa len mohol vzlietnuť. Mal licenciu, prepravné práva na linky, lietadlo. Stačilo prejsť len procesom na získanie osvečenia leteckého prevádzkovateľa(AOC), ktoré vydáva americký Federálny letecký úrad (FAA).

baltia

Pokiaľ si myslíte, že Baltia týmto štandardným procesom prešla, tak ste asi tento článok doteraz nečítali poriadne. Z celkovo siedmych pokusov prejsť certifikáciou totiž ani jeden nebol úspešný. V roku 2016 manažment spoločnosti uznal, že takmer 40 ročné Jumbo certifikáciou FAA naozaj nikdy neprejde a dopravca oznámil že sa vzdáva plánu prevádzkovať Boeingy 747. V snahe upokojiť investorov dopravca oznámil novú stratégiu - prevádzkovať s BAe Avro Jetmi vnútroštátne lety medzi mestami Baltimore, Trenton, Islip a Albany. Čiže BAL + T + I + A = BALTIA. Pri tejto stratégii plánovania nových liniek už asi ani nie je nutné nič dodať.

Od svojho vzniku do roku 2016 Baltia minula celkovo 119 miliónov USD, pričom neprepravila ani jedného cestujúceho a neabsolvovala jediný komerčný let. Financie pritom získavala tak, že vo viacerých kolách vydala celkovo 9 000 000 000 akcii. Áno, sú to miliardy vydaných akcií. Ich hodnota je dnes minimálna a ľudia, ktorí ich kúpili prišli o väčšinu svojho vkladu. Niektorí o tisíce, niektorí o státisíce. Vedenie Baltie pritom cielilo primárne na emigrantov z bývalého Sovietskeho zväzu a Baltiu prezentovalo ako dobrú investíciu v rôznych rádiách, ktoré vysielali v ruštine v oblasti New Yorku. Paradoxne, mnohí investori sú napriek svojim stratám stále presvedčení, že príde moment kedy ich hodnota rapídne stúpne. Nechcú stále uveriť, že dopravca nikdy nevzlietne a obviňujú FAA z politikárčenia či dokonca z korupcie a účelového konania v snahe zabrániť Baltii získať AOC. Na druhú stranu im nevadilo, že po celú dobu si vedenie Baltie vyplácalo tučné odmeny, či si bezdôvodne pridelovali akcie spoločnosti.

Príbeh Baltie sa neskončil ani po smrti jej zakladateľa Igora Dmitrowského v roku 2016, po ktorej sa spoločnosť premenovala na USGlobal Airways. Pod novým názvom chcela prevádzkovať Boeing 767-300ER od spoločnosti Kalitta Air, no ako to už v ich prípade chodí, ani tento zámer nevyšiel. Vedenie spoločnosti napriek tomu nešetrilo na pompéznej prezentácii plánov na valnom zhromaždení v máji 2017 a posledná tlačová správa na stránke dopravcu hovorila o svetlej budúcnosti. Tá mala spočívať v kúpe spoločnosti Songbird, ktorá prevádzkovala viaceré lety z USA do destinácii v Karibiku. Baltia, či po novom už USGlobal by tým získal licenciu, osvedčenie prevádzkovateľa, lietadlá aj potrebný personál. Vyplatená bola v dobrej viere dokonca záloha 1 mil. USD z celkovej kúpnej ceny 6,5 miliónov dolárov, no nakoniec z toho opäť nič nebolo.

a

Na stránke USGlobal Airways už nachádzame len kúskovité informácie do celej skladačky. Keďže spoločnosť nemala ukončené audity účtovníctva za roky 2015 a 2016, v ktorých bolo nájdených viac ako dostatok nezrovnalostí, prišlo v júni 2018 k vyradeniu akcií spoločnosti z obchodovania na burze. Akcionárov však spoločnosť utešuje dodnes vcelku optimistickým vyjadrením na svojej stránke.

Dalo by sa povedať že osud Baltie ukončili súdy. V Auguste prehrala Baltia súd so spoločnosťou Logistic Air, ktorá ešte v roku 2010 mala dodať motory na prvý Boeing 747, ktorý Baltia vlastnila a nariadil Baltii zaplatiť 22 miliónov dolárov ako odškodné. Ako by to nestačilo, najväčší akcionár Baltie, 54 ročný John Drago bol zatknutý pre podozrenie z podvodov či prania peňazí. Tu sa stopa Baltie nateraz končí. Či navždy je otázne. Webová stránka spoločnosti naďalej existuje a je kľudne možné že za pár mesiacov príde správa že Baltia to s novým plánom skúsi ešte jeden krát. Minimálne.

30 rokov a približne 150 miliónov dolárov, nezávislý pozorovateľ sa môže len pýtať, ako to celé mohlo zájsť tak ďaleko. Veď za 150 miliónov dolárov je možné založiť naozajstnú leteckú spoločnosť a niekoľko rokov s ňou prevádzkovať vcelku rozsiahlu sieť letov. 30 rokov je viac ako dosť času prísť na to ako naozaj takú spoločnosť prevádzkovať. Dalo by sa povedať že manažéri Baltie boli neschopní keď to s takýmto rozpočtom za toľko rokov nedali, no s tým by som nesúhlasil. Boli skôr neskutočne prefíkaní a schopní vylákať od neskúsených ľudí ich životné úspory na stavanie obrovského zámku v oblakoch, ktorý vlastne nad oblaky nikdy nevzlietol.

Každý deň sa zobudí nejaký hlupák, problém je len nájsť ho

Hovorí sa - "Každý deň sa zobudí nejaký hlupák, problém je len nájsť ho". Príklad Baltie ukazuje, aké je to jednoduché. Stačí nájsť tých hlupákov, ktorí celý tento špás zaplatia. Dmitrowský mal v roku 1989 možno iné pohnútky, keď sa rozhodol založiť Baltiu. Bola to eufória z pádu železnej opony? Hrdosť na svoj pôvod? Patriotizmus? Pravdu sa nedozvieme. Najpravdepodobnejšia verzia bude ale asi tá, že to bolo celé od začiatku jeden veľký podvod. Zámienka, ktorou si určitá skupina ľudí zabezpečila na 30 rokov pokojný a bohatý život tým, že Baltiu potichu tunelovala. Až sa zdá čudné, že tento príbeh sa udial v USA a nie niekde na Slovensku. Ale čo nie je môže byť. Stačí nájsť dosť hlupákov a nový slovenský národný letecký dopravca sa tejto úlohy určite ujme.

 



Author:

Maroš Marko



  • Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý
Ak chcete komentovať, musíte sa prihlásiť
Powered by Komento