Keď mi pred dvomi rokmi Michal Toma z B-AirHandlingu medzi rečou spomenul, že sníva o tom, že by do Piešťan chcel pritiahnuť let s Boeingom 757 len som sa mierne pousmial a neveriacky sa spýtal, či v Piešťanoch dokáže tento typ s rozumným payloadom vôbec pristáť. Rovnakú reakciu u mnohých čitateľov vyvolala aj minulotýždňová správa, že španielsky veľkoklub Athletic Club Bilbao s týmto typom priletí na svoj zápas s MŠK Žilina. Z jedného letu nakoniec boli hneď dva - po prvom pristátí v stredu sa Boeing 757-200 registrácie EC-HDS vybral na záskok u SunExpress Germany, z ktorého sa krátko po 15:00 vrátil opäť do Piešťan. Nakoľko aj počasie sa patrične umúdrilo, využili sme možnosť priamo z plochy piešťanského letiska zdokumentovať túto vzácnu návštevu.
Rok 2014 sa skončil. Pre slovenské letectvo bol svojím spôsobom prelomový – po dlhej dobe, kedy sa v médiách spomínal krach jednej spoločnosti za druhou, sme sa dočkali aj pozitívnych noviniek. Dočkali sme sa vzniku hneď dvoch nových spoločností, tie existujúce sa pre zmenu dočkali prírastkov do flotily. Nových liniek sa dočkali v Košiciach aj v Poprade, pričom Bratislavské letisko spustilo na jeseň hotový ohňostroj oznámení nových liniek, s ktorým podľa všetkého bude pokračovať aj v prvých mesiacoch budúceho roka. Poobhliadol som sa späť na rok 2014 a pripravil pár úvah o tom, čo nás čaká v roku 2015.
V novembri 2013 ukončila svoju činnosť posledná slovenská letecká spoločnosť, ktorá prevádzkovala pravidelné linky. Na letiskách však nestáli zástupy cestujúcich, ktorí v ten deň chceli odletieť, ako tomu bolo v deň krachu SkyEurope. Nebolo to však kvôli tomu, že by krach spoločnosti bol riadený tak, aby sa nedotkol cestujúcich. Bolo to skôr kvôli tomu, že táto spoločnosť sa za 5 rokov svojej prevádzky stala pre cestujúcich tak bezvýznamnou, že vlastne takmer žiadnych cestujúcich nemala. Stala sa tak bezvýznamnou, že necítila ani potrebu ukončenie svojich aktivít oficiálne oznámiť.
Vážení čitatelia, článok, ktorý hľadáte, sa na tomto mieste už nenachádza. Po dlhých diskusiách s Petrom som sa rozhodol akceptovať jeho žiadosť a rozhodol som sa článok stiahnuť zo stránky. Nakoľko mám záujem na tom, aby sa bratislavské letisko rozvíjalo, snažím sa poukázať aj na veci, ktoré podľa môjho názoru na letisku nefungujú, respektíve na oblasti, v ktorých by mohlo dojsť k zlepšeniu. Bohužiaľ, namiesto otvorenej diskusie k problematickým bodom a možnostiam zlepšenia situácie, vyvolal článok miestami emocionálne reakcie vyúsťujúce miestami do verbálnych útokov voči stránke planecrazy.sk jej tvorcom.
Pravý spotter sa nemôže uspokojiť len s fotografovaním na domácom letisku, ale podľa svojich možností sa snaží za svojím koníčkom aj cestovať. Naše cesty spravidla vedú na veľké svetové letiská s bohatou prevádzkou, alebo na miesta, kde možno odfotografovať zaujímavý mix lietadiel. Pravdu povediac, menšie slovenské letiská nepatria ani do jednej z týchto kategórií. Napriek tomu sa vyskytnú výnimočné situácie, keď sa aj výlet na malé slovenské letisko, odpočívajúce v očakávaní ďalšieho charterového letu o jeden-dva dni, oplatí.
Keď som sa minulý týždeň od nášho bývalého kolegu, pôsobiaceho teraz na letisku Sliač, dozvedel, akého návštevníka hostia, rozhodnutie bolo okamžité: tam musím ísť, otázka je len ako, kedy a s kým. Nakoľko bežná letecká prevádzka najmä v Európe je čoraz viac nudná a jednotvárna, chcem využiť každú príležitosť odfotografovať niečo vzácne. A tak sa po siahodlhých konzultáciách a zisťovaniach z mojej strany naša 5-členná výprava stretla 2.8.2012 popoludní pred novým terminálom letiska Sliač, aby urobila radosť svojmu spotterskému srdcu.
"Tati, raz budem pilotom!". Takúto vetu vysloví v živote veľa chlapcov, keď prvý krát zbadajú na oblohe lietadlo, alebo sa v ňom prvý krát vezú na dovolenku. Mnohých to relatívne rýchlo prejde, keď zbadajú na stavbe báger alebo sa odvezú električkou, pričom sa na chvíľku zmení aj ich vysnené budúce povolanie. U niektorých však tento sen pretrvá až do dospelosti.
Nie každému sa sen sedieť raz v cockpite lietadla splní. Tí vytrvalejší a šťastnejší sa jedného dňa pilotmi naozaj stanú. My menej vytrvalejší a šťastnejší však poväčšinou ostaneme s nohami pevne na zemi a do cockpitu lietadla nazrieme len zriedkavo. O to viac ma preto začiatkom júna prekvapil telefonát s výnimočnou ponukou - Chceš si zalietať na Airbuse?
Letná charterová sezóna 2012 je predo dvermi a tak vám ako už je zvykom prinášame prehľad destinácií a dopravcov, ktorí by mali obohatiť ponuku letov z bratislavského letiska. Pre slovenský charterový trh je typické, že cesty za dovolenkami sú sústredené do krátkej letnej sezóny, ktorá sa do vyšších obrátok rozbieha až v júni, hoci niektoré lety do teplejších destinácií lietajú po dlhšiu časť roka prípadne celoročne, predovšetkým Egypt.
Na deň presne pred desiatimi rokmi sa začala zlatá éra slovenského letectva. 13. Februára na pravidelnej linke NE030 z Bratislavy do Košíc sa na oblohu vzniesol Embraer 120 registrácie OM-SKY. Nasledovalo 8 rokov neustáleho rastu pre SkyEurope ako aj letisko Bratislava. Ale ako sa hovorí – po každej správnej párty príde vytriezvenie. V roku 2009 došlo k neodvratnému koncu SkyEurope ktorého následky možno badať ešte aj o takmer 3 roky neskôr.
SkyEurope si tak mnoho ľudí pamätá skôr v negatívnom zmysle, no ku krachu samotnému pritom nemuselo prísť. Stačilo, aby sa vedenie pri niektorých rozhodnutiach povznieslo nad svoje záujmy a lietadlá SkyEurope by mohlo byť vidieť na oblohe aj dnes.
V máji tohto roku sa mohol manažment bratislavského letiska tešiť. Po dlhej dobe, kedy sa bratislavské letisko v médiách spomínalo len pri krachu nejakej slovenskej leteckej spoločnosti, mohlo do médií vyslať pozitívnu správu. České aerolínie totiž oznámili svoj zámer v júni vytvoriť v Bratislave svoju bázu a začať lietať do šiestich nových destinácii (Paríž, Amsterdam, Brusel, Rím, Barcelona, Larnaka). Jednalo sa pritom o atraktívny produkt aj z hľadiska destinácii, letového poriadku ako aj úrovne služieb, ktorý mohol byť alternatívou k letom Ryanairu, ale aj letov z Viedne.
Ani nie 6 mesiacov neskôr sa však ČSA rozhodli od svojho zámeru ustúpiť a takmer úplne opustiť Slovensko. Toto rozhodnutie je zarážajúce v situácii, kedy predaj leteniek na Slovensku výrazne rastie (medziročne o cca 15%). Kde tedy udělali soudruzi v Praze chybu?
Hmla. Asi nikto ju nemá obzvlášť rád. Dokáže byť nepríjemná, dokáže zaliezť pod nechty, dokáže nám znepríjemniť život. Sú však oblasti ľudskej činnosti, ktoré dokáže obmedziť, ohroziť alebo úplne zastaviť. Keď sa niekedy na jeseň či v zime pozriete z okna, poviete si, že azda aj vtáky dnes chodia pešo. Ale čo lietadlá ? Aj keď schopnosť vidieť je v letectve kľúčová, moderná technika dnes dokáže priam zázraky a tak už ani hmla dnes nemusí lietanie úplne uzemniť. V tomto článku sa vám pokúsime vysvetliť, ako to vlastne s lietaním za zníženej dohľadnosti je a nie je.
Len 45 minút autom od rýchlo rastúceho viedenského letiska, leží bratislavské letisko ktoré od zastavenia privatizácie v roku 2006 zažíva ťažké časy. Po páde domácich spoločností v roku 2009 klesol počet cestujúcich postupne až na 1,6 milióna v roku 2010. Nový terminál dokončený v júni minulého roku bol významnou investíciou do infraštruktúry letiska. Dostavba jeho druhej časti ako aj iné investičné projekty sa v súčasnosti realizujú, respektíve sú naplánované. Aby bolo možné tieto projekty financovať, hľadá letisko v súčasnosti nových partnerov, nemá sa však pritom jednať o predaj letiska ako v roku 2006. Nový prevádzkovateľ letiska má nielen investovať, ale priniesť aj nové nápady.
Martin Dichler sa s Marošom Jančulom, predsedom predstavenstva letiska Bratislava rozprával o nastávajúcich zmenách.
Počas posledných rokov sa zdalo že sa na Slovensku nepodarí úspešne prevádzkovať leteckú spoločnosť. Air Slovakia, Slovenské aerolínie, SkyEurope a Seagle Air sú príkladom toho že príliš rýchla expanzia, zlá stratégia a chýbajúci marketingový koncept môžu viesť ku krachu spoločnosti. To že je možné byť v tejto brandži úspešným dokazuje AirExplore ktorá pred 12 mesiacmi vzlietla prvýkrát.
Martin Dichler sa o udalostiach počas posledných 12 mesiacov rozprával s Martinom Štulajterom, vlastníkom a riaditeľom AirExplore.
16. marca neočakávane oznámila Wataniya Airways so sídlom v Kuvajte okamžité zastavenie prevádzky. Vývoj situácie na Blízkom východe a s tým spojené zlé vyťaženie liniek viedlo k postupnému zhoršeniu finančnej situácie spoločnosti a k zastaveniu prevádzky, ktorú už spoločnosť nevedela ďalej financovať.
Zrušené boli samozrejme aj lety Wataniya Airways z Kuvajtu do Viedne, ktoré boli prevádzkované od 2. júna 2010 až 6x týždenne.
Tesne pred zastavením prevádzky sme mali možnosť otestovať vysokú kvalitu služieb, ktoré Wataniya ponúkala. Úroveň, ktorá v dnešnej dobe uťahovania opaskov bola až príliš vysoká na to, aby bola udržateľná. Detaily v reportáži Martina Dichlera.
Dni sa nám predlžujú a s visitormi v Bratislave či Viedni to začína byť opätovne zaujímavé. Predtým než sa nám začne jar a spolu s PetromP sa vydáme na sériu výjazdov po rôznych letiskách, tak sa ešte raz pozrieme do archívu a obhliadneme sa za historickými návštevníkmi Bratislavy. Tentokrát si zaspomínam na návštevníkov ruskej výroby ktoré nás kedysi navštevovali pravidelne. Vzhľadom na to že ich mám v archíve stovky, tak dnes sa pozrieme len na niektoré z nich.
Seriál vybraté z archívu sa nateraz odmlčí a vráti sa opäť po "spotterskej sezóne" niekedy v novembri či decembri 2011.
Kým začiatkom 90-tych rokov som si myslel že Bratislava bola pre spottera nudným letiskom, tak dnes by som si dal do kolena vŕtať len aby sa tie časy vrátili späť. Dôvod je veľmi jednoduchý – väčšina spoločností či dokonca lietadiel ktoré sa tu vtedy ukázali už v dnešnej dobe nelietajú. Často krát je dokonca ťažké nájsť o niektorých vôbec nejakú zmienku na internete, tobôž fotku ich lietadla.
Kedysi sa však v Bratislave ukazovali tak často že sme nad nimi len mávli rukou, respektíve ich už považovali za samozrejmosť. Lenže Boeingy 707 a Douglasy DC-8 v tej dobe ešte boli relatívne bežnými návštevníkmi, no teraz sa z oblohy takmer úplne vytratili. Ostali na ne len matné spomienky - ešte že sa môžem obrátiť na PetraP ktorý má hádam každého visitora zapísaného. Aj s jeho pomocou som zalovil v archíve a k fotkám priradil patričné dátumy návštev týchto veteránov, ktorím sa v tejto časti budeme venovať.
V roku 1990 boli lietadlá západnej výroby v Bratislave rovnakou raritou ako kvalitná elektronika v obchodoch. Kým väčšina spoluobčanov utekala do rakúska nakupovať videorekordéry, televízory či veže, tak ja som do Rakúska utekal fotiť lietadlá. Viedenské letisko bolo v porovnaní s Bratislavským či Pražským podstatne väčšie a tak bolo jasné že každá našetrená koruna z vreckového bude minutá na autobusový lístok na Schwechat a vstupné na terasu.