Kým začiatkom 90-tych rokov som si myslel že Bratislava bola pre spottera nudným letiskom, tak dnes by som si dal do kolena vŕtať len aby sa tie časy vrátili späť. Dôvod je veľmi jednoduchý – väčšina spoločností či dokonca lietadiel ktoré sa tu vtedy ukázali už v dnešnej dobe nelietajú. Často krát je dokonca ťažké nájsť o niektorých vôbec nejakú zmienku na internete, tobôž fotku ich lietadla.
Kedysi sa však v Bratislave ukazovali tak často že sme nad nimi len mávli rukou, respektíve ich už považovali za samozrejmosť. Lenže Boeingy 707 a Douglasy DC-8 v tej dobe ešte boli relatívne bežnými návštevníkmi, no teraz sa z oblohy takmer úplne vytratili. Ostali na ne len matné spomienky - ešte že sa môžem obrátiť na PetraP ktorý má hádam každého visitora zapísaného. Aj s jeho pomocou som zalovil v archíve a k fotkám priradil patričné dátumy návštev týchto veteránov, ktorím sa v tejto časti budeme venovať.
V roku 1990 boli lietadlá západnej výroby v Bratislave rovnakou raritou ako kvalitná elektronika v obchodoch. Kým väčšina spoluobčanov utekala do rakúska nakupovať videorekordéry, televízory či veže, tak ja som do Rakúska utekal fotiť lietadlá. Viedenské letisko bolo v porovnaní s Bratislavským či Pražským podstatne väčšie a tak bolo jasné že každá našetrená koruna z vreckového bude minutá na autobusový lístok na Schwechat a vstupné na terasu.
Najväčším nepriateľom spottera je zima. Nie preto že by spotter bol teplomilným tvorom, skôr preto že doba počas ktorej je svetlo je krátka a podmienky na fotenie či pozorovanie lietadiel sú vo všeobecnosti zlé. Okrem tmy, sneženia, hmly, dažďa a iných výstrelov matky prírody sa musí spotter značne uskromniť, nakoľko počas zimy sa vo všeobecnosti menej lieta a zaujímavých visitorov je podstatne menej. Historicky býva január z hľadiska visitorov najhorší mesiac v roku, čo je ideálna príležitosť stráviť dlhé večery v archíve diákov a negatívov z časov dávno minulých a zaspomínať ako to bolo kedysi.
V roku 2000 bolo slovenské letectvo v hádam najhoršom stave od vzniku samostatnej republiky. Okrem Slovenských aerolínii ktoré boli ledva ledva schopné prevádzkovať linku z Bratislavy do Košíc nelietalo z Bratislavy takmer nič. Najzápadnejšia destinácia kam sa dalo priamo z Bratislavy letieť bola Praha a letisko zívalo prázdnotou. A nikto už ani neveril že sa to môže zmeniť. Až na dvoch bláznivých Belgičanov, ktorí bez hocijakej podpory zo strany štátu dokázali naštartovať slovenské letectvo.
Tí čo pracujú v letectve už určite vedia že v tejto časti sa budem venovať Slovenským aerolíniám, ktoré dostali túto prezývku kvôli holubici ktorú mali na smerovke. Tú hádam nikto holubicou nenazýval a všetci to považovali za sliepku a preto tá nelichotivá prezývka. Musím povedať že vo všeobecnosti som vždy fandil a stále fandím každej leteckej spoločnosti ktorá na Slovensku vznikne, ale Slovenské aerolínie sú výnimka. Aj keď som si vedomý rizika že si pohnevám kopu bývalých kolegov a kamarátov, som sa rozhodol napísať veci tak ako si ich pamätám a vnímam.
Po zavedení eko-taxy v Rakúsku sa situácia začína dosť radikalizovať a vyjadrenia jednotlivých aktérov naberať na sile. Niki Lauda dnes pre rakúske médiá vyhlásil že jeho letecká spoločnosť Niki zvažuje kvôli novej eko-taxe odchod z Viedne a presun letov na letisko v Bratislave. Zároveň kritizoval že eko-taxa sa nemá vzťahovať na tranzitných cestujúcich, čo predstavuje neférovú výhodu pre Austrian Airlines kde tranzitný cestujúci predstavujú značnú časť cestujúcich.
Táto idea zo strany Niki Laudu sa nám pozdáva, avšak myslíme si že je to len planá hrozba. Prevádzka Niki je úzko prepojená s prevádzkou Air Berlin a je takmer nemožné že Niki by prišiel do Bratislavy a Air Berlin ostal vo Viedni. Prevádzku oboch spoločností by však Bratislava kapacitne určite nezvládla. Otázne je či Niki zváži čiastočný presun do Bratislavy, napríklad u charterových letov. Práve týchto sa nová eko-taxa dotkne asi najviac nakoľko mnohé dovolenkové destinácie sa dostávajú do pásma ktoré bude spoplatnené taxou vo výške až 20 EUR na cestujúceho.
V každom prípade je to zo strany Niki Laudu (pre nás) zaujímavé vyjadrenie a dúfame že je chlap a svoje slovo dodrží.
Tento týždeň rakúska vláda schválila balíček úsporných opatrení ako aj balíček nových daní, ktoré majú pomôcť znížiť štátny deficit. Okrem napríklad zvýšenia dane na spotrebné palivá sa schválila aj takzvaná eko-taxa. Jedná sa o dodatočný poplatok, ktorým budú od 1.1.2011 spoplatnené všetky letenky s odletom z Rakúska. Opodstatnenie takejto eko-taxy je veľmi otázne, avšak politikmi je prezentované ako poplatok ktorý má kompenzovať ekologickú záťaž spôsobenú leteckou dopravou. To znie síce fajn, avšak doteraz nikto nenaviazal tieto príjmy na žiadne ekologické projekty. Suma 60 mil. EUR má jednoducho pomôcť zaplátať dieru v rozpočte. Kým rakúske aerolínie Austrian, Niki a Intersky na novú odletovú taxu spustili tvrdú kritiku, pre slovenské letectvo to môže znamenať šancu na opätovný rozvoj.
V 90-tych rokoch vznikla okrem Tatra Airu ešte jedna Slovenská letecká spoločnosť. Na základoch spoločnosti Air Terrex vznikla 13.6.1993 spoločnosť Air Slovakia. Počas svojej takmer 17 ročnej existencie prežila kopu problémov, viackrát ju už ľudia v letectve pochovávali, ale ona to vždy prežila. Ale ako sa hovorí –dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije.
Napriek všetkým problémom a prekážkam ktoré začiatkom 90-tych rokov existovali, sa stal zázrak a vznikla prvá slovenská letecká spoločnosť ktorá prevádzkovala priame lety z Bratislavy do západnej európy. Napriek tomu že bola prvá a bola tu takmer 8 rokov o nej nájdeme na internete len strohé informácie. Aby sa na ňu nezabudlo, rozhodol som sa venovať jej príbehu trošku väčší priestor.
Po tom čo za posledný rok skrachovali takmer všetky slovenské letecké spoločnosti musí byť všetkým jasné, že v našom letectve nieje niečo v poriadku. Po krachu SkyEurope, Seagle airu, Air Slovakie sa na verejnosť dostali správy o problémoch Danube Wings. Slovenské letectvo, pokiaľ neumrelo, tak je na pokraji smrti.