Sobota 20. máj 2017. Spolok Flughafenfreunde Wien zorganizoval už tretí ročník fotografickej akcie, ktorej sme sa už tradične zúčastnili aj my. Je to jedinečná možnosť, ako sa dostať s objektívom lietadlám na dosah.
Trislander, lietadlo nezvyčajnej koncepcie, končí. Posledný lietajúci kus (G-BEVT) spoločnosti Aurigny Air Services ešte stále obsluhuje krátke linky medzi ostrovmi Guernsey, Alderney a Jersey ale jeho posledný let s pasažiermi na palube sa uskutoční v sobotu 20. mája 2017. Toto lietadlo bude umiestnené na historickom letisku v Duxforde v Cambridgeshire ako súčasť zbierky Duxford Aviation Society (British Airliner Collection).
V sobotu 6. mája 2017 sme boli prítomní na súťažnej výstave v plastikovom modelárstve Štefánikovo krídlo. Do tohto ročníka sme sa aktívne zapojili a prispeli niekoľkými modelmi a ocenením pre najlepšieho modelára výstavy.
Letecká spoločnosť Wizz Air oslavuje prvý rok pôsobenia na letisku v Bratislave. Nielen pri tejto príležitosti sa v piatok 10.marca konala tlačová konferencia na letisku Bratislava za účasti komunikačnj manažérky Wizz Air - p. Soriny Ratz a generálneho riaditeľa Letiska M.R.Štefánika - p. Ivana Trhlíka. Dôvodov na tlačovú konferenciu dnes bolo hneď viacero - okrem ohlásenia novej linky z Bratislavy do Sofie sa konal zároveň aj inauguračný let na linke z rumunského Klužu do Bratislavy.
Dňa 10.1.2017 sa začína nová éra cestovania aj pre cestujúcich leteckej spoločnosti China Airlines na linke z Taipei do Viedne a späť. Na pravidelnej linke CI63 / CI64 bude od dnes 3x do týždňa lietať novinka v ich flotile Airbus A350-900XWB.
Napriek tomu, že rozvoj leteckej dopravy si za posledných 20 rokov do svojho programu dala azda každá vláda, môžeme s kľudom povedať, že „skutek utek“. Žiadna z nich totiž nepretavila smelé vyhlásenia ani len do reálnych plánov či stratégie rozvoja letectva na Slovensku a tak sa nemôžeme čudovať, že letecká doprava u nás zaostáva za všetkými okolitými štátmi. Rast a rozvoj letísk a leteckej dopravy je skôr živelný a je závislý od eventuálnych obchodných plánov súkromných leteckých spoločností, ktoré môžu ale nemusia výjsť. Štát pritom nevytvára rozumnú stratégiu rozvoja letísk a nie je ani schopný poskytnúť financie na obnovu ich infraštruktúry a investície na rozvoj či získanie nových dopravcov.
Komunity spotterov v dnešnej dobe patria neodmysliteľne k letiskám. Tie často krát na ich prítomnosť v blízkosti perimetra letiska nehľadia zrovna s nadšením, niekedy dokonca robia všetko pre to, aby sa spotterov zbavili. Lenže spotter je bytosť neoblomná, vyhodíte ho dverami, vráti sa cez okno. A potom cez pivnicu, pôjd či garáž. A tak stále viac a viac letísk namiesto aktívneho boja so spottermi, sa snaží výjsť im v ústrety a vytvoriť im podmienky, aby sa mohli svojmu koníčku čo najlepšie venovať. Okrem budovania terás, spotterských kopčekov či osádzania foto-dier do plotu idú mnohé letiská ešte ďalej a spotterov si pustia priamo do areálu letiska počas tzv. Spotter days. Takéto podujatia sa bežne konajú napríklad na letiskách v Moskve, Madride, Miláne a mnohých ďalších. Po tomto týždni sa medzi ne môže zaradiť aj Bratislava, kde sa nám podarilo so súhlasom a so značnou podporou vedenia letiska zorganizovať prvý bratislavský Spotter day.
Ako sme už dnes informovali, slovenský nízkonákladový dopravca Blue Slovakia dnes obdržal prvé lietadlo ATR 42 a už v priebehu apríla chce zahájiť lety z Bratislavy na viaceré slovenské letiská. Táto skutočnosť nenechala chladného šéfa írskej spoločnosti Ryanair, ktorá má v Bratislave svoju bázu. Promptne reagoval a priletel do Bratislavy vzniknutú situáciu riešiť. Michael O´Leary posiela na Ivánsku cestu jasný odkaz – takto nie!
Už počas minulého víkendu začal svoju platnosť letný letový poriadok a s ním prichádza aj najrušnejšie obdobie letných dovoleniek, v ktorom prejde bránami letiska za 4 mesiace takmer 60% celoročného počtu cestujúcich. Aby túto situáciu letisko zvládlo, pripravilo pre cestujúcich hneď viacero noviniek.
Bezpečnosť na letiskách je po udalostiach v Bruseli opäť pod drobnohľadom. Samovražední atentátnici zaútočili na citlivé miesto a vyvolali tak verejnú diskusiu o tom, či, kde a ako zabezpečiť, aby sa takýto čin už neopakoval.
Téme sa v blízkej budúcnosti bude venovať aj Európska komisia, ktorá bude zvažovať, či je nutné presunúť bezpečnostné kontroly už na vstup do terminálu. Bratislavské letisko na výsledok tejto diskusie nečakalo a v závere tohto týždňa zaviedlo ako jediné slovenské letisko pro-aktívne kontroly pri vstupe do terminálu.
Od vzniku Slovenskej republiky bol záujem politikov o rozvoj letectva u nás minimálny. Svedčí o tom skutočnosť, že de facto do dnes nemáme jasne vypracovanú stratégiu rozvoja leteckej dopravy na Slovensku. Nemôžeme sa teda čudovať, že slovenské letectvo je bez akéhokoľvek smerovania, de facto v troskách, letiská dlhé roky stagnujú a z istej letargie ich vytrhne len občasný záujem nejakého dopravcu skúsiť si vylámať v našich podmienkach zuby.
Existujú však aj momenty, kedy sa nejaká zmienka o letectve dostane aj do programového vyhlásenia vlády. V týchto momentoch, zvyčajne krátko pred voľbami alebo po nich, v ktorých sa politické špičky snažia predsa len do programových priorít vlády aspoň niečím prispieť, však končí všetka sranda.
Linka Pobedy do Bratislavy má za sebou niečo vyše mesiac svojej premávky. Po úvodnom úspechu, kedy linka počas vianočných a novoročných sviatkov lietala veľmi dobre vyťažená, prichádza tvrdá realita. Studené zimné mesiace nelákajú na výlet do Moskvy a ani rusom sa po sviatkoch nechce ešte cestovať. Ako sa teda linke Pobedy darí? Na to sme sa pozreli detailnejšie v našej prvej analýze letov Pobedy.
Kým letecké spoločnosti plánujú často krát relatívne krátkodobo a nové linky ohlasujú rádovo niekoľko mesiacov dopredu, je situácia pri plánovaní rozvoja letísk značne komplikovanejšia. Letiská plánujú rádovo v rokoch, či dokonca v desaťročiach. Primárnym dôvodom je dlhá doba plánovania, schvaľovania a následnej výstavby takejto infraštruktúry. Letiská preto musia predvídať situáciu aj na 30-50 rokov dopredu, odhadovať ako sa bude vyvíjať prevádzka, akú budú na ňu potrebovať infraštruktúru a kde ju vedia postaviť. Takýto proces plánovania sa deje aj na letisku Bratislava a my sa pozrieme bližšie ako vyzerali posledné známe plány rozvoja letiska z roku 2010.
Krátko pred vianočnými sviatkami sme priniesli správu o ukončení prevádzky letov z Košíc do Milána, ktoré skončili pre nízky záujem zo strany cestujúcich len po pár mesiacoch prevádzky. V našom komentári sme sa vyjadrili, že práve zrušenie tejto linky ukazuje na limity potencionálneho ďalšieho rastu Wizzairu z Košíc. Vzhľadom k tomu, že sme dostali viaceré dotazy prečo si myslíme, že tomu tak je, rozhodli sme sa priniesť krátku analýzu situácie na letisku Košice z nášho pohľadu.
Nie, nemajte obavy. Ste stále na SlovakAviation.sk a zatiaľ sme stále slovenským leteckým portálom. Nemení na tom nič ani čudný nadpis tohto článku, ktorý naznačuje, že sa blíži koniec roka a s ním prichádza čas hodnotiť, čo sa udialo, dať si predsavzatia do nového roku a predpovedať to, čo nás v roku budúcom čaká. A je pritom jedno, či sa bavíme o našom kalendári, alebo o čínskom, podľa ktorého nás čaká rok Opice. Či s opicou príde aj bolesť hlavy a poriadne vytriezvenie, to sa dozvieme čoskoro. Poďme však poporiadku.
Rok 2015 sa chýli ku koncu. Ani vo sne by mnohých z nás nenapadlo, že pre spotterov bude jeho záver tak zaujímavý. Dôvom sú návštevy lietadiel, ktoré sme už v Bratislave, či dokonca v celej Európskej únií považovali za nemožné. Veď kto z nás by očakával, že v Bratislave uvidí ešte TU-134? Asi nikto, no napriek tomu sme ju mohli na letisku M.R. Štefánika vidieť. A to nikto z nás ešte ani netušil, že nás čaká ešte jedna rarita - návšteva Iljušinu 62, ktorých je letuschopných už len posledných 12 kusov. Zástupcovia bratislavského letiska nám vyšli v ústreti a umožnili nám dostať sa k tejto lietajúcej legende bližšie.