Každý človek ma svoje sny, niektoré sa splnia skôr, niektoré neskôr a niektoré ostanú snom navždy. Mne sa jeden z mojich snov podarilo splniť práve v roku 2017. Veľmi dlho som túžil navštíviť bájnu a ďalekú Aljašku. Keď som hľadal letenky, vždy boli neuveriteľne drahé, až raz na jeseň 2016 to prišlo.

Letisko Madrid Barajas každoročne usporadúva pre fanúšikov letectva a spotterov tzv. spotting day. Koná sa vždy len 1 raz do roka . Tento rok  6.5.2016 sa konal už VII. ročník spotting day .

U každého spottera skôr či neskôr nastane čas, kedy viac menej vyčerpá možnosti nafotiť zaujímavé lietadlá na letiskách v jeho okolí. Riešením je cestovať na vzdialenejšie letiská a rozšíriť svoj spotterský horizont. Tak to bolo aj v mojom prípade, keď som posupne chodil fotiť na čoraz vzdialenejšie európske letiská. Ale či už to je Amsterdam, Londýn, Frankfurt – postupne aj tu vyčerpáte ich možnosti a budete donútený ísť ešte ďalej. Mňa to v tomto prípade zavialo naozaj ďaleko – až do Argentíny.

V prvej časti som začal svoje rozprávanie o spotterskom výlete do Paríža, ktorý som absolvoval na prelome augusta a septembra 2013. Venoval som sa letisku Charles de Gaulle, konkrétne Terminálom 1 a 3. Tieto poskytujú pre spottera veľmi zaujímavý mix najmä zahraničných spoločností. Lety kľúčového dopravcu Air France a jeho partnerov sú však odbavované v južnej časti letiska CDG, kde sa rozprestiera rozsiahly komplex Terminálu 2. Ten na rozdiel od jednotky bol od začiatku koncipovaný ako modulový a postupne sa rozrastá (a modernizuje). Jeho jednotlivé časti sú označené písmenami A až G a sú vždy situované v dvojiciach oproti sebe, pričom medzi nimi sa nachádzajú prístupové komunikácie.

Už dlhší čas som uvažoval o návšteve západnej časti USA, konkrétne Los Angeles a Las Vegas. Podarilo  sa mi kúpiť spiatočnú letenku na trase VIE-LHR-LAX / LAS-LHR-VIE za veľmi výhodnú cenu cez BA/AA a rodinný výlet so spottingom bol na svete .

Keď som na jar 2013 musel zmeniť zamestnanie, samozrejme nie z vlastnej vôle, ale to by bolo na iný príbeh, skomplikovalo to moju situáciu so spotterskými výletmi. V stabilnom zamestnaní som vedel, kedy som ako vyťažený, koľko dovolenky mám k dispozícii, kedy mi vedenie firmy umožní odcestovať preč. V novej situácii som nevedel nič a v prvom rade som musel riešiť otázku zamestnania. Ako pevný bod svojho spotterského programu na rok 2013 som už mal zakúpený výlet do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (písal som o ňom dávnejšie) na september, zvyšok plánov som musel prispôsobiť aktuálnym možnostiam. Ani po nástupe do nového zamestnania som nemohol cestovať ako predtým, k nejakým výletom som sa mohol dostať až po skončení skúšobnej doby. Tá koncom leta 2013 pominula, a tak som hľadal možnosti kam narýchlo „vybehnúť“.

Paríž, Mníchov, Frankfurt či Amsterdam. To sú u našich spotterov často skloňované odpovede na otázku kam sa chystajú vyraziť za lietadlami. V súčasnosti sú to naozaj dostupné destinácie, ktoré viete relatívne rýchlo a komfortne navštíviť aj autom. Ponúkajú naozaj zaujímavú premávku a pre našinca sú určite atraktívne. Omnoho zriedkavejšie počuť odpoveď, že niekto plánuje návštevu nejakého letiska na východ od Bratislavy. Dostupnosť autom je omnoho horšia, do niektorých destinácii treba víza a niekde to so spottingom nie je tak jednoduché. Našťastie, podstatne lepšie možnosti vydať sa aj do exotických destinácii na Balkáne či na Ukrajinu nám prinášajú nové linky Wizzairu. Jednou z nich je od decembra aj linka do Kyjeva. A napriek situácii u našich východných susedov si tu spotter príde na svoje.

Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti, blízko centra Bangkoku sa nachádza aj druhé letisko Don Mueang. Správnejšie by malo znieť prvé, nakoľko až do otvorenia Suvarnabhumi slúžilo ako jediný vzdušný prístav thajskej metropoly. Potom jeho význam oslabol takmer na nulu a zdalo sa, že v prevádzke zostane maximálne jeho vojenská časť, avšak z dôvodu preplnenia nového letiska prakticky hneď po jeho otvorení sa niektoré vnútroštátne lety presunuli naspäť. Po rýchlom vzostupe low-cost dopravcov v juhovýchodnej Ázii nabral Don Mueang svoj druhý dych a dnes je významným uzlom nízkonákladových dopravcov. V minulom roku na ňom odbavili 21,5 milióna cestujúcich, čo je oproti 2,5 miliónu v roku 2009 neuveriteľný nárast.