Spojené arabské emiráty sú púštny štát na arabskom poloostrove, pozostávajúci zo 7 emirátov: Abu Dhabi, Ajman, Dubai, Fujairah, Ras al-Khaimah, Sharjah a Umm al-Quwain. Najmä Dubaj sa v posledných rokoch stáva čoraz viac cieľom dovoleniek aj slovenských občanov, hoci vplyvom stále väčšej výstavby, záplavy turistov z bývalého Sovietskeho zväzu a rastúcimi cenami už nie je tým, čím býval pred 10 a viac rokmi.

Napriek veľkému turistickému ruchu Spojené arabské emiráty určite nepatria medzi najvychytenejšie destinácie spotterov a fotografov dopravných lietadiel. Hlavným problémom je fakt, že podobne ako vo väčšine moslimských krajín, je fotografovanie strategických objektov (teda aj letísk) prísne zakázané a vďaka nepochopeniu nášho hobby zo strany ortodoxných moslimov len ťažko vysvetlíte polícii alebo vojakom, že fotografovaním lietadiel, najmä vo vzduchu, nechcete ublížiť ich krajine ani viere. Napriek tomu, pri dodržiavaní istých pravidiel a zvýšenej miere diskrétnosti sa spotterský výlet do Spojených arabských emirátov môže skončiť veľmi úspešným úlovkom. Pretože, ako to väčšinou býva, čím horšie sú podmienky na naše hobby, tým zaujímavejšie lietadlá v daných miestach lietajú. V prípade Spojených arabských emirátov ide nielen o exotické a v Európe nezastihnuteľné spoločnosti, ale aj o staršie a hlučné lietadlá, ktoré tu máte možnosť vidieť ešte v hojnom počte.

 

B727-200 Iran Aseman Airlines EP-ASA_1 MD83 United Airways S2-AEU_1 B747-200F Iran Air Cargo EP-ICD_1

 

 

Nie všetky letiská v Spojených arabských emirátoch sú však k spotterom nepriateľské. Práve naopak, svetlým príkladom je Sharjah, ktorý si z náruživých fotografov urobil celkom dobrý (typicky arabský) biznis. Ale o tom postupne.

 

Moja prvá cesta do Dubaja viedla v roku 2003 a bol som s ňou nadmieru spokojný. Potom som niekoľko rokov váhal, pretože letisko Sharjah prerušilo povoľovanie fotografovania na ploche z dôvodu „rekonštrukčných prác“. A tak až po siedmich rokoch, vo februári 2010, som sa do emirátov vybral znova. Na cestu som použil spoločnosť Emirates z Viedne, o úrovni jej služieb je asi zbytočné sa rozpisovať. Bohužiaľ práve v môj deň lietadlo významne meškalo, takže som do Dubaja priletel až niekedy okolo druhej hodiny v noci. Smola... Potom nasledovala veľmi potupná imigračná procedúra, ktorá mi opäť pripomenula, že hoci sme členmi Európskej únie už (vtedy) 6 rokov, stále sme len druhoradými členmi. Pretože pokým Holanďan, Brit či Rakúšan môže do Dubaja priletieť bez víza a obdrží ho formálne pri prílete, Slovák si ho musí vybaviť vopred a riadne zaň zaplatiť. Pokiaľ letíte s Emirates, je to iba problém finančný, pražská cestovná agentúra ho vybaví, vy len zaplatíte. Ak by ste však chceli letieť inou spoločnosťou, máte problém, pretože získať víza do emirátov je pomerne zložité. Vyžaduje sa tzv. „sponzor“, ktorým môže byť domáca CK alebo hotel, v ktorom sa ubytujete, tí pre vás víza vybavia a vy si ich vyzdvihnete po prílete na letisku (a zaplatíte samozrejme). Problém je v tom, že ak cestujete individuálne a nechcete bývať v drahom hoteli, nikto vám nič nevybaví. Samozrejme, existujú agentúry, ktoré víza vybavia aj bez letenky s Emirates, avšak „cena“ takéhoto víza je potom extrémne vysoká. Je skvelé byť „rovnoprávnym“ členom Európskej únie, zjavne to nikoho ani na našej ani na opačnej diplomatickej strane netrápi...

 

V mojom prípade som mal víza vybavené cez Emirates, takže som „len“ zaplatil. Nikto ma však neinformoval o tom, akú potupnú procedúru ešte musím podstúpiť po prílete v DXB. Po vystátí radu k pasovému pultu ma poslali do kancelárie „vytlačiť víza“. Odtiaľ ma poslali do banky „kúpiť známku“ (o „výhodnosti“ výmenného kurzu nemusím hovoriť). So známkou mi zase v kancelárii vízum opečiatkovali. S opečiatkovaným vízom som sa postavil do radu na screening očí. A odtiaľ, hurá, už len zase späť na pasovú kontrolu, kde som plný nadšenia po 90 minútach vstúpil na pôdu Spojených arabských emirátov ! Musím však povedať, že po týchto počiatočných problémoch už moja spotterská dovolenka nemala chybu.

 

Dubaj sa zmenil aj v tom, že výborne vybudoval sieť mestskej dopravy (metro a autobusy). Dnes sa miestnou MHD dostanete prakticky kamkoľvek a za zlomok ceny taxíka, metrom navyše aj bez dopravnej zápchy. Pokiaľ si vyberiete hotel v starej časti Deira, ste metrom na letisku za pár minút. Samozrejme, priamo na letisku nevyfotíte nič, v Dubaji sa vzhľadom na v úvode spomínaný zákaz musíte uspokojiť s fotografovaním lietadiel vo vzduchu a aj to pri zachovaní diskrétnosti a obozretnosti.

Vytlačiť

 

Letisko Dubaj je neustále vo výstavbe a aj napriek nedávnemu otvoreniu nového megaletiska Al Maktoum v lokalite Jebel Ali (zatiaľ iba pre cargo lety) bude ešte dlhé roky slúžiť. Terminály sa rozkladajú po oboch stranách dvoch paralelných RWY 12/30, pričom na juhozápadnej strane sa odohráva väčšina prevádzky, na severovýchodnej strane je iba Terminal 2 (najmä lety z bývalého Sovietskeho zväzu a dlhodobo stojace lietadlá) a cargo zóna. Vďaka prevládajúcemu severnému alebo severozápadnému prúdeniu vzduchu sa väčšinou uplatňuje systém, že predpoludním sa spravidla pristáva od mesta (mora), zatiaľčo od obeda spravidla od púšte, nemusí to však platiť vždy. Treba podotknúť, že pravdepodobnosť slnečného počasia v Dubaji je veľmi vysoká, ale oblačnosť a aj nejaké zrážky nie sú ani tu vylúčené, najmä v zimných mesiacoch, ktoré sú však zasa vďaka príjemným teplotám najvhodnejšie na návštevu.

TU154M Taban Air RA-85829_1 F50 Kish Air EP-LCB_1 B747-400 Saudi Arabian Airlines HZ-AIV_1

 

 

Väčšina spotterov, ktorí sa do Dubaja napriek sťaženým podmienkam odvážia, fotografuje popoludní z piesočných dún v blízkosti obce Mirdif, avšak atraktívnosť lietadiel, ktoré pristávajú predpoludním, ma prinútila poobzerať sa aj po pozícii na opačnej strane letiska. Bohužiaľ, vďaka hustej zástavbe a veľkému pohybu ľudí (a aj policajných hliadok) je fotografovanie na severozápad od letiska (pristátia na RWY 12L) dosť sťažené, ale nie nemožné. Ja osobne som si našiel miesto na uličke 12B Street za autopredajňou Mercedes. Lietadlá tu síce vidíte len pár sekúnd medzi stavbami, ale vďaka zvuku ich nemôžete prepásť. Vysoký múr za chrbtom chráni pred slnkom a zaparkované autá pred vami chránia čiastočne pred zbytočnými zrakmi prechádzajúcich áut a občasných policajných hliadok. Po chodníku však chodí dosť ľudí, takže je vždy lepšie fotoaparát po každej snímke schovať do tašky a „tváriť sa nenápadne“. Svetlo samozrejme nie je ideálne, nakoľko slnko je prakticky spredu lietadla a než sa stihne dostať do lepšej pozície, väčšinou už zmenia smer lietania. Preto sa na toto miesto neoplatí veľmi prísť pred 10:00 h, nakoľko ráno je slnko dokonca proti vám. Napriek tomu sa tu za cca 2 hodiny dajú vyfotiť zaujímavé kúsky, ktoré mnohokrát popoludní neuvidíte. Na pozíciu sa dá dostať autobusom č. 20, zastávka Gargash Automobiles.

IL18 Expo Air 4R-EXD_1 B737-300 Safi Airways YA-HSB_1 A300F Iran Air Cargo EP-ICF_1

 

 

 

Spravidla okolo obeda dôjde k zmene smeru lietania a tak je čas sa zbaliť a premiestniť sa na druhú stranu letiska. Najlepšie je dostať sa k metru a vystúpiť na konečnej stanici Rashidiya. Odtiaľ použiť autobus F03, ktorý vás dovezie až takmer na nové miesto, zastávka Mirdif Area – 12 Street A1 je len pár desiatok metrov vzdialená. Miesto si nájdete na opustenom piesočnom priestore medzi koncom obce Mirdif a cestou k hypermarketu Carrefour (áno, aj tu je...), ja som väčšinou sedel pri plote miestneho skladiska rôznych materiálov, kde pracujú prívetiví „gastarbeiteri“, ktorým vaše fotografovanie vôbec nevadí. Hoci ste na relatívne odľahlom mieste, aj tu treba byť obozretný a fotoaparát radšej schovávať po každej fotke, občasná návšteva polície je aj tu možná.

A321 Air India VT-PPL_1 B737-800 Fly Dubai A6-FDD_1 B747-300 Mahan Air EP-MND_1

 

 

 

Vďaka orientácii dráh je na tejto pozícii s pribúdajúcim časom stále lepšie a lepšie svetlo, bohužiaľ dni sú v Dubaji v zime pomerne krátke, najneskôr o 17:30 až 18:00 h ste skončili. Pred slnkom tu nemáte žiadnu ochranu, takže nezabudnúť na prostriedky proti spáleniu... Prevádzka je rôznorodá, zažijete vlny letov Emirates, ale aj rôznych pre nás exotických dopravcov, taktiež niekoľko cargo letov (aj keď tie budú zrejme stále viac smerovať do Jebel Ali). V minulom roku ma potešilo denne aj niekoľko starších sovietskych typov lietadiel, najmä v službách iránskych dopravcov, občas nejaká tá B727 alebo B737-200. Samozrejme, veľký podiel predstavujú wide-bodies, vrátane B747. Bohužiaľ, po zapadnutí slnka sa toho deje ešte veľmi veľa, ale jednoducho tieto lety musíte oželieť. Keď vidíte, aké lietadlá lietajú do DXB za tmy, je vám niekedy do plaču...

B767-300F UPS N307UP_1 A310-300F Royal Jordanian Cargo JY-AGR_1 B777-200F Emirates Sky Cargo A6-EFE_1

 

 

 

Pre objektívnosť treba ešte pripomenúť, že slnko v Spojených arabských emirátoch je veľmi silné a teploty aj v zime vysoké (bežne do 30 stupňov), čo treba brať do úvahy pri fotografovaní. Vzhľadom na vysoké teploty by akékoľvek fotografovanie na zemi „cez plot“, aj keby bolo povolené, bolo prakticky nemožné pre horúci vzduch. Spotting na priblížení je preto oveľa vhodnejší, aj keď samozrejme lietadlá sú trochu vyššie, ale s tým sa treba zmieriť.

 

Samostatnou kapitolou je letisko Sharjah. Leží len asi 30 minút jazdy taxíkom od Dubaja a za jednu cestu zaplatíte od 70 dirhamov vyššie (v prepočte asi 15 EUR). Časy, keď sa v Dubaji ale aj pri letisku Sharjah dali odchytiť „neoficiálne“ taxíky bez taxametra, v ktorých ste pri troche zjednávacieho talentu vedeli dohodnúť cenu na úrovni 40% oficiálnej taxy (aj keď s nepríjemnými výčitkami svedomia ako veľmi bude trpieť a hladovať rodina taxikára), sú bohužiaľ už minulosťou. Po príjazde na letisko SHJ treba zájsť do kancelárie Pass Office, kde si prevezmete návštevnícku visačku a darčekový balíček a dostanete sprievodcu s autom. Ak by si niekto naivne myslel, že toto všetko bude u dobrých moslimov zadarmo, tak vás musím hneď na úvod vyviesť z omylu – celý tento špás stojí dnes 1000 dirhamov, čiže v prepočte asi 200 EUR. Bez ohľadu na počet osôb, každá platí rovnako, hoci dostanete iba jedno auto a jedného sprievodcu. Nuž, Arabi boli vždy obchodníci... Samozrejme, svoju návštevu si musíte vopred dohodnúť, najlepšie je navštíviť webovú stránku letiska SHJ, kde sa v príslušnej sekcii dozviete všetko potrebné. Vyplníte a odošlete dotazník, pošlete scan pasu, fotografiu a čakáte na odpoveď. Pass Office síce oficiálne vyžaduje prevzatie visačky najneskôr deň vopred, avšak ak ich požiadate o to, nie je problém dohodnúť si prevzatie aj v daný deň ráno, aspoň nemusíte na letisko merať cestu dvakrát.

CRJ700 Felix Airways 7O-FAB_1 B777-200F Aero Logic D-AALB_1 B747-400F KLM Cargo PH-CKD_1

 

 

 

Po chvíli čakania a následnom pochode spleťou chodieb som sa so svojím sprievodcom dostal cez kontrolný bod s RTG na vytúženú plochu letiska SHJ. Letisko zaznamenalo za posledné roky obrovský rozmach najmä vďaka aktivitám low-cost dopravcu Air Arabia, ktorého lety výrazne dominujú pasažierskej časti prevádzky. Tá však nie je hlavným lákadlom spotterov, aj keď niektorí návštevníci aj v tejto oblasti určite stoja za to. Hlavným lákadlom sú 4 aprony západne od terminálu, ktoré skrývajú desiatky prevažne nákladných lietadiel najrôznejšieho druhu.

 

Zatiaľčo v roku 2003 boli tieto plochy ešte posiate desiatkami starých sovietskych Antonovov, Iljušinov a Tupolevov (vrátane AN-8, AN-12 či IL-18), minulý rok som so zármutkom zistil, že väčšina plôch bola „uprataná“ a najstaršie a najexotickejšie exempláre bol skončili svoju púť niekde na šrotovisku alebo sa presťahovali na menej frekventované letiská. Dnes je SHJ hlavne rajom najrôznejších IL-76, od kompletne bielych až po sfarbené s nápisom. Za jeden deň ich tu narátate aj dvadsať. Ale pekne po poriadku.

IL76 Airlines 400 UP-I7625_1 IL76 Turkmenistan Airlines EZ-F428_1 IL76 Air Almaty UP-I7602_1

 

 

 

Fotografická návšteva má dva turnusy, prvý začína o 8:00 a váš sprievodca vás podľa vášho želania odvezie postupne na všetky 4 aprony, záleží len na vás, kde začnete, koľko tam času strávite a čo všetko chcete vyfotografovať. Na každom aprone sa spravidla môžete pohybovať pešo, váš sprievodca bude spravidla sedieť v tieni svojho auta alebo sa s niekým rozprávať. Na prvom aprone nájdete väčšinou moderné cargo lietadlá, najmä B747F, ktoré sú v neustálom pohybe. Dopĺňa ich niekoľko IL-76, ktoré sa chystajú na odlet alebo prileteli. Druhý apron bol počas mojej návštevy takmer prázdny, stálo tam len zopár dlhodobejšie odstavených lietadiel, vrátane B747SP, ktorá je v SHJ už dlhé roky. Na treťom aprone nájdete väčšinou lietadlá, na ktorých prebieha údržba a nechystajú sa na let, väčšinou sú naťahané bližšie k sebe, ale nie je problém ich vyfotografovať. Aj tu dominujú IL-76, ale v rohu stál aj jeden dlhoročný exponát B707, občas poteší nejaká DC-8, v jednotlivých kusoch nájdete aj iné typy. Na poslednom aprone, ktorý v roku 2003 tvoril iba uvalcovaný piesok, a ktorý bol nanovo vybetónovaný a vybavený aj veľkým hangárom, stálo opäť väčšie množstvo IL-76 a jedna TU-204C.

IL76 Sayakhat UP-I7615_1 TU204C National Airlines Cargo RA-64021_1 B707-300F Blue Nile - Spirit of Africa 5Y-BRV_1

 

 

 

Váš sprievodca s vami nepôjde na hlavný pasažiersky apron, nakoľko je tam živý pohyb lietadiel, avšak odstavené lietadlá na jeho okraji je povolené obísť a vyfotografovať. Bežnú prevádzku však bez problémov vyfotografujete z miesta pri požiarnej zbrojnici, kam vás váš sprievodca „odloží“ po skončení prvého kola. Ste tam priamo pri hlavnej rolovacej dráhe a hneď za ňou je jediná RWY, takže pokiaľ nie sú horúce letné teploty, môžete tu po väčšinu dňa fotografovať všetok pohyb na dráhe i rolovačke. So sprievodcom si môžete dohodnúť druhú „rundu“ na určitý čas. Potom o 12:00 po vás príde a odvezie vás do terminálu, kde dostanete v miestnej reštaurácii obed (je zahrnutý v cene fotopovolenia). O 14:00 začína popoludňajšia časť, kedy si opäť môžete prejsť všetky aprony a sprievodca vás opäť „odloží“ k požiarnej zbrojnici. Je na vás, či si dohodnete ešte ďalšie kolo fotografovania, alebo zostanete až do 18:00, keď sa celý špás končí, na tomto mieste. Ja som volil radšej zostať na mieste, pretože v popoludňajšom slniečku máte všetky lietadlá pred sebou ako na dlani a aspoň vám zaručene nič neutečie.

A320 Air Arabia A6-ABC_1 A321 Air Blue AP-BJB_1 B737-200 Shaheen Air AP-BHA_1

 

 

 

Aj keď letisko Sharjah už tiež nie je to, čím bývalo (a aj cena fotopovolenia sa za tie roky znásobila), najmä pre milovníkov IL-76 je to stále neobíditeľné miesto. A hoci suma, ktorú zaplatíte, je vysoká, nakoniec vás odmení pekne strávený deň s množstvom úlovkov.

 

Podobné povolenie na fotografovanie je možné získať aj na letisku Ras al-Khaimah, kde je tiež odstavených zopár skvelých kúskov, avšak lietadiel je menej ako v SHJ a pri takmer rovnakej cene za povolenie stojí za zváženie, či aj toto letisko chcete navštíviť. Určite tam však nájdete zaujímavé exponáty. Ďalším podobným „rajom“ je aj Fujairah, tu však až doposiaľ bolo získanie povolenia na fotografovanie veľmi zložité a lietadlá sú natlačené tesne k sebe, takže fotografovanie môže byť komplikovanejšie. Treba dúfať, že aj tu sa situácia zmení a presadí sa typická arabská snaha vytĺcť zo všetkého nejaký peniaz. Ak ide o zárobok, určite aj Alláh odpustí, ak nepravoverci praktizujú svoje prapodivné hobby.

 

Tak či tak, Spojené arabské emiráty sú zaujímavou krajinou a pri prekonaní prvotných prekážok a vyššej dávke obozretnosti a diskrétnosti môže spotter spojiť fotografovanie s relaxom na pláži alebo spoznávaním iných kultúr. A tých zažijete v Dubaji až-až...

 

 

Napísal: PeterP



Author:

Peter Pšenica



  • Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý
Ak chcete komentovať, musíte sa prihlásiť
Powered by Komento