Trip report – Okruh juhovýchodnou Áziou (1.časť)

Peter Pšenica

Hovorí sa, že všetko zlé je v živote na niečo dobré. Nie vždy s týmto tvrdením súhlasím, avšak v tomto prípade sa potvrdilo. Nebolo by tomu však tak, keby som dlhé roky nepoznal jedného skutočne dobrého kamaráta. Ale pekne po poriadku... Možno si niektorí ešte spomenú, aký ošiaľ vyvolalo na jeseň 2012 rozhodnutie Českých aerolínií radikálne zmeniť svoj frequent-flyer program. Pokiaľ účastník programu chcel využiť nalietané míle, musel ich použiť na kúpu bonusovej letenky do konca októbra toho roku. Práve spomínaný kamarát mal vďaka častým súkromným aj pracovným cestám s aerolíniami aliancie SkyTeam nalietaný slušný počet míľ, ktoré bolo treba minúť. Jeho pracovné povinnosti však neumožňovali, aby si naplánoval a absolvoval primeraný výlet, a tak mi veľkoryso ponúkol, že mi tieto míle daruje, nakoľko dobre poznal moju cestovateľskú vášeň za lietadlami. Takýto krok som zažil prvý raz v živote a veľmi si ho cením. Tým by sa mohlo zdať, že bolo vyhrané, opak však bol pravdou. Taktiež sa hovorí „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“, a to bol presne tento prípad. Nielen rôzne poisťovne, ale aj letecká spoločnosť sa v tomto prípade zachovala podobne: Keď cestujúci s nimi lietal a zbieral míle, tešili sa. Keď však, a to z ich rozhodnutia, si chcel (musel) míle vyčerpať, začali vymýšľať dôvody a kľučky, ako splniť svoju povinnosť tak, aby ich to čo najmenej stálo. Na druhej strane však mali zdatného protivníka, navyše s kontaktami priamo v spoločnosti, ktorý sa nenechal „opiť rožkom“ a trval na svojom návrhu trasy bonusovej letenky a boj nakoniec aj vyhral.

Trip report – Juhozápad USA (3.časť)

Peter Pšenica

B747-400 Qantas VH-OJU_1

Treťou časťou končím svoje rozprávanie o v poradí mojej druhej okružnej ceste po niektorých letiskách juhozápadnej časti USA, ktorú som uskutočnil v januári 2013. Ako som už spomínal minule, hlavnou novinkou tohto druhého okruhu bola návšteva niekoľkých letísk v štáte Arizona, predovšetkým Phoenixu. Najmä počas druhého dňa som odskúšal viaceré fotopozície na letisku Sky Harbor, vrátane terasy jednej z handlingových spoločností všeobecného letectva, ktorá ponúkala krásny výhľad na ich odbavovaciu plochu s niekoľkými zaujímavými strojmi. Žiadnych domácich spotterov som tu však nestretol a z jediného človeka, ktorému som sa pri fotografovaní prihovoril, sa vykľul Čech žijúci dlhodobo v Arizone. Dvojdňový pobyt bol veľmi úspešný, čo dokazujú aj ďalšie fotografie v tejto časti, druhý deň však už bol čiastočne poznačený nástupom vysokej bielej oblačnosti, ktorá čiastočne tlmila slnko a bola predzvesťou nepríjemností nasledujúcich dní. Podľa plánu som sa na konci druhého dňa pobytu v arizonskej metropole zbalil a vydal smerom na západ, do miesta svojho nocľahu v Palm Springs. Ten som si vybral len na základe skutočnosti, že leží takmer priamo na ceste z Phoenixu do oblastí Kalifornie, ktoré som chcel navštíviť, avšak až ráno, pri krátkej prechádzke mestom som si uvedomil, akou krásou toto miesto oplýva. Nádherné vysoké palmy všade naokolo, mesto lemované vysokými kopcami, napriek zamračenému počasie sa mi ani nechcelo pokračovať v ceste. Na diaľnici ma zastihlo niekoľko lejakov, ktoré na betónovej kalifornskej ceste nútili ubrať nohu z plynu.

Trip report – Juhozápad USA (2.časť)

Peter Pšenica

B767-300 Hawaiian Air N585HA_1

V minulej prvej časti Trip reportu som začal svoje rozprávanie o týždňovom okruhu po juhozápade USA v januári 2013, ktorý odštartoval veľmi dobre, slnečným počasím v Los Angeles. Odtiaľ som sa s krátkymi zastávkami v San Bernardine a Victorville presunul ďalej. Nakoľko aj v tejto lokalite sú v zime dni kratšie, záver cesty prebiehal už za tmy. Keď sa po dlhom čase absolútnej tmy objavili na obzore prvé znaky silnej žiare a po okrajoch diaľnice sa vynorili prvé kasína, bolo jasné, že cieľ cesty je nadosah. Las Vegas som navštívil už počas prvého okruhu pred dvoma rokmi, preto som už bez úžasu zamieril do svojho kvalitného hotela, ktorý možno mimo víkendu zohnať skutočne lacno. Po večernej prechádzke rozžiarenými ulicami mesta som sa na druhý deň hneď ráno vybral na letisko McCarran International. Toto takmer 42-miliónové megaletisko disponuje dvoma dvojicami vzletových a pristávacích dráh, v smeroch 1/19 a 7/25. Na rozdiel od minulej návštevy neboli tentokrát ráno využívané prílety v smere 1, preto som sa vydal hľadať novú pozíciu pri prahu dráh 25, nakoľko slnko nebolo na zábery pozdĺž dráh 7/25 ešte v dobrom uhle. Bohužiaľ, letisko je tu obohnané vysokým plotom, cez ktorý sa nedá prestrčiť objektív a rebrík som jednak nemal a jednak na amerických letiskách nie je státie priamo pri plote s rebríkom povolené.

Trip report – Juhozápad USA (1.časť)

Peter Pšenica

A380 Korean Air HL7614_1

Ako som už opakovane spomínal, pri mojich spotterských cestách ma to čoraz častejšie láka do exotickejších krajín, kde spotting možno nie je vždy jednoduchý, ale prináša cennejšie úlovky. Medzi takýmito cestami si však rád nájdem čas aj na akési „oddychovky“, pri ktorých netreba riešiť problémy so zákazom fotografovania, potenciálnym nebezpečenstvom pri pohybe v chudobných štvrtiach či predieranie sa prírodou na neprebádané miesta. Ide o také výlety, kde je fotografovanie bez problémov, naše hobby dobre známe a tolerované a chýbajú aj jazykové bariéry. Takéto predpoklady určite spĺňa cestovanie a fotografovanie na letiskách USA. Zatiaľčo veľké letiská na severe krajiny majú veľmi podobné klimatické podmienky ako u nás doma, moja snaha uniknúť krátkym zimným dňom, nedostatku slnečného svitu a nízkym teplotám ma prirodzene láka na juh. A tak sa už pomaly stáva mojou tradíciou, že „na striedačku“ navštevujem juhozápad (rozumej Kaliforniu a okolie) a juhovýchod (rozumej Floridu) USA, aby som pre zmenu fotografoval v absolútnej pohode a bez obáv. Tieto oblasti ponúkajú počas našej zimy prevažne pekné slnečné počasie s príjemnými teplotami, ktoré spolu s vybudovanou sieťou diaľníc umožňujú absolvovať aj celé okruhy po viacerých letiskách. Tak tomu bolo aj v januári 2013, kedy som sa zhruba po 2 rokoch opäť vybral na juhozápad USA.

Trip report – Minneapolis / Toronto

Peter Pšenica

A320 Air Canada C-FZUB_1

V novembri 2012 ma pracovné povinnosti zaviedli do kanadskej metropoly Toronto. Nebola to moja prvá návšteva hlavného mesta Ontaria, kedysi som v Toronte prestupoval na ceste do Vancouveru a pred pár rokmi som tu strávil tiež niekoľko dní na pracovnej ceste. Najlacnejšia letenka bola v tom čase kombináciou letov Delta Air Lines a KLM, pričom cesta tam viedla cez severoamerické mesto Minneapolis. Túto možnosť som veľmi uvítal, nakoľko mi umožnila niekoľkohodinovú zastávku na miestnom letisku. Cielene by som sa do Minneapolisu asi nevybral, takto som mal možnosť navštíviť aspoň na pár hodín ďalšie nové letisko. O službách na palubách lietadiel severoamerických spoločností kolujú po internete rôzne názory, spravidla nemajú tieto spoločnosti vysoké hodnotenie v porovnaní s ázijskými, blízkovýchodnými alebo európskymi dopravcami. Bohužiaľ, aj ja som musel skôr dať za pravdu nie veľmi pozitívnym hodnoteniam, hoci skúsenosti neboli nijako tragické. Samotný transport z Amsterdamu do Minneapolisu prebehol načas a bez problémov (pominúc stupídnu predletovú kontrolu pasažierov v Amsterdame, ktorá je však typická pre všetky odlety do USA), avšak služby na palube neboli práve špičkovej úrovne. Na vekový priemer stewardiek okolo 50 rokov si človek pomaly zvyká aj u niektorých európskych spoločností a koniec koncov, pokiaľ sú príjemné a milé, nie je na tom nič zlého, avšak spôsob, akým mi staršia pani takmer hodila tácku s jedlom na môj sklopený stolík mal ďaleko od úslužnosti. To ma však nemohlo odradiť od pozitívneho očakávania mojej cesty.

Trip report – Palma de Mallorca

Peter Pšenica

B707-300 Fuerza Aerea Espanola 47-03_1

Tí, ktorí čítajú moje Trip reporty už dlhšie, vedia, že sa pri svojich cestách za lietadlami snažím vyberať najmä do končín, kde lietajú ešte nejaké staršie, vzácnejšie alebo exotickejšie lietadlá resp. letecké spoločnosti. Európu a jej letiská považujem stále viac a viac za nudné zo spotterského hľadiska. Aj na európskom kontinente (resp. v jeho tesnej blízkosti) je však zopár letísk, ktoré svojou pestrosťou zabezpečia dostatočnú hodnotu aj pre „náročného“ spottera ako ja. Jedným z takých letísk je aj Palma na ostrove Mallorka. A hoci ani na ňom nemožno očakávať nejaké extrémne zaujímavé lietadlá alebo exotické letecké spoločnosti, pestrý mix európskych charterových a low-cost dopravcov sľubuje dostatočnú odmenu spotterovi, ktorý sa tam vyberie. Ja som letisko Palma de Mallorca navštívil po prvýkrát ešte v 90.rokoch, keď sa mi podarilo odviezť sa tam a obratom naspäť na palube Boeingu 727 spoločnosti Air Slovakia. Za ani nie hodinový pobyt na zemi som pozoroval pestrú prevádzku na letisku, ktorá síce rokmi stratila na atraktivite a pestrosti, napriek tomu som sa na prelome augusta a septembra 2012 na Mallorku vybral znova, tentokrát na trojdňový pobyt, počas ktorého som okrem spottingu chcel trochu zrelaxovať aj na miestnych plážach.

Trip report – Moskva (2.časť)

Peter Pšenica

JAK42 UTair RA-42342_1

Hoci hlavným cieľom mojej v poradí druhej návštevy Moskvy v auguste 2012 bola účasť na oslavách 100.výročia vojenských vzdušných síl, o ktorých som písal v prvej časti tohto trip reportu, ani zvyšok pobytu nesklamal, hoci tentokrát bolo počasie o kúsok horšie ako rok predtým. Nasledujúci deň pokračovala naša návšteva celodenným pobytom na letisku Vnukovo. Toto letisko má, ako sa dá asi očakávať, najväčšie zastúpenie starších sovietskych typov v prevádzke. Je to nielen vďaka základni ruskej vládnej letky, ale najmä prevádzkou celého radu starších typov na vnútroštátnych linkách spoločnosti UTair. V roku 2012 lietali ešte hojne TU-154M, v menšej miere TU-134A a AN-24, no a na rozdiel od predchádzajúceho roka sa vo flotile UTair-u objavilo aj niekoľko JAK-42 (prenajatých od Tulparu). K tomu treba pridať ešte TU-154M a JAK-42 spoločnosti Gazpromavia, pre ktoré je Vnukovo východzím letiskom komerčných letov, a v neposlednom rade lety všeobecného letectva, ktoré napriek rastúcemu podielu západných typov môžu stále mať podobu aj ojedinelých TU-134 alebo JAK-40. Milovník staršej sovietskej techniky proste Vnukovo nemôže obísť. A hoci v čase VIP letov vládnej letky panujú v okolí letiska zvýšené kontroly ozbrojených zložiek, pri troche ostražitosti a neukazovaní sa príliš na oči sa tu dá celkom pohodlne fotografovať.

Mini trip report – New York – La Guardia

Martin Križka

American Airlines B737-800_1

Letisko La Guardia je po JFK druhým najväčším letiskom v New Yorku ktoré obsluhuje hlavne vnútroštátne lety a lety v rámci severoamerickeho kontinentu. Svojou prevádzkou nie je možno jedno s tých najzaujímavejších v rámci USA ale pre mňa La Guardia predstavovala rozumné riešenie v rámci celkových plánov a práve preto moja cesta smerovala počas návštevy New Yorku práve sem.