Trip report – Moskva (1.časť)

Peter Pšenica

A50 Russian Air Force RF-50610_1

Viacerí čitatelia si možno budú pamätať môj trojdielny Trip report z návštevy Moskvy v auguste 2011. Na záver som vyjadril presvedčenie, že výlet bol natoľko úspešný a zaujímavý, že sa do ruského hlavného mesta čoskoro určite vrátim. A tak sa aj stalo. Uplynul presne jeden rok a ja som sa v prvej polovici augusta 2012 opäť ocitol v metropole tejto rozľahlej krajiny. Ani tentokrát dátum mojej návštevy nebol zvolený náhodne. Zatiaľčo rok predtým som spotting v Moskve spojil s návštevou aerosalónu MAKS 2011, o rok neskôr ma sem zlákala iná udalosť. A nielen mňa, tentokrát naša „výprava“ pozostávala z troch členov, okrem mňa ešte dvoch dlhoročných kamarátov z Prahy a Malty. Hlavným motívom našej návštevy bola letecká prehliadka pri príležitosti 100.výročia založenia ruských vzdušných síl, ktorá sa konala rovnako ako MAKS na letisku Ramenskoje (Žukovskyj) juhovýchodne od Moskvy. Ale náš šesťdňový pobyt zahŕňal aj obvyklé fotografovanie na letiskách Domodedovo, Šeremetevo a Vnukovo, takže sme sa na výlet patrične tešili. Tentokrát sme mali trochu menej šťastia, takže niektoré veci nám aj nevyšli, ale ako celok bol výlet opäť úspešný. Každý sme použili na cestu iné spojenia, mojim dopravcom sa opäť stal Austrian Airlines z Viedne, konkrétne jeho nočno-ranné spojenie, ktoré som si obľúbil z dôvodu úspory času na fotografovanie v prvý aj posledný deň.

Trip report – Antalya

Peter Pšenica

A330-300 I Fly EI-ETI_1

Pozornejších návštevníkov tejto stránky možno napadnú hneď na začiatku pochybnosti, či nejde o „déja vu“ alebo či pre nedostatok „materiálu“ neopakujeme rovnaký Trip report ako pred približne rokom. Veru nie, fotografického „materiálu“ mám až-až, len času akosi málo na jeho spracovanie a aj preto sa na tomto mieste ospravedlňujem za trochu predĺženú dobu od realizácie výletu do publikovania fotografií. Ale prečo znova po roku Antalya? Odpoveď som dal už v poslednom Trip reporte z tejto destinácie: Lebo je to jednoducho s obrovským odstupom najzaujímavejšie dovolenkové letisko v dosahu európskych spotterov. A to nielen intenzitou, ale najmä rozmanitosťou prevádzky. Hoci prevádzkové výkony na väčšine európskych letísk viac-menej neustále rastú, atraktivita lietadiel, ktoré na nich možno zachytiť objektívom fotoaparátu, bohužiaľ permanentne klesá. Samozrejme, ani Antalya už nie je to čo bývala pred 5 a viac rokmi, hučiace a dymiace staré IL-86, ktoré sa s trochou nadsázky odliepali v horúcom vzduchu od zeme skôr vďaka jej zakryveniu ako výkonu motorov, nahradili moderné Boeingy a Airbusy. Aj o niečo modernejšie TU-154M a JAK-42 v Antalyi možno dnes spočítať na prstoch jednej ruky. Avšak rozmanitosťou leteckých spoločností, ktoré najmä v hlavnej letnej sezóne pravidelne nalietavajú hlavné turecké dovolenkové letisko, sa jej nemôže žiadna iná destinácia v Európe ani priblížiť. Hlavným magnetom Antalye sú práve spoločnosti z bývalého Sovietskeho zväzu, a tak praví spotteri každý rok s napätím očakávajú, akí noví dopravcovia a s akými novými typmi lietadiel sa tu objavia.

Trip report – Barcelona

Peter Pšenica

A321 Iberia EC-JQZ_1

Nakoľko v tomto čase, vďaka prevažne škaredému počasiu, nízkym teplotám a krátkym dňom, je spotter v našich končinách odsúdený viac na spomínanie a plánovanie na lepšie časy, rozhodol som sa s kratším odstupom ako obvykle priniesť ďalší report z mojich ciest, tentokrát len toť za roh, do španielskej (alebo skôr katalánskej) Barcelony. Zaviedli ma tam povinnosti v júni 2012 a keďže som letisko navštívil už predtým dvakrát súkromne, vedel som, čo môžem očakávať. Dátum mojej cesty v čase najvyššieho slnka neveštil nič dobré a viac-menej som nepočítal s tým, že sa počas pobytu povenujem aj fotografovaniu, realita však nakoniec dopadla lepšie ako som očakával. Problém Barcelony je v tom, že jej dve hlavné vzletové a pristávacie dráhy sú v smere 07/25, teda viac-menej východ-západ a spolu s južnou polohou v Európe teda znamenajú vo vrcholiacom lete vysokú polohu slnka, ktoré pri fotografovaní vytvára tmavé spodné časti lietadiel a nepekné odlesky a kompozície od zvrchu dopadajúceho slnka na trupe. Navyše Barcelona trpí podobne ako väčšina európskych letísk klesajúcou diverzitou lietadiel a spoločností, ktorá sa postupne scvrkáva na všade tých istých dopravcov, lietajúcich na Airbusoch rodiny A.320 a Boeingoch rodiny B.737, sem-tam nejaký turboprop alebo regionálny jet. Vďaka svojej južnej polohe a blízkosti dovolenkových destinácií však predsalen prináša zopár zaujímavých návštevníkov

Trip report – Malajzia a Indonézia (2.časť)

Peter Pšenica

A320 Mandala Airlines PK-RMN_1

Po niečo vyše dvoch dňoch strávených v Kuala Lumpur nastal čas na presun do indonézskeho hlavného mesta. Keď som po zakúpení „hlavnej“ letenky do Kuala Lumpur hľadal najlepšiu a najlacnejšiu možnosť, ako sa prepraviť do Jakarty, do oka mi padla ponuka spoločnosti Mandala Airlines. Táto kedysi významná indonézska spoločnosť zastavila svoje lety, neskončila však úplne, avšak kapitálovo do nej vstúpili singapúrske Tiger Airways a začlenili ju pod svoj multinacionálny dáždnik. Tiger Airways som celkom dôveroval a cena bola oveľa lacnejšia ako s konkurenčnou Air Asia, navyše mali vhodné letové časy, napriek tomu som mal obavy kúpiť si letenku s dopravcom, ktorý v čase kúpy ešte reálne nelietal. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a let s Mandala Airlines prebehol absolútne bez problémov, novučičkým A.320, ktorého paluba bola vzhľadom na pár dní fungujúcu prevádzku tak prázdna, že som si mohol vyberať nie sedadlo, ale celé rady na sedenie. A tak som sa 12.mája popoludní z low-cost terminálu letiska Kuala Lumpur presunul včas a pohodlne do Jakarty. Už počas večerného pristávania ma upútali svetlá pohybujúce sa popri plote letiska, až na druhý deň som však zistil o čo vlastne ide. Nocľah v jednoduchom hoteli blízko letiska prebehol vďaka bezplatnému vyzdvihnutiu pred terminálom relatívne bezproblémovo a ráno ma čakalo nové spotterské dobrodružstvo.

Trip report – Malajzia a Indonézia (1.časť)

Peter Pšenica

A320 Air Asia 9M-AFY_1

Ako som už spomínal v predchádzajúcich Trip reportoch, čoraz väčšiu obľubu si u mňa získavajú spotterské výlety do vzdialených končín, nakoľko práve tam je najväčšia šanca objaviť exotické spoločnosti alebo staršie typy lietadiel, ktoré v Európe bežne nestretneme, hoci aj tam charizmatické stroje predchádzajúcich desaťročí miznú ako jarný sneh. Takéto výlety, najmä ak smerujú do doposiaľ neprebádaných končín, vyžadujú spravidla dlhodobejšie plánovanie a kúpu letenky niekoľko mesiacov vopred. Aj tu však existujú výnimky, kedy spontánne rozhodnutie sa ukáže ako správne, a jednou takou bol aj môj výlet do Malajzie a Indonézie v máji 2012. V polovici apríla prišla totiž spoločnosť Qatar Airways s výbornou akciou na 30% zľavu z cien svojich letov, ktorá sa ešte prehĺbila ak šikovný cestovateľ skombinoval odlet a prílet do inej destinácie. Po troške pátrania som nezaváhal a na môj vkus nezvyčajne spontánne som sa rozhodol zakúpiť si letenku na trase Budapešť-Doha-Kuala Lumpur-Doha-Viedeň, a to za výbornú cenu len niečo málo cez 400 EUR. Jediným háčikom bolo, že s ohľadom na klimatické pomery a moje následné pracovné povinnosti som musel letieť o necelé tri týždne. Nakoľko v tom čase panovali na letisku Bratislava ešte normálne pomery, vedel som, že pokiaľ si svoje povinnosti zariadim, dovolenka nebude problém, a tak som kúpil. Súčasne som hľadal možnosti, kam sa z Kuala Lumpur vybrať na dva-tri dni na spestrenie môjho výletu a do oka mi padla indonézska Jakarta.

Trip report – Tokio (2.časť)

Peter Pšenica

B747-400 ANA JA8956_1

 

V prvej časti Trip reportu som priniesol základné informácie a prvé poznatky z mojej cesty do Tokia vo februári 2012, v ďalšom sa budem venovať samotnému fotografovaniu. Hneď po prílete na letisko Narita viedli moje kroky samozrejme do zmenárne a potom som sa už stretol s mojím japonským kamarátom, ktorý ma odviezol na prvé dve fotopozície. Narita disponuje niekoľkými miestami, z ktorých si spotter môže užívať svoje hobby. Tie najdostupnejšie sú samozrejme obe vyhliadkové terasy na termináloch. Obe sú zdarma, otvorené počas celého dňa a najmä v peknom počasí veľmi populárne, čo má samozrejme svoje nevýhody. Zatiaľčo Terminál 1 disponuje jednou veľkou terasou, tá na Termináli 2 je rozdelená na dve časti. Medzi nimi sa treba presunúť cez samotný terminál, čo je v prípade zhonu veľmi nepríjemné, nakoľko okrem veľkej vzdialenosti sa vám pod nohy „pletú“ bežní cestujúci, nakupujúci v obchodíkoch alebo len tak prechádzajúci. Obe terasy na Narite majú jednu veľkú nevýhodu, a tou je pletivo oddeľujúce terasu od odbavovacej plochy, v ktorom je len obmedzený počet väčších či menších otvorov pre objektívy fotoaparátov. Za pekného počasia, ak spotter nepríde hneď po otvorení a „neobsadí“ si niektorý z otvorov, je tak prakticky nemožné sa neskôr k niektorému dostať. Problém je to najmä u terás Terminálu 2, kde je otvorov skutočne málo a najmä tie najlepšie nasmerované sú permanentne obsadené domácimi fotografmi. Statický objekt sa dá samozrejme s troškou majstrovstva odfotiť aj cez bežné pletivo, ale u pohybujúceho sa lietadla je to problém.

 

Trip report – Tokio (1.časť)

Maroš Marko

B747-400F Nippon Cargo Airlines JA08KZ_1

V posledných rokoch sa snažím, vzhľadom na to, že v Európe pestrosť lietadiel, leteckých spoločností a sfarbení klesá každým rokom, absolvovať počas zimného obdobia pokiaľ možno hneď dva diaľkové výlety. Je to ideálna doba uniknúť jednak z chladu a jednak využiť čas, kedy na domácej pôde sa „vďaka“ krátkym dňom a väčšinou škaredému počasiu toho veľa nafotiť nedá. Prednostne moje výlety v tomto čase smerujú do teplých destinácií, niekedy však urobím výnimku. Neinak tomu bolo aj vo februári 2012, kedy som sa vybral na týždeň do japonského hlavného mesta. Hoci je tu počas zimy trochu teplejšie ako u nás, nie je to klasická teplá destinácia, avšak počas zimy je počasie v Tokiu poväčšinou suché a relatívne slnečné. Nevýhodou sú samozrejme skoré západy slnka, ktoré sa navyše pohybuje po nízkej dráhe, avšak ani to ma neodradilo od myšlienky vyskúšať túto destináciu práve vo februári. Po týždni na Floride v decembri 2011 to bola aj príjemná zmena, aby som sa nabažil zasa pre zmenu lietadiel z ázijskej oblasti

Trip report – Severná Kórea (2.časť)

Peter Pšenica

Druhou časťou pokračuje môj Trip report o nedávnej ceste za lietadlami do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky...

V pondelok ráno nás privítala úžasne modrá obloha bez jediného mráčika, a tak sme sa právom tešili na náš prvý letecký výlet. Po príchode na letisko Sunan nás už čakala staručká IL-18 (reg. P-835), ktorou sme sa my a asi 20-členná skupina západoeurópskych dôchodcov vydala smerom na sever do Samjiyonu. Dôchodcovia, ktorým bolo asi úplne jedno, čím letia, museli so značným úžasom sledovať náš boj o poradie pri nastupovaní do Iljušina. Veď každý chcel tie najlepšie miesta ! Takže kamarátstva vystriedali šikovné lakte a lstivé výpočty, napokon ktovie či sa týmto veteránom ešte niekedy odvezieme. Mne sa podarilo ukoristiť dobré miesto v zadnom salóne, kde sme si plne vychutnali všetky záludnosti letu, obrazom, zvukom i vibráciami. Po niečo vyše hodine letu sme pristáli na vojenskom letisku Samjiyon, ktoré hneď na konci dráhy disponuje malým apronom a jednoduchým domčekom slúžiacim ako terminál. VIP terminál pre Kimovcov samozrejme nemôže chýbať. Po vystúpení cestujúcich sme sa dočkali niečoho, čo by v krajine ako KĽDR čakal málokto. Zamestnanci od lietadla odstavili schody, pristavili ich do ideálnej pozície, z ktorej sme si ako na dlani mohli všetci krásny stroj vyfotografovať. Žiadne zákazy, perzekúcie, arogancia – holt Bratislava bola niekoľko tisíc kilometrov vzdialená... Za chrbtom nám motorovú skúšku robili MiG-17 severokórejskej armády, ktoré sme však mali samozrejme zakázané fotografovať. Nasledovala „hodina otázok a odpovedí“ s posádkou lietadla v termináli a potom nás pripravené mikrobusy rôzneho veku a pôvodu naložili smer Mount Paektu.