Trip report – Peking (1.časť)

Peter Pšenica

B737-800 Air China B-5391_1

Väčšina mojich spotterských ciest za vzdialenejšími cieľmi prebieha asi nasledovne: V mysli mám pripravené destinácie, kam by som sa raz určite chcel za lietadlami pozrieť, lebo tam lietajú exotické a zaujímavé kúsky, alebo sa tam veľmi dobre fotografuje a pod. Každú zimu chcem absolvovať aspoň dva takéto výlety, kedy sa snažím okrem iného uniknúť aj často depresívnemu a zo spotterského hľadiska nudnému zimnému obdobiu v našich končinách. No a potom už len čakám a sledujem ponuky viacerých leteckých spoločností, aké cenovo výhodné akcie na jednotlivé destinácii dajú do predaja, a to ovplyvní moje rozhodovanie, kam sa vyberiem najbližšie. Väčšinou mám teda svoje cesty vopred naplánované, minimálne si ich začínam zariaďovať (napr. formou kúpy letenky) v predstihu niekoľkých týždňov, prípadne mesiacov. Tento prípad bol však úplne o niečom inom.

Trip report – Juhozápad USA (3.časť)

Peter Pšenica

B737-600 EG&G N288DP_1

Druhú časť môjho Trip reportu som zakončil opisom letiska Las Vegas, jeho fotopozícií a lietadiel, ktoré tu možno odfotografovať. Bolo to zároveň miesto, kde ma môj kamarát musel opustiť a vrátiť sa domov, aby riešil svoje pracovné povinnosti, a tak som v ďalšej ceste pokračoval už sám. Vzhľadom na jeho pracovnú zaneprázdnenosť je vôbec zázrak, že sa aspoň na prvej polovici nášho výletu zúčastnil, nakoľko jeho „plánovanie“ málokedy presahuje 2 dni dopredu. Prišiel som tak o každonočný kolorit zvoniaceho mobilu, ale ešte pred odchodom „splnil“ svoju dôležitú úlohu a síce vybavil mi za symbolickú cenu poldňový výlet do Grand Canyonu.

Trip report – Juhozápad USA (2.časť)

Peter Pšenica

B737-700 Southwest Airlines N715SW_1

V minulej časti svojho Trip reportu som začal rozprávanie o mojej spotterskej ceste po juhozápadných USA vo februári 2011 a venoval som sa predovšetkým môjmu prvému cieľu, letisku Los Angeles International. Boli to dva a pol dňa úspešného fotografovania, kedy nás potrápila iba asi 2-hodinová lokálna hmla na severných dráhach a zopár oblakov. Ale ako to už samozrejme chodí, práve počas tejto hmly pristáli A.340-600 China Eastern Airlines vo farbách World Expo Shanghai a B.777-300 ANA v Star Alliance farbách... Nedá sa nič robiť, inak sme si náš pobyt užili a bol čas vydať sa na ďalšiu cestu.

Trip report – Juhozápad USA (1.časť)

Peter Pšenica

A340-300 Air Tahiti Nui F-OSEA_1

V zimnom období, ktoré v našich zemepisných končinách môjmu koníčku fotografovania lietadiel nepraje ani teplotami, ani slnečným svetlom a ani dĺžkou dňa, sa snažím každým rokom aspoň 1-2x uniknúť do miest, kde môžem svoje spotterské srdce potešiť. A keďže v Európe je tých možností v zime minimum, ide spravidla o exotickejšie a finančne náročnejšie výlety. Aj preto väčšinou zápasím s problémom, že zo svojho okolia nie som schopný nájsť nikoho, kto by práve mal čas, peniaze a ešte aj súhlas prípadnej rodiny, vybrať sa so mnou na týždeň do teplejších krajov. Spotterská komunita na Slovensku prakticky ani neexistuje, do úvahy prichádzajú len dvaja kamaráti, ale obaja väčšinou zápasia so všetkými uvedenými problémami. S kamarátmi zo zahraničia je zase takmer nemožné si zladiť čas, možnosť čerpania dovolenky, potenciálny cieľ cesty ako aj prípadné cenové akcie leteckých spoločností, ktoré sú na takýto výlet ideálne. A tak som si už zvykol, že buď budem donekonečna čakať na niečo, čo asi nikdy nepríde, a tým prídem o drahocenné roky a zaujímavé lietadlá, ktoré sa už nikdy nevrátia, alebo podniknem takúto cestu aj sám. Skúsenosť ma naučila, že premrhané roky a lietadlá sú oveľa horšie ako nejaké tie náklady navyše a cestovanie samostatne, a tak som sa na mnohé výlety vybral sám.

Trip report – Melbourne a Hong Kong (2.časť)

Peter Pšenica

B747-400BCF Cathay Pacific Cargo B-HOU_1

V prvej časti môjho trip reportu, zverejnenej na týchto stránkach pred dvoma týždňami, som začal svoje rozprávanie z cesty do Austrálie v novembri minulého roka. Venoval som sa hlavnému letisku Melbourne-Tullamarine, okrem neho sa mi však podarilo navštíviť aj menšie letisko Essendon, ktoré sa rovnako ako Tullamarine nachádza na sever od mesta, iba pár kilometrov od neho a tak tu krásne vidieť aj lietadlá na pristátie na hlavnom letisku.

Trip report – Melbourne a Hong Kong (1.časť)

Peter Pšenica

B737-400 Qantas VH-TJF_1

Okrem vlastných spotterských výletov sa mi vďaka mojej práci podarilo v minulých rokoch dostať aj na ďalšie miesta, kde som pri troche šťastia mohol stráviť krátky čas aj na letisku a venovať sa pár hodín svojmu koníčku. Hneď na úvod teda priznávam pre neprajníkov, ktorých je na našom letisku až-až: áno – som vinný. Zatiaľčo iní „zapadli“ do miestnych krčmičiek alebo obchodov, ja som si dovolil vyraziť v troche voľného času na letisko a nafotiť zopár lietadiel.

Tak tomu bolo aj v novembri 2010, keď ma pracovné povinnosti zaviali na pár dní do Austrálie, do druhého najväčšieho mesta Melbourne. A keďže na rozdiel od väčšiny iných zamestnancov sa snažím nájsť nielen zaujímavú, ale hlavne čo najlacnejšiu cestu do cieľovej destinácie, viedla tentokrát moja trasa cez čínsky Hong Kong. Zatiaľčo cestou tam išlo len o medzipristátie niečo viac ako 1 hodinu, pri ceste späť sa mi podarilo skombinovať lety tak, aby za rovnakú a čo najnižšiu cenu som mohol svoju cestu prerušiť na pár hodín a fotografovať lietadlá aj tu.

 

Trip report – Za láskou (takmer) na koniec sveta

Peter Pšenica

Hovorí sa, že láska hory prenáša a človek je ochotný nasledovať ju hoci aj na koniec sveta. Myslené je to samozrejme na lásku medzi ľuďmi, ale láska môže mať rôzne podoby. O mne a o Marošovi azda nikto nemôže pochybovať, že v sebe prechovávame aj lásku k lietadlám. Maroš hovorí, že som tzv. „hard-core spotter“ a ja som na to patrične hrdý. A hoci ma poteší a fotografujem každé dopravné lietadlo, v mojom srdci je hlboko vryté jedno z nich, moja letecká láska.

Plain crazy trip - report

Maroš Marko

Kalitta Air B747-400 N742CK_1

Dá sa povedať, že spotteri sú svojím spôsobom šialenci. Veď kto iný by bol ochotný vstávať skoro ráno, tráviť hodiny čakaním na jedno či dve vytúžené lietadlá, investovať stovky či dokonca tisíce EUR do fotovýbavy alebo sa terigať na druhý koniec sveta za patričnými „úlovkami“.  Azda len rybári (alias „tichí blázni“) sú pri vykonávaní svojho koníčku rovnako šialení. To, že my sme do lietadiel zbláznení nasvedčuje aj názov našej stránky, ktorý však môže byť chápaný nielen tak, že sme zbláznení do lietadiel (plane crazy), ale aj ako parafráza že sme len jednoducho blázni (plain crazy).

Nech je to akokoľvek, tak výsledok je viacmenej stále rovnaký. A tak som sa nechal Petrom P. presvedčiť na výlet, ktorý bol dosť šialený aj ak by všetko vyšlo na 100%. Ale čo už v živote vyjde presne tak ako sa naplánovalo? Veď práveže skoro nič....