Pravý spotter sa nemôže uspokojiť len s fotografovaním na domácom letisku, ale podľa svojich možností sa snaží za svojím koníčkom aj cestovať. Naše cesty spravidla vedú na veľké svetové letiská s bohatou prevádzkou, alebo na miesta, kde možno odfotografovať zaujímavý mix lietadiel. Pravdu povediac, menšie slovenské letiská nepatria ani do jednej z týchto kategórií. Napriek tomu sa vyskytnú výnimočné situácie, keď sa aj výlet na malé slovenské letisko, odpočívajúce v očakávaní ďalšieho charterového letu o jeden-dva dni, oplatí.

Keď som sa minulý týždeň od nášho bývalého kolegu, pôsobiaceho teraz na letisku Sliač, dozvedel, akého návštevníka hostia, rozhodnutie bolo okamžité: tam musím ísť, otázka je len ako, kedy a s kým. Nakoľko bežná letecká prevádzka najmä v Európe je čoraz viac nudná a jednotvárna, chcem využiť každú príležitosť odfotografovať niečo vzácne. A tak sa po siahodlhých konzultáciách a zisťovaniach z mojej strany naša 5-členná výprava stretla 2.8.2012 popoludní pred novým terminálom letiska Sliač, aby urobila radosť svojmu spotterskému srdcu.

 

Od 30.týždňa totiž letisko Sliač hostí vzácny Basler BT-67 Turbo-67, čo je prebudovaná stará dobrá DC-3. O význame a rozšírení DC-3 najmä počas 2.svetovej vojny a tesne po nej nemá význam písať, každý nadšenec lietania tento úspešný príbeh pozná. S rastúcim vekom používaných DC-3 a s narastajúcim nedostatkom náhradných dielov a celkovou zastaralosťou začal vznikať problém, ako starej dobrej „Dakote“ predĺžiť životnosť. Aj keď z hlavných tratí DC-3 zmizli pomerne rýchlo, v rôznych špeciálnych úlohách alebo v odľahlých a ťažko dostupných regiónoch sú takmer nenahraditeľné. Ich obrovskými výhodami sú odolnosť konštrukcie, vysoko položené motory počas pohybu po zemi, nízka poloha nákladných dverí nad zemou ako aj celková jednoduchosť konštrukcie. Vďaka tomu môžu pristávať aj na nespevnených plochách, kde by iným lietadlám hrozilo nasatie predmetov zo zeme. Vďaka nízkej letovej rýchlosti sú zasa ideálne na niektoré špeciálne práce, napr. snímkovanie alebo prieskum terénu.

 

Pokusov o modernizáciu a predĺženie životnosti DC-3 bolo niekoľko, ale iba jeden z nich zaznamenal relatívny úspech. Ide o prestavbu americkej firmy Basler Turbo Conversions z Wisconsinu, ktorá doposiaľ prestavala 26 „Dakot“. Hlavnými zmenami oproti pôvodným strojom sú turbovrtuľové motory PT6A-67R od fimy Pratt and Whitney Canada, mierne predĺžený a zosilnený trup, upravené konce a nábežné hrany krídel a samozrejme celková modernizácia cockpitu vrátane avioniky. Takto upravené stroje dnes lietajú vo všetkých zemepisných šírkach, od horúcich krajín Latinskej Ameriky až po Antarktídu. Jedným z civilných prevádzkovateľov BT-67 je aj americká spoločnosť Bell Geospace s hlavným sídlom v texaskom Houstone a pobočkou v škótskom Aberdeene. Jej hlavnou pracovnou náplňou je geofyzikálny prieskum terénu, najmä za účelom zisťovania zloženia pôdy a prítomnosti nerastného bohatstva. Prieskum vykonáva pomocou lodí a lietadiel. Jej lietadlový park tvoria Cessna 208B Grand Caravan a náš BT-67, ktorý získala v roku 2008. Lietadlá Bell Geospace sa zúčastňujú napr. vyhľadávania ložísk diamantov, zlata, ropy a zemného plynu, uránu a pod.


 

Basler BT-67 firmy Bell Geospace nesie výrobné číslo 14823/26268 a registráciu C-FTGI. Vyrobený bol v roku 1943 ako štandardný C-47B-DK pre USAAF pod seriálovým číslom 43-49007, neskôr bol prevedený k US Navy pod novým typovým označením SC-47J a číslom 50760. Jeho ďalším užívateľom bol americký letecký úrad FAA, kde lietal pod niekoľkými registráciami (N7675C, N48, N42), potom putoval k Ministerstvu poľnohospodárstva USA ako N2005J, kde zmenil registráciu na N232GB. V rokoch 1990-95 bol uskladnený v Griffine, až ho v roku 1998 odkúpil súkromník a v roku 2004 bol prestavaný na Basler BT-67, stále pod svojou pôvodnou registráciou. Tá bola zmenená až v roku 2008 na C-FTGI, keď sa stroj dostal k svojmu dnešnému užívateľovi.


 

Aj keď sme sa vybrali 200 km na letisko Sliač len pre jedno jediné lietadlo, táto stará dáma určite stála za to. Ja osobne som na Sliači nebol asi 10 rokov a bol som milo prekvapený zmenami, ktoré tu nastali. Najmä nový terminál, otvorený začiatkom tohtoročného leta, predstavuje významné zlepšenie služieb pre cestujúcich a pôsobí veľmi pekným dojmom. Letisko zaznamenáva v tohtoročnej letnej sezóne výrazný nárast charterových letov do Bulharska a Turecka a pravidelne na ňom pristávajú lietadlá Travel Service, Sam Air, Bulgarian Air Charter a Bulgaria Air. V prvý septembrový víkend bude aj dejiskom leteckého dňa SIAF. Treba veriť, že úspešný rozvoj bude pokračovať a pre nás spotterov si želať, aby sme za podobným cieľom mohli na Sliač prísť čoskoro znova.