Španielske hlavné mesto má za sebou dlhú históriu, čoho dôkazom je aj množstvo historických pamiatok, ktoré v ňom nájdeme. Či už je to kráľovský palác, Plaza Mayor, Gran Via či množstvo prekrásnych katedrál – skoro nič z toho neuvidíte pokiaľ ste spotter. V Madride totiž nájdete aj letisko Barajas, ktorým každoročne prejde takmer 50 miliónov cestujúcich, a to znamená aj značné množstvo zaujímavých lietadiel.
Nakoľko historicky je Španielsko úzko spojené s rôznymi juhoamerickými krajinami, tak tu máme možnosť vidieť aj lietadlá, ktoré inde neuvidíme. Aj preto sme sa začiatkom júna vybrali práve do Madridu. Madridské letisko je však na jednej strane veľké a na druhej strane malé, zaujímavé a zároveň nudné. Stačí pridať vrtochy počasia, výbuchy sopky, iné neočakávané udalosti a je z toho jeden z najnáročnejších výletov za posledné obdobie.
Letisko Barajas prešlo za posledné roky obrovskými zmenami. V 90.rokoch dve dráhy (18/36 a 15/33) a starý terminál mali dostatočnú kapacitu, avšak do budúcnosti by už značne limitovali rast letiska a hlavne domácej Iberie. Začala priam megalomanská expanzia letiska, ktoré sa rozrástlo do neuveriteľných rozmerov. Vybudoval sa úplne nový terminál 4, ku ktorému patrí aj novučičký satelitný terminál T4S, ktoré spolu zaberajú plochu takmer 760 000 m2, čím sa radia medzi najväčšie na svete. Letisku pribudli zároveň 2 dráhy, ktoré sa vybudovali paralelne k dvom pôvodným. Letisko tak má 2 paralelné severné a 2 južné dráhy, pričom dĺžkou sa radia tiež k najdlhším minimálne v Európe. Dráha 18R/36L je dlhá neuveriteľných 4400 metrov.
Z hľadiska spottera by tieto zmeny mali byť veľmi pozitívne. Väčšia kapacita letiska znamená viac letov, a tým pádom viac zaujímavých lietadiel. Avšak je to pravda len čiastočne. Okrem toho, že hospodárska kríza zasiahla Španielsko omnoho silnejšie ako iné európske krajiny, tak kapacita letiska ani zďaleka nie je patrične využitá. Hlavne v poobedňajších hodinách je T4S takmer úplne prázdny a až tak veľa lietadiel nenájdete ani u ostatných terminálov. Do budúcnosti však letisko má viac ako dostatok kapacity pre podstatný nárast cestujúcich.
Pred dostavbou T4 a paralelných dráh bol Madrid pre spottera priam ideálny. Jedna dráha na pristátia, jedna na vzlety, čo znamenalo že nič zaujímavé spotterovi neušlo. Dobrý prístup k taxovačkám, či dráham umožňoval priam nádherné fotky za fantastického svetla. Lenže keď už Španieli vybudovali megalomanské letisko, urobili aj patrične veľkú bezpečnostnú zónu, a tak je prístup k dráham a dobrým fotomiestam veľmi ťažký, respektíve nemožný. Na niektorých miestach vás od lietadiel delia 3 ploty, na iných znemožňujú výhľad novo postavené budovy. Pri hľadaní fotomiest na internete narazíte na problém – takmer žiadne informácie dopredu nenájdete.
{mosmap zoom='14'|mapType='Satellite'|kml='http://www.planecrazy.sk/maps/MAD.kml'}
Ako už bolo spomenuté, tak Madrid má v súčasnosti 4 dráhy. Dve paralelné 18/36 a dve 15/33. Pristátia a vzlety sú riadené podľa jednoduchého systému, ktorý sa dodržuje na 99%. Pokiaľ prevláda vietor od severu resp. západuz tak na pristátia slúžia dráhy 33 L/R a na vzlety 36 L/R, pri vetre od juhu sa na pristátie využívajú dráhy 18 L/R a na vzlety 15 L/R. Zároveň platí, že lietadlá prilietajúce od západu využívajú na pristátie západné dráhy a lietadlá prilietajúce od východu pristávajú na východné dráhy (rovnaké pravidlo platí samozrejme pre vzlety). Vďaka tomu si relatívne dobre viete naplánovať, kde bude ktoré lietadlo pristávať respektíve vzlietať - aj keď samozrejme aj tu sú výnimky. Ako vidno z mapy areál letiska je obrovský, takže bez auta sa v Madride nezaobídete. To si však môžete za relatívne dobrých podmienok prenajať (v našom prípade 81 EUR na 4 dni).
Nakoľko najzaujímavejšia prevádzka v Madride je z Južnej Ameriky, odkiaľ pristávajú lietadlá od skorého rána až do cca 14:30, tak primárna pozícia na fotenie je pri dráhe 33L. Dá sa povedať, že nájsť miesta, z ktorých by sa dalo ráno dobre fotiť bolo dosť ťažké. Kedysi sa dalo fotiť z kopcov miestnej betonárky, avšak v súčasnosti je jej areál strážený psami a strážnou službou, takže psi alebo strážnik vám zabránia toto miesto využívať. Môžete sa presunúť viac na západ, avšak tu už ste príliš blízko pri dráhe a lietadlá sú tu ešte veľmi vysoko. Výsledkom sú fotky z nie veľmi dobrého uhla.
Jedinou alternatívou sa tak stáva presunúť sa ďalej od prahu dráhy – ideálne miesto sme našli neďaleko Carrefouru v časti San Fernando. Auto stačí zaparkovať pred obchodným domom a presunúť sa na viadukt z dialnice, ktorý je cca 7-8 metrov nad zemou. Vďaka tomu je možné fotiť lietadlá z dobrého uhla a eliminujete tým aj prípadný "heat haze". Na dobré fotky však potrebujete minimálne objektív s ohniskovou vzdialenosťou 300 mm. Pri väčších lietadlách budete mať dobré foto pri cca 250 mm, avšak u menších (napr. A320, B737, CRJ-1000) budete fotiť na 300 mm a napriek tomu nebude lietadlo zaberať celý záber. U malých lietadiel ako ATR72/42 či CRJ-200 by ste už potrebovali 400 mm. Treba však podotknúť, že objektív musí byť naozaj kvalitný a robiť ostré zábery aj pri 300 mm. Slnko na tomto mieste je ráno priam fantastické a môžete tu v lete fotiť cca do 13:00 následne už treba zvažovať presun na miesto západne od dráhy 33L.
Tu je situácia relatívne dobrá a fotiť sa dá z vyvýšeniny blízko areálu cateringovej firmy, ktorá sa nachádza na južnej strane letiska. Napriek tomu, že je tento areál čiastočne oplotený, je k nemu voľný prístup a môžete bez problémov z tohto miesta fotiť. Na fotenie stačí bežný objektív v rozsahu 70-210 mm, ideálne však 70-300 mm.
Pre pristátia z východu na dráhu 33R sa dá nájsť viacero miest na fotenie. Doobeda sa dá autom prejsť na kopec východne od dráhy odkiaľ budete mať výborný výhľad na lietadlá, avšak problémom je, že zaujímavej prevádzky z východu je doobeda minimum (azda len B747-400 Thai), pričom práve doobeda je veľa zaujímavej prevádzky na dráhu 33L z Južnej Ameriky. Preto sme počas nášho výletu túto pozíciu nevyužili. Poobede je situácia trošku komplikovanejšia. Na výber je pozícia, ktorú nájdete kúsok od spomínaného Carrefouru San Fernando. Pešo stačí prejsť po asfaltovej ceste asi 200 m smerom k dráhe 33R. Treba však povedať, že situácia je tu podobná a lietadlá sú vysoko a ďaleko, takže kvalitný 300 mm objektív je podmienkou.
Poobede môžete využiť aj známy "madridský kopček" medzi južnými a severnými dráhami. Je to pozícia, na ktorú sa viete dostať bez problémov aj bez auta. Stačí využiť metro, ktorým sa odveziete na stanicu Barajas (nie letisko, ale mestečko Barajas). Odtiaľ stačí zísť dolu smerom k letisku a prejsť cez 2 kruhové objazdy a dostanete sa popri plote na kopček, z ktorého môžete fotiť lietadlá taxujúce k terminálu respektíve k vzletovej dráhe. Dá sa povedať že 80% lietadiel bude taxovať okolo vás, avšak nájdu sa aj výnimky. Napríklad Avianca či LAN po pristátí na dráhu 33L taxuje priamo k terminálu T4S a fotku sa vám nepodarí urobiť ani pri vzlete, keď od T4S pôjde na vzlet priamo k dráhe 36L (pri vetre od juhu toto neplatí a pri odlete odfotíte aj Aviancu či LAN). Treba povedať, že fotenie na tomto mieste znepríjemňujú novopostavené budovy, bezpečnostné ploty a dopravné značky, takže na odfotenie lietadla máte len veľmi málo času a fotky nie sú tak čisté, ako by sme si priali.
Aj keď väčšinu času sa lieta od juhu, môže občas nastať situácia kedy sa v Madride lieta od severu. Ak k tomu dôjde, tak sa situácia s fotením dosť zlepší. Autom sa treba presunúť k prahu severných dráh a tam pešo prejsť na fotopozíciu, ktorú si zvolíte. Pešo sa dostanete medzi dráhy 18L a 18R, odkiaľ sa dá veľmi dobre fotiť a lietadlá sú už relatívne nízko. Pokiaľ chcete popoludní fotiť lietadlá na pristátí dráhy 18R, môžete vyjsť aj na jeden z kopcov popri diaľnici, odkiaľ budete lietadlá fotiť takmer na vašej úrovni. Zároveň budete mať fantastický výhľad na letisko Barajas.
Vo všeobecnosti musím povedať že návšteva Madridu sa oplatí pokiaľ si chcete odfotiť aj flotilu Iberie, Spanairu, Air Europa a ostatných španielskych spoločností. Pokiaľ tieto už nafotené máte, tak ostane na fotenie žalostne málo – ale to čo ostane je v Európe unikátne. Najväčšou raritou bude asi AeroSur s jeho nádhernou B747-400, ďalšími raritami sú určite A340 Conviasa, B767 SBA Airlines, B757 TACV, IL96 Cubana či B747-400 Aerolineas Argentinas. Problémom však je, že časť tejto premávky pristáva medzi 13:00-14:30 kedy je slnko takmer kolmo k zemi a lietadlá sú tak veľmi zle nasvietené. Odlety niektorých lietadiel sú rovnako cez obed, alebo už potme v noci. Časť letov vám ujde práve počas presunov medzi fotomiestami, eventuálne mešká či je kompletne zrušených. Okrem toho niektoré spoločnosti do Madridu lietajú len raz či dva krát do týždňa (napríklad TACV či Aerosur) takže aby ste ich všetky chytili, museli by ste v Madride stráviť celý týždeň.
Náš výlet bol navyše zatienený zlým počasím. Už pôvodný termín sme kvôli vrtochom počasia draho presúvali a v novom termíne sa počasie vyvíjalo zle. Počas všetkých 4 dní sme bojovali s mrakmi, pričom počas prvých 2 dní väčšinu dňa pršalo, respektíve boli búrky. Premávku v utorok a stredu skomplikoval výbuch sopky Puyehue v Chile, v ktorého dôsledku museli Aerolineas Argentinas zrušiť všetky lety. a tak som sa toľko želaného jumba v ich sfarbení nedočkal. AeroSur, ktorý poväčšinou meškáva, pre zmenu priletel o takmer 3 hodiny skôr. Smolu, akú sme mali s mrakmi, je vôbec ťažké opísať, hlavne ak oblaky vždy boli priamo nad letiskom a južne či severne od neho bola modrá obloha.
V Madride však zlé počasie je skôr výnimkou a ak budete mať väčšie šťastie ako my, tak budete fotiť za naozaj fantastického slnka. Hlavne pozícia na kopci pri taxovačkách vám umožní robiť krásne náladovky. Už len kvôli nim stojí návšteva Madridu za to.