V 90-tych rokoch vznikla okrem Tatra Airu ešte jedna Slovenská letecká spoločnosť. Na základoch spoločnosti Air Terrex vznikla 13.6.1993 spoločnosť Air Slovakia. Počas svojej takmer 17 ročnej existencie prežila kopu problémov, viackrát ju už ľudia v letectve pochovávali, ale ona to vždy prežila. Ale ako sa hovorí –dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije.
V roku 1993 sa spojili Miloš Vrablica, Augustin Bernat, Tibor Varga a Jan Janok a založili Air Slovakiu, na smerovke Boeingu 727 sa preto objavili písmená BVVJ. Air Slovakia lietala hlavne na charterových letoch do Grécka či Španielska. Staručičký Boeing 727-200 už mal čo to odlietané, ale v porovnaní s vtedy u iných spoločností bežne používanými TU-154 či TU-134 poskytoval podstatne lepšiu kvalitu cestovania. Aj preto sa Air Slovakia na trhu celkom dobre uchytila a väčšina cestovných kancelárii využívala práve ich služby.
Boeingy prevádzkované v Air Slovakii boli v porovnaní s Túčkami moderné. Kokpit mi však stále pripomínal kotolňu.
Charterové lety však živili spoločnosť len v lete, v zime sa chartre nelietali a tak čoskoro vznikla myšlienka začať pravidelné lety. Ešte v roku 1993 sa spustila linka do Tel Avivu, ktorá s menšími či väčšími prestávkami lietala takmer do konca existencie spoločnosti. Neskôr sa pridala linka do Kuwaitu, ktorá mala medzipristátie v Larnake. Hlavnou klientelov však boli arabský šajchovia ktorí sa chodili liečiť do Piešťan. Nebola teda núdza o situácie kedy niektorý z cestujúcich chcel kúpiť niektorú peknú slovenskú stewardku a ponúkal majetky či stáda tiav.
Postupom času vymenila Air Slovakia staručičké B727 za novšie B737-200, tých sa vymenilo v službách Air Slovakie viacero, najznámejšia však bola tá s prezývkou „Púštna búrka“. Túto prezývku dostala nakoľko lietala vo farbách svojho predchádzajúceho prevádzkovateľa Southwest Airlines. Pri prevzatí lietadla a následnej údržbe vraj mechanici vyberali ešte spomedzi sedadiel arašídy.
Boeing 737-200 "Desert storm" - Foto Martin Dichler
Niekedy v roku 1997 sa začalo nad Air Slovakiou zmrákať, novovznikajúci národný dopravca mal ambície za každú cenu prevziať charterové lety od Air Slovakia a takisto aj pravidelné linky do Tel Avivu či Kuwaitu. V odborných kruhoch sa už hovorilo že Air Slovakia skončila, ale napriek všetkým neprajníkom prežila. Stálo to určite kopu námahy, miestami ťahanice na súde, ktoré však Air Slovakia vyhrala.
Začiatkom tohto storočia spoločnosť viac menej len prežívala. Nedalo sa hovoriť o žiadnom rozvoj. Nasledovali niektoré kroky ktoré som v tej dobe považoval za nezmyselné, napríklad linka do Libanonu, ktorú však veľmi rýchlo zrušili pre slabý záujem. Keď sa následne v roku 2003 objavili správy o tom že Air Slovakia dovezie Boeing 757, tak som to aj ja považoval za absolútnu fantazmagóriu. O to bolo moje prekvapenie väčšie keď nakoniec Boeing 757 v krásných nových farbách Air Slovakie pristál na letisku v Bratislave. Lietal hlavne na trase Amritsar – Bratislava – Birmingham a hlavnou klientelov bola preprava početnej indickej komunity do a z Veľkej Británie. Čoskoro pribudol druhý B757 a linky na Sri Lanku, Maurícius či do Thajska.
Všetko vyzeralo vyníkajúco a po tom čo Air Slovakiu kúpil zámožný indický podnikateľ Sigh Sindu si všetci hovorili že Air Slovakia je za vodou a bude nasledovať veľký rozvoj. Hovorilo sa o letoch do Toronta a iných diaľkových linkách, avšak všetko dopadlo úplne ináč. Potvrdilo sa pravidlo že o letectve treba čo to aj vedieť a nie je možné úspešne prevádzkovať spoločnosť bez patričných znalostí.
Do vedenia Air Slovakie bol dosadený syn majiteľa, ktorý o letectve vedel asi toľko čo ja o nukleárnej fyzike. Prichádzala celá rada chybných rozhodnutí, ktorá viedla k tomu že Air Slovakia prišla o takmer všetky charterové lety, hlavne kvôli častým meškaniam ktoré miestami dosahovali aj 10 hodín. Kuriózne historky hovoria že husársky kúsok „Rockyho“ bolo predať posledný Boeing 737-200 hneď dvom spoločnostiam. Boeingy 757 boli viac na zemi kvôli technickým poruchám ako vo vzduchu. Veľa ľudí ktorí boli v svojom obore odborníci situáciu nevydržali a z firmy odišli, čo len urýchlilo jej rozpad.
Napriek tomu že OM-RAN "Rocky" predal dva krát, tak na letisku stála ešte dlho po krachu Air Slovakie. Foto Martin Dichler
Posledná šanca bola v dlhodobom prenájme lietadiel pre SkyEurope, ktoré sa však v roku 2009 tiež utápali v obrovských problémoch. Krátko po podpise zmluvy však SkyEurope krachli a Air Slovakia bola znovu pred krachom. Lietadlá boli následne prenajaté do Albánska, o tejto epizóde je škoda aj písať, v novinách o tom bolo popísaného dosť.
Prenájom do Albánska mal zachrániť Air Slovakiu. Nakoniec to však skončilo ako veľký mediálny škandál. Foto - Peter Pšenica
Spoločnosť ktorá sa ešte pár rokov dozadu sľubne rozvíjala tak v roku 2010 skončila, hlavne kvôli chybám manažmentu. Doplatili na to najviac zamestnanci ktorým firma nevyplatila niekoľko výplat. Dlhy zanechala aj u dodávateľov či štátu. Nesmrteľná Air Slovakia tak nakoniec umrela. Nič na tom nezmenili ani hrdé vyjadrenia indického majiteľa o tom ako ju znovu postaví na nohy. 25. Mája firma definitívne išla do likvidácie a skončila sa sága najstaršej slovenskej leteckej spoločnosti.
