Len 45 minút autom od rýchlo rastúceho viedenského letiska, leží bratislavské letisko ktoré od zastavenia privatizácie v roku 2006 zažíva ťažké časy. Po páde domácich spoločností v roku 2009 klesol počet cestujúcich postupne až na 1,6 milióna v roku 2010. Nový terminál dokončený v júni minulého roku bol významnou investíciou do infraštruktúry letiska. Dostavba jeho druhej časti ako aj iné investičné projekty sa v súčasnosti realizujú, respektíve sú naplánované. Aby bolo možné tieto projekty financovať, hľadá letisko v súčasnosti nových partnerov, nemá sa však pritom jednať o predaj letiska ako v roku 2006. Nový prevádzkovateľ letiska má nielen investovať, ale priniesť aj nové nápady.
Martin Dichler sa s Marošom Jančulom, predsedom predstavenstva letiska Bratislava rozprával o nastávajúcich zmenách.
Od 29. Apríla do 15. Mája sa na Slovensku konali majstrovstvá sveta v hokeji. Zvýšil sa vďaka tomu počet cestujúcich?
Počas majstrovstiev sveta v hokeji sa počet cestujúcich mierne zvýšil o približne 5000 cestujúcich. Treba však povedať že kapacita štadiónov na hokejových zápasoch je podstatne nižša ako napríklad pri fotbalových, takže sa nedalo očakávať že dojde k výraznejšiemu nárastu cestujúcich, ktorí by prileteli na zápasy v Bratislave.
V júni minulého roka bola otvorená prvá časť nového odletového terminálu, ako ste s ním spokojný? Nastali po jeho otvorení nejaké problémy?
S novým terminálom sme veľmi spokojní, jeho nové technologické vybavenie nám napomáha výrazne zjednodušiť dennodennú letovú prevádzku. Najväčší osoh z nového terminálu však majú naši cestujúci. Samozrejme vyskytli sa menšie počiatočné problémy, ktoré sme však relatívne rýchlo odstránili.
V súčasnosti sa pracuje na dokončení druhej časti terminálu. Kedy je plánované jeho dokončenie a aká bude následná kapacita bratislavského letiska?
Stavbu nového terminálu sme museli rozdeliť na dve fázy, aby bolo možné garantovať letovú prevádzku v plnom rozsahu. V súčasnosti sa stavajú základy druhej časti, ktorú plánujeme dokončiť v júni 2012, čo následne zvýši kapacitu letiska na 5,5 milióna ročne.
Ak si porovnáme prepravné výkony za rok 2010 (Viedeň +8,7%, Budapešť +1,2%, Praha -0,74%, Bratislava -3%), tak na väčšine letísk už prichádza k nárastu počtu cestujúcich. Prečo teda v Bratislave došlo k poklesu takmer o 3% a koľko cestujúcich očakávate v roku 2011?
Ako viete, v minulom roku nás ovplyvnil výbuch sopky na Islande. Okrem toho naše prepravné výkony ovplyvnilo množstvo štrajkov v Európe a ku koncu roku pre zmenu nedostatok odrmazovacej kvapaliny. Ekonomická kríza naše malé letisko, ktoré nie je bázou žiadnej veľkej spoločnosti ako napr. Viedeň, Mníchov alebo Praha, ovplyvnila s určitým oneskorením. Krach niektorých slovenských leteckých spoločností dodatočne ovplyvnil naše výkony. Všetky tieto faktory viedli k tomu že počet cestujúcich, ktorí prešli naším letiskom sa znížil. Veríme však, že tento rok prepravíme viac cestujúcich ako v roku 2011.
Aké dôležité by teda bolo ak by v Bratislave mal svoju domovskú bázu silný dopravca?
Samozrejme, báza silného dopravcu by pre nás bola veľmi dôležitá! Dúfame že v blízkej budúcnosti sa nám podarí takéhoto dopravcu získať. Ako isto viete, začne od 23. júna ČSA priame lety do šiestich európskych destinácii. Týmto by sme v tomto roku mali získať približne 60 000 cestujúcich, pričom prvotné počty rezervácii sú povzbudivé.
Na jednej strane ste počas uplynulých týždňov ohlásili radu nových liniek ( UT Air do Moskvy, Belle Air do Tirany, ČSA) a zároveň Bratislavu opúšťajú veľké aerolínie ako Aeroflot alebo LOT. Je v vôbec Bratislave dostatočný dopyt na priame lety?
Pozrime sa do nedávnej minulosti. Vďaka rastu SkyEurope sa nám podarilo v roku 2008 prekročiť 2 milióny vybevených cestujúcich čo dokazuje potenciál tohto regiónu. Musíme len cestujúcim poskytnúť alternatívny produkt. UT Air oproti letom z Viedne takýto alternatívny produkt ponúka. Nové lety UT Airu pristávajú na moskovskom letisku Vnukovo, ktoré je jeho domovskou základňou a ponúka rozsiahle množstvo vnútroštátnych letov v rámci Ruska. Oproti neúspešným letom Aeroflotu na Sheremetyevo to pre cestujúcich môže byť veľmi atraktívne. Rozhodnutie LOT-u je skôr technického charakteru. Nakoľko LOT postupne nahradzuje menšie ATR-72/42 väčšími lietadlami typu Embraer 175/195 tak linku do Bratislavy už nie je možné ekonomicky prevádzkovať.
Akú stratégiu má letisko v budúcnosti a ako vidíte vzťah k schwechatskému letisku potom čo protimonopolný úrad zamietol privatizáciu letiska?
Pravdepodobne do júna 2012 vstúpime do partnerstva so súkromným koncesionárom letiska. Očakávame že tým získame silného partnera do budúcnosti, ktorého v súčasnosti spolu s našimi akcionármi hľadáme.
Pripadalo by do úvahy ako nový partner/koncesionár aj viedenské letisko pokiaľ by prejavilo záujem o spoluprácu?
Myslím si, že spolupráca s viedenským letiskom by mohla mať budúcnosť. Dve letiská, ktoré ležia tak blízko pri sebe by mali zmysluplne spolupracovať.
Aká dôležitá je pre vás nákladná doprava? Veď značná časť carga, ktorá je prepravená cez viedenské letisko smeruje v konečnom dôsledku na Slovensko! Mohlo by práve cargo byť klúčom k úspechu?
Nákladné lety sú len jednou časťou našich aktivít. Ja cargo nepreferujem. Nákladná doprava je pre nás samozrejme tiež dôležitá, vyžaduje však značnú logistickú infraštruktúru, ktorú treba najprv vo veľkom štýle vybudovať. Zároveň sa väčšina týchto letov uskutočňuje v noci. Bratislava je síce letisko s nepretržitou prevádzkou bez nočných obmedzení, no zároveň je aj letiskom v tesnej blízkosti mesta a práve takýto typ prevádzky by viedol k výraznému zvýšeniu hluku. Veľa v tomto ohľade bude závisieť od rozhodnutí našich budúcich investorov.
Na záver otázka na Vás ako riaditeľa letiska – kde vidíte bratislavské letisko za pár rokov, ako vyzerá Váš osobný plán?
Nikdy nebudeme tak veľkým letiskom ako je Viedeň a ani nebudeme poskytovať tak rozsiahlu ponukou letov. Pokiaľ však budeme mať správnu ponuku letov (chartrových alebo low cost), tak je hranica 5 miliónov cestujúcich reálna. Sme otvorení rozhovorom s leteckými spoločnosťami ako aj viedenským letiskom.
