Rok 2014 sa skončil. Pre slovenské letectvo bol svojím spôsobom prelomový – po dlhej dobe, kedy sa v médiách spomínal krach jednej spoločnosti za druhou, sme sa dočkali aj pozitívnych noviniek. Dočkali sme sa vzniku hneď dvoch nových spoločností, tie existujúce sa pre zmenu dočkali prírastkov do flotily. Nových liniek sa dočkali v Košiciach aj v Poprade, pričom Bratislavské letisko spustilo na jeseň hotový ohňostroj oznámení nových liniek, s ktorým podľa všetkého bude pokračovať aj v prvých mesiacoch budúceho roka. Poobhliadol som sa späť na rok 2014 a pripravil pár úvah o tom, čo nás čaká v roku 2015.
Predsa len dolietali
Rok 2014 by sa dal rozdeliť na dve časti. Na tú zlú a tú dobrú. Tou zlou bola určite tá prvá polovica roku. Na našom najväčšom letisku vládla pochmúrna atmosféra strachu, o nejakom rozvoji nebolo ani chýru ani slychu. U slovenských leteckých spoločností tiež dôvod na smiech nemali. Kým AirExplore alebo Go2Sky prežili zimu relatívne bez problémov, zmrákalo sa nad „slovenskou“ spoločnosťou Sam Air. V úvodzovkách slovenskou, pretože vidieť ich lietadlá niekde na Slovensku bol už pomaly zázrak. Po fiasku, ktorým si zničili povesť v roku 2013 vykonávali obchodnú činnosť hlavne v Maďarsku. Ani tu však spoločnosť žiaden obrovský úspech táto spoločnosť nemala a tak prišlo hneď počas prvých mesiacov roku 2014 k neodvratnému koncu. Zamestnanci nedostávali výplaty nie že načas, ale pre zmenu vôbec. Vedenie spoločnosti zmizlo rovnako rýchlo ako prišlo k zmene mena dopravcu na Oystray Aviation, o čom sa zamestnanci tiež nedozvedeli od majiteľov ale len zo stránok nášho portálu. Zvyšok príbehu tejto spoločnosti už bol veľmi rýchly.
Medzi zlé správy, ktoré boli jasné už v prvej polovici roka, patrila aj pokračujúca stagnácia liniek UT air-u či neobnovenie linky Norwegianu do Kodane. To bola však len predzvesť odchodu nórskeho dopravcu z Bratislavy. Svojim spôsobom bol už jeho príchod do Bratislavy sprevádzaný problémami. V dnešnej dobe totiž každý dopravca očakáva výraznú podporu nových liniek zo strany letiska či miestnej organizácie cestovného ruchu. Táto je väčšinou vo forme úľav z poplatkov a zároveň v podobe marketingovej podpory novej linky. U nás sa takýto systém podpory novej linky azda prvý krát dohodol práve u liniek Norwegianu. Práve linky do Kodane a Oslo boli spustené aj vďaka prísľubu takejto podpory, tá však ako to u nás býva dobrým zvykom, ostala len v podobe prísľubu a „skutek utek“. Naštrbené vzťahy s dopravcom tak postupne viedli k utlmovaniu liniek a jeho definitívnemu odchodu z Bratislavy.
Blýska sa na lepšie časy
|
Našťastie, popri tých zlých správach prišli aj nejaké tie dobré. Zvyšné slovenské spoločnosti plánovali počas roku 2014 rásť. Go2Sky prevzal svoj druhý Boeing 737-400, ktorý čoskoro nasledoval aj tretí, ktorý celé leto lietal v súčasnosti už u skrachovaných Hamburg Airways. Dôležité bolo, že či už Go2Sky, aj AirExplore mal pre flotilu svojich „veteránov“ patričné uplatnenie. AirExplore umiestnil hneď dva svoje Boeingy počas leta u írskeho Ryanairu, pričom túto spoluprácu v budúcom roku patrične rozšíri (o tom neskôr).
Bežný pozorovateľ by si ale povedal – to už sme klesli tak hlboko, že sa vytešujeme z toho, že tu máme pár starých B737, ktoré na Slovensku majú akurát tak registráciu a zvyšok času lietajú niekde v zahraničí? |
 |
O to viac ma potešili začiatkom roka správy o tom, že vzniká nová slovenská spoločnosť, ktorá by k nám priviezla nie jeden ale hneď dva Boeingy 747. Ak niekto povie Jumbo a Bratislava v jednej vete, tak poväčšinou sa akurát usmejem a pomyslím si svoje. Dosť som si ešte v 90-tych rokoch vypočul o plánoch napr. Air Saravi a diaľkovkách z Bratislavy . Samozrejme nikdy z toho nič nebolo, ale tentokrát to bolo od začiatku o inom. Jumbá v slovenskom registri sa stali realitou a jedno z nich sme už v Bratislave mohli dva krát aj privítať. Bohužiaľ, po ich návšteve ostala len trpká príchuť v ústach a dojem, že buď tu tieto lietadlá nechceme, alebo bratislavské letisko na ich pravidelnú či nepravidelnú náštevu nie je absolútne pripravené. Napriek tomu, srdce spottera sa v roku 2014 mohlo tešiť z najvyššieho počtu pristátí B747 v histórií bratislavského letiska.
Rýchla kačica s pomalým štartom
|
Povedzme si úvodom - novinári kačice nemajú radi. Neznamená to však že by sme nežičili úspech ďalšej novej slovenskej spoločnosti s trošku čudným názvom Quick duck. O jej existencií sa síce vedelo, dokonca aj o ich plánoch prevádzkovať lietadlá ATR 72 na báze ACMI prenájmu v zahraničí. No spoločnosti sa stále nedarilo vzlietnuť. Príchod lietadla mal viackrát byť už-už na spadnutie, no nakoniec z toho vždy zišlo. Prekvapením potom bolo, keď si spoločnosť v októbri priviezla úplne nové ATR-72-600 s registráciou OM-AQD. Nieže by to nebolo dobré lietadlo ale spoločnosti, ktoré sa živia ACMI prenájmom svojich lietadiel väčšinou prevádzkujú staršie lietadlá, u ktorých je výška mesačného leasingu relatívne nízka a môžu si tak dovoliť nechať lietadlo odstavené „na kanáli“ aj dlhšiu dobu. Veď vidíme to aj u Go2Sky či AirExplore, že ich lietadlá mimo leta viac stoja ako lietajú. |
 |
Aj ATR-ko Quick Ducku si v Bratislave čo to postálo. A to aj napriek tomu, že už niekedy v polovici novembra malo začať lietať pre pakistanskú spoločnosť airblue. Lenže v čase, kedy malo už lietať v Pakistane, spoločnosť ešte ani nemala podanú žiadosť o vydanie licencie. A to sa fakt ťažko potom lieta. OM-AQD nás počas posledných dní predsa len opustilo a odletelo smerom do Pakistanu a to aj bez licencie. Či, kedy a ako sa k nám táto “kačka“ vráti je otázne. Kačicou môžu byť aj kuloárne správy, že práve pre problémy s licenciou v tejto slovenskej spoločnosti prišlo v poslednej dobe aj k zmene vedenia. V každom prípade dianie v tejto slovenskej spoločnosti vyzerá v momente dosť chaoticky a ostáva veriť, že sa im podarí súčasnú situáciu dostať pod kontrolu.
Jedna pani povedala
|
Ostatné mesiace roku 2014 bol pre mňa a planecrazy.sk v znamení „JPP“. Osobne mám takéto správy veľmi rád, prinášajú vždy niečo nové, svojim spôsobom tajné a preto aj veľmi vzrušujúce. Častokrát sú síce tieto informácie ale aj nepravdivé a je preto na novinárovi, aby si ich pravdivosť overil a pustil ich na verejnosť až vtedy, keď si je nimi naozaj istý. Ale to overovanie je častokrát sťažené aj tým, že správy typu JPP nikto nechce potvrdiť až dovtedy, kým sa z nich nestanú správy oficiálne.
|
 |
Asi preto si častokrát nedávam ani námahu kontaktovať hovorcu či hovorkyňu, aby sa mi k nim vyjadrili. Verím, že mi to prepáčia, ale považujem za zbytočné volať niekomu, len aby mi povedal, že to nebude komentovať, že sa nevyjadrí alebo mi povie, že to nie je pravda, pričom o týždeň sa koná tlačová konferencia. To čo tu na stránke píšeme, treba preto brať ako neoverené informácie pre fanúšikov letectva, nie ako oficiálne vyjadrenie dopravcu či letiska. Niekedy pravdu nemáme ale čoraz častejšie áno.
V každom prípade, so správami JPP sa na jeseň pretrhlo vrece. A tieto správy boli veľmi pozitívne. Ako prvá prišla tá o príchode flyDubai do Bratislavy. Prvý kontakt s týmto dopravcom sa udial ešte za bývalého vedenia letiska, no až tento rok sa plány arabského dopravcu konkretizovali. Už na jar sa objavila informácia, že tento dopravca začne do Bratislavy lietať pre problémy so schválením dodatočných letov pre Emirates vo Viedni. Dnes už vieme že lety flyDubai sú realitou a od polovice januára navýši flyDubai počet letov na tri.
Báza Ryanairu je pre bratislavské letisko ďalšou dobrou správou, aj keď pri jej ohlásení vlastne nepriniesla nič nové. Avšak vytvoril sa tým základ pre ďalší rast Ryanairu v Bratislave. Nové destinácie na seba nenechali dlho čakať – ohlásené už boli Atény a ďalšie destinácie by mali byť pridané čoskoro. Uplatnenie u Ryanairu nájdu aj lietadlá AirExplore – hovorí sa o prenájme jedného B737-800 a až štyroch B737-400.
Za priam strategický úspech letiska považujem príchod skupiny Air Berlin prostredníctvom jej rakúskej odnože flyNiki. Linka do Bruselu je pre Slovensko aj do budúcnosti azda najdôležitejšou linkou, Mallorku považujem za experiment, ktorý ukáže či je Bratislavské letisko atraktívne pre cestujúcich z Rakúska. V každom prípade správy z Viedne hovoria o tom, že by ešte nejaké destinácie mali pribudnúť. A keďže dnes je Silvester, môžeme si povedať – možno príde aj kúzelník... eeeh – Etihad.
Informáciu z nášho článku o príchode Eurowings prevzali z našej stránky aj hlavné mienkotvorné médiá a aj keď je to stále len klebeta, bolo fajn vidieť že riaditeľ letiska túto klebetu v článku na Sme aj potvrdil.
Bratislavské letisko sa podľa všetkého môže tešiť na veľmi rýchly rast v roku 2015. Nepotvrdené ešte ostávajú lety Adrie do Mníchova a riaditeľom letiska viac krát ohlasované lety „za Ural“. Ak sa ešte potvrdia aj niektoré iné správy, tak tu bude nebo čierne, čo tu bude toľko lietadiel holdovať. Letisko sa v roku 2015 nielen že odrazí od dna, ale môže očakávať rast ktorý ho priblíži k vytúženým dvom miliónom cestujúcich. Ostáva tak jediná otázka:
Prečo to zrazu ide?
Bratislavské letisko navštevujem ako fanúšik letectva už od roku 1986 keď som mal 10 rokov, medzitým som si v letectve aj čo to odpracoval. Odvtedy som sa už napočúval strašne veľa o tom, čo všetko tu vlastne mohlo lietať. No a nikdy z toho nič nebolo. Azda len za čias SkyEurope sa aspoň čiastočne využil naozajstný potenciál bratislavského letiska. Lenže po krachu SkyEurope sa letisko vrátilo do starých koľají a opätovne to viac nešlo ako šlo. Počet cestujúcich odvtedy klesol o takmer 50% a ak by Slováci nelietali v tak hojnom počte na dovolenky, tak by sme nemali už ani ten milión cestujúcich ročne. No a vedenie letiska nás chlácholilo - veď - oni "rokujú". Smial sa na tom už aj najväčší optimista.
Asi pred mesiacom mi zazvonil telefón a redaktor Slovenského rozhlasu ma požiadal o vyjadrenie k pár otázkam. Medzi nimi bola aj tá kľúčová – Ako sa dá vysvetliť zvýšený záujem dopravcov o bratislavské letisko? Čo také sa zmenilo, že po rokoch spánku sem zrazu prichádza toľko dopravcov a nových liniek? Na túto otázku počúvam a čítam viacero názorov a v odpovedi sa nezhodujem ani s najbližšími priateľmi či spolutvorcami tejto stránky.
| Veď napríklad rakúsky portál Kurier má na to jasný názor. Za všetkým sú nekalé štátne dotácie, ktorými si letisko nové linky kupuje. Podľa ich informácií má len flyNiki dostať marketingovú podporu v dvojcifernej miliónovej sume. Lenže ak by to aj bola pravda, treba si uvedomiť, akú veľkú sumu v súčasnosti platia cestujúci zo Slovenska pri odletoch z Viedne. Veď len na odletových taxách je to aj pri konzervatívnom odhade suma vyše 30 mil. EUR ročne. A to nehovoríme o sume, ktorú zaplatíme za letenky, služby na letisku atď-atď. Podporujeme tak rozvoj letectva či pracovné miesta v Rakúsku a nie u nás. Ak by sa aj informácia o dotáciách formou marketingovej podpory potvrdila, bral by som to ako pozitívny fakt, že po 25 rokoch nečinného prizerania, sa začal konečne niekto zaujímať o podporu rozvoja letectva aj u nás. | |
Niektoré jazyky zas tvrdia, že na niektorých linkách nemá súčasné vedenie žiadnu zásluhu, že napríklad flyDubai bola vec, za ktorú treba pripísať zásluhy minulému vedeniu alebo to bolo jednoducho rozhodnutie dopravcu samotného. Lenže rovnako sa vie, že minulé vedenie prišlo napríklad k letom AirOnixu ako slepé kura k zrnu. Dôležité však je, že flyDubai nakoniec do Bratislavy začal lietať a finálna dohoda ide, či sa to niekomu páči alebo nie, na vrub súčaného vedenia.
Môj osobný názor však je, že tu prišlo k fundamentálnej zmene chápania situácie letiska. Mám dojem, že v minulosti sa vedenie letiska na jeho rozvoj pozeralo výlučne po finančnej stránke. Každý nový dopravca či linka mali letisku prinášať takmer okamžitý zisk. Ak tomu tak nebolo, tak letisko o dopravcu záujem nemalo. Veď dodnes počúvam z rôznych strán názor, že báza Ryanairu by letisku nič nepriniesla, pretože stará zmluva s Ryanairom bola výhodnejšia (Ryanair platil za stanovený počet letov, aj keď v reále ich prevádzkoval menej). Pri kontinuálnom poklese cestujúcich však takáto stratégia nemala zmysel a postupom času by viedla k tak veľkému poklesu cestujúcich, že letisko by bolo stratové aj pri podstatne vyšších poplatkoch ako v súčasnosti. Zároveň by sa dostalo úplne mimo záujem leteckých spoločností.
Bratislavské letisko musí prioritne ukázať, že je tu záujem cestujúcich lietať priamo z Bratislavy a nie z Viedne. Musí rásť a to sa dá len tak, že z neho dopravcovia otvoria nové linky. A tie musí letisko získať, ako sa hovorí, za každú cenu. Ak letisko ohlasuje nové linky, ak rastie, tak sa o neho zrazu začnú zaujímať aj ostatné spoločnosti – a vyjednávacia pozícia letiska je hneď omnoho lepšia ako keď počet cestujúcich 5 rokov kontinuálne klesá.
Netajím sa tým, že s viacerými rozhodnutiami či štýlom vedenia súčasného riaditeľa letiska nesúhlasím. V niektorých záležitostiach sa na jeho prácu pozerám výslovene kriticky. Avšak aj napriek tomu musím uznať, že podľa všetkého má na stratégiu rozvoja letiska rovnaký názor. Rovnako musím uznať jeho úspechy v podobe nedávno ohlásených liniek – toľko nových liniek a dopravcov do Bratislavy neprinieslo ešte žiadne doterajšie vedenie letiska.
Čo nás čaká a neminie
Rok 2015 má tie najlepšie predpoklady byť pre slovenské letecké spoločnosti ako aj letiská konečne dobrým rokom. Rast počtu cestujúcich by mal byť výrazný nielen v Bratislave ale aj v Poprade či Košiciach. V Košiciach by mal v roku 2015 otvoriť svoju pobočku Air Berlin Technics a dobré šance majú Košice aj na zisk toľko želaného spojenia do Nemecka.
Najväčší rozmach zažije však bratislavské letisko. Tu však o nových linkách ešte nepadlo posledné slovo a ešte nás okrem oficiálneho potvrdenia liniek do Kolína či Mníchova čaká nejaké to prekvapenie. A neostane to len pri už toľko krát spomínanej linky do Ruska.
Letisko sa však musí v spolupráci s dopravcami hlavne postarať o to, aby boli nové linky úspešné. A to je práve oblasť v ktorej letisko zatiaľ má čo doháňať – linky treba marketingovo a obchodne podporiť aby o nich cestujúca verejnosť vedela. Úspechom by bolo opätovne prilákať na linky z Bratislavy aj cestujúcich z okolitých krajín, tak ako za čias SkyEurope. Ak totiž nové linky úspešné nebudú, stratí letisko okrem financií vynaložených na podporu nových liniek aj možno poslednú šancu stať sa významným letiskom aspoň v európskom merítku.
Pre mňa osobne bude najzaujímavejšia otázka pravidelných letov Air Cargo Global z Bratislavy. To bude vyžadovať aby letisko vyriešilo státie týchto lietadiel tak, aby neprichádzalo k prevádzkovým obmedzeniam respektíve uzavretiu dráhy 04/22. Okrem prínosu pre letisko by sa tým zahojilo určite aj srdce nejedného spottera.
Už teraz teda vieme, že nový rok nám toho v oblasti letectva prinesie veľmi veľa. Azda viac ako sme vôbec dúfali. Do nového roku teda želám letisku, leteckým spoločnostiam, ich zamestnancom a aj nám fanúšikom letectva, aby všetko naplánované dopadlo čo najlepšie. Aby nové linky boli úspešné a všetky lety bezpečné. Nech nový rok skončí tak dobre, ako aj začal. PF 2015
