Pred pár mesiacmi som sa v dvoch častiach s návštevníkmi našej stránky podelil o moje zážitky zo spotterskej návštevy čínskeho hlavného mesta v marci 2011. Ako veľký nadšenec dopravných lietadiel by som si návštevu Pekingu neodpustil bez zavítania do rozľahlého China Aviation Museum Datangshan. Aj keď mojou prioritou sú samozrejme lietadlá aktuálne lietajúce, najviac ma priťahujú staršie kúsky a keďže ich lieta po svete stále menej, návšteva takéhoto múzea je určite spestrením spotterského výletu. Múzeum sa nachádza asi 40 km severne od Pekingu a hoci jeho oficiálny názov je iný, väčšina zahraničných návštevníkov ho pomenúva podľa susediacej hory Datangshan. Okrem vlastnej dopravy je dostupné aj kombináciou metra a autobusu z centra Pekingu, treba sa však pripraviť na to, že múzeum je „uprostred ničoho“ a oficiálna stránka múzea je iba v čínskom jazyku. Napriek tomu sa jeho návšteva oplatí, a to ako pre priaznivca dopravných, tak aj vojenských lietadiel, podľa môjho názoru patrí svojimi rozsiahlymi zbierkami medzi najväčšie na svete.
Naša cesta do múzea viedla z nášho hotela v susedstve letiska Peking. Po obvyklom dohadovaní s taxikármi, z ktorých niektorí nechcú používať taxametre (a v konečnom dôsledku vás ako turistu samozrejme chcú okradnúť viac ako by stála oficiálna taxa), naša trojica nasadla do jedného z tých, ktorí okrem použitia taxametra súhlasili aj s destináciou zvislým kývaním hlavy na znak toho, že vedia, ako sa tam dostať. Napriek tomu sme vďaka mape v ruke a istej dávke inteligencie po čase zistili, že náš vodič samozrejme ani nemá predstavu, ako sa do múzea dostať (hoci od nás obdržal mapku i adresu v čínštine). Či to bola jeho snaha „povoziť“ nás a nechať zaplatiť viac alebo skutočná neznalosť cesty je otázne, každopádne po zájdení do okrajových štvrtí Pekingu (kam sme vôbec ísť nemuseli) a našich ráznych slovách, že vystúpime, jeho schopnosti zrazu osvietilo a po asi 45-minútovej jazde sme sa trochu zneistení napokon ocitli pred bránami múzea. Taxikár samozrejme nedostal ani yuan navyše a jeho snaha o čakanie na náš návrat bola odmenená ráznym „nie“.
Vstup do múzea je zdarma, platí sa len za prehliadku vnútorných expozícií a za vstup do niektorých lietadiel, vo vnútri sú však len vojenské stroje, ktoré nikoho z nás nezaujímali, preto sme sa sústredili na vonkajšie plochy. A tie sú prosím pekne značne rozsiahle, takže prejsť ich všetky a stráviť v múzeu menej ako 3 hodiny je proste nemožné. Dôkladná prehliadka vojenských i civilných exponátov, ako i všetkých vnútorných priestorov a lietadiel by si vyžadovala aj celodenný výlet. Múzeum je vítaným cieľom aj školských výletov, takže niekedy treba chvíľku čakať, kým je priestor pred zvoleným lietadlom „čistý“ na fotografovanie. Bohužiaľ, v našom prípade nám neprialo počasie, bolo celý čas zamračené, takže aj fotografie nie sú špičkovej kvality. Na druhej strane, každá nevýhoda má aj svoju pozitívnu stránku, a tak sme si „vďaka“ chýbajúcemu slnku mohli vybrať, z ktorej strany sa nám lietadlá lepšie fotografujú. Treba si totiž uvedomiť, že aj napriek rozľahlému areálu múzea sú najmä dopravné lietadlá tak veľkými exponátmi, že dosiahnuť „čistý“ záber je prakticky nemožné. Pokiaľ nie sú pri ňom pristavené schody, určite vám bude vo výhľade brániť nejaký strom či iný, tesne vedľa stojaci exponát. Absencia slnka nám teda umožnila vybrať si ten najviac vyhovujúci smer fotografovania.
Z dopravných lietadiel sú v múzeu vystavené skutočné rarity z minulosti čínskeho civilného alebo vojenského letectva, ako napríklad niekoľko DC-3, Li-2, IL-12, IL-14 či moja najobľúbenejšia IL-18. Nechýbajú dva kusy TU-124, niekoľko Tridentov, rôznych verzií a odvodenín AN-12 či jeho menších bratov. Hneď pri vchode vás víta okrem ďalších exponátov aj krásne zreštaurovaný Vickers Viscount. Okrem civilných exponátov sú v múzeu najmä stovky vojenských lietadiel, ktoré však neboli predmetom nášho záujmu, ale pohľad na desiatky vyrovnaných radov MiGov, napríklad snáď všetky existujúce čínske verzie odvodené od MiG-17 a MiG-19, je vskutku impozantný. Jedna časť expozície je venovaná lietadlám severokórejskej armády, nechýba niekoľko bombardérov a lietadiel včasnej výstrahy (obdoba AWACS). Rozsiahla je aj expozícia vrtuľníkov, kde okrem dobre známych sovietskych typov a ich domácich odvodenín nájdete aj pre nás takmer neznáme exempláre domácich konštruktérov. K tomu samozrejme rôzne rakety a odpaľovacie rampy. Malému jazierku dominuje vkusne umiestnený Berjev Be-6. A tak by sa dalo pokračovať, nakoľko návšteva múzea určite stojí za to, pokiaľ sa v Pekingu budete nachádzať.
Po prehliadke múzea naša cesta smerovala naspäť k letisku Peking, tentokrát už s „normálnym“ taxikárom, ktorý poznal najkratšiu cestu. Počas nej sme sa rozhodli, že skúsime nájsť ešte jednu malú muzeálnu expozíciu, ktorá sa nachádza niekde blízko letiska a je označovaná za expozíciu miestnej leteckej akadémie. Na internete o nej nenájdete žiadne oficiálne informácie, a tak sme hodnú chvíľu aj s našim taxikárom blúdili sem a tam a hľadali. Napokon sa nám malé múzeum podarilo nájsť, sklamaní sme však zistili, že nie je verejne prístupné a spoza plota toho veľa nenafotíme. Po dlhšom vyjednávaní sa nám podarilo „dohodnúť“ s miestnym (asi) strážcom, že nás cez malú bránku vpustí dovnútra, samozrejme za celkom mastné „všimné“, zodpovedajúce asi jeho mesačnému platu... Nevadí, aj týchto pár exponátov stálo za návštevu, okrem dominujúceho A.310-200 vo farbách China Eastern Airlines sa tam nachádza niekoľko čínskych kópií AN-24, ako aj jednotlivé exempláre C-46 Commando, IL-14, Li-2 či BAe.146 a niekoľko ďalších strojov v rôznom štádiu rozkladu. Návšteva tejto malej expozície bola príjemným zavŕšením týždňového spotterského výletu do Pekingu, ktorý aj napriek nie vždy priaznivému počasiu (bohužiaľ asi dosť typickému pre čínsku metropolu, pokiaľ človek nemá vyslovene šťastie) určite stál za to a rád sa do Pekingu niekedy zase vrátim.
//