V úvodnej časti môjho trip reportu som začal svoje rozprávanie o tom, ako som sa k ceste do Pekingu absolútne neočakávane vlastne dostal a v dnešnej časti by som sa rád venoval jednotlivým fotopozíciám a prevádzke na letisku Capital International Airport. Ako som už spomínal, všetky tri vzletové a pristávacie dráhy sú orientované v smere sever-juh, čo by v normálnom prípade znamenalo väčšiu atraktivitu návštevy v letnom období, navyše aj vďaka dlhším dňom. Východná Čína má však taký ráz klímy, že najviac zrážok a oblačnosti je práve v letných mesiacoch, zatiaľčo zima je suchá a relatívne slnečná. A tak pri plánovaní cesty treba zvoliť kompromis medzi ešte stále suchým rázom počasia a už dostatočne dlhými dňami a pozíciou slnka na strane druhej.
Preto sa mesiac marec alebo naopak september či október môžu javiť štatisticky ako najvýhodnejšie mesiace na spotting v Pekingu. Samozrejme, všetko v konečnom dôsledku závisí aj od šťastia spottera, lebo aj v tom štatisticky najpriaznivejšom období môže spotter-smoliar (od ktorého nemám vo veciach počasia ďaleko) naraziť na jediný oblačný týždeň v celom kvartáli. Náš prípad bol tak niekde uprostred.
V zimnom období prevažujú v Pekingu vetry severných smerov, takže lietanie je zväčša z južnej strany, avšak neplatí to permanentne, čo je určite dobré. V suchom období je tu ešte ďalší fenomén, s ktorým sa treba zmieriť: Pokiaľ je bezvetrie alebo slabý vietor, obloha je zanesená smogom z veľkomesta (Peking je známy vysokou hladinou smogu či už z tovární, ale najmä z dopravy), ktorý aj pri slnečnom počasí tlmí slnko a znečisťuje ovzdušie. Ak naopak fúka silnejší vietor, prináša často prach alebo dokonca piesok z púštnych oblastí, ktorých výsledok je veľmi podobný. Najideálnejšia by bola kombinácia slnečného dňa tesne po prechode zrážok, ale takýto luxus sa nám nepodaril. A tak napokon zo 7 dní sme si užili iba dva dni skutočne slnečné, dva dni čiastočného slnka tlmeného smogom či zvíreným prachom a tri dni zamračenej oblohy, ktoré sme radšej venovali návšteve mesta, Veľkého múru či leteckého múzea v Datangshane (bude predmetom 3.časti môjho reportu).
{mosmap zoom='14'|mapType='Satellite'|kml='http://www.planecrazy.sk/maps/PEK.kml'}
Pokiaľ Vám však počasie bude priať, je treba s fotografovaním začať hneď ráno krátko po východe slnka, nakoľko každá hodina má čo ponúknuť. Presný systém využitia dráh v Pekingu neexistuje, preto sa môže stať, že aj za celý týždeň vám niektoré konkrétne lietadlo bude stále unikať, avšak spravidla sa prevádzka riadi jednou z týchto dvoch zásad: Pri slabšej príletovej prevádzke sú spravidlá lietadlá navádzané na pristátie na tú dráhu, ktorá je najbližšia ich terminálu. Na dráhu 36L pristávajú vtedy najmä lietadlá rolujúce k terminálom 1 a 2, na dráhu 36R zase lietadlá k terminálu 3. Prostredná dráha 01 sa používa vtedy najmä pre vzlety, sprevádzaná občasnými vzletmi z ďalších dvoch dráh. Pri silnejšej príletovej prevádzke sa zase uplatňuje pravidlo čo najmenšieho križovania sa lietadiel na priblížení, takže lietadlá prilietajúce z východných smerov spravidla mieria na východnú dráhu 36R, lietadlá prilietajúce zo západných smerov zase na dráhu 36L. Všeobecne možno povedať, že dráha 01 sa používa na pristátia v minimálnej miere, naopak väčšina vzletov je práve z nej. Podobný systém sa uplatňuje aj pri príletoch od severu.
Naša výprava bola ubytovaná v hoteli CITIC Hotel Beijing Airport (bývalý Sino-Swiss Hotel), ktorý je medzi spottermi veľmi obľúbený, nakoľko sa nachádza medzi priblíženiami na dráhy 36L a 01 a z niektorých izieb poskytuje pekný výhľad. Naše ranné fotografovanie sme rovnomerne rozdelili medzi dráhy 36L a 36R, nakoľko obe mali čo ponúknuť. Prakticky všetky cargo lietadlá pristávajú na dráhu 36L, ráno to boli napr. B727-200F Transmile Air (bohužiaľ príliš skoro pred východom slnka), dva B737-300/400F China Postal Airlines či B737-300F Donghai Airlines, ale i veľa letov z Európy či Ázie. Naopak dráha 36R ponúkala zase prílety celej flotily Air China vrátane rôznych logojetov, A340-300 Finnairu, výhradne na túto dráhu pristáva vždy aj linka Air Koryo, ktorá je jedným z magnetov fotografovania v Pekingu. Zatiaľčo ranná pozícia na dráhe 36L sa nachádza na alebo v tesnej blízkosti premostenia diaľnice do Pekingu, kde vládne čulý ruch áut i bicyklov, pri dráhe 36R si užijete pokoja na zabudnutej vedľajšej ceste neďaleko oplotenia letiska, kam (ak nechcete použiť taxi) sa dá dôjsť aj pešo z terminálu 3. V prípade prostrednej dráhy 01 je situácia veľmi jednoduchá, tesne pred prahom dráhy sa tu nachádza malé jazierko, ktoré je v tesnom susedstve príjazdovej cesty k terminálu 3. V marci je na týchto pozíciách dobré svetlo tak do 10:30 h, potom to prakticky až do 13:30 je boj so svetlom viac-menej odzadu a je na vás, či fotografovanie prerušíte alebo sa zmierite s horšími podmienkami, aby ste neprišli o niektoré zaujímavé kusy.
Po „prejdení“ slnka na opačnú stranu máte na výber opäť slušné pozície na priblíženia na dráhy 36L a 36R. V prípade príletov na RWY 36R je situácia veľmi jednoduchá a fotografovať sa vám bude najlepšie z príjazdovej estakády k terminálu 3. Tá je síce neustále strážená dopravnou políciou, avšak na počudovanie nemajú muži čínskeho zákona žiadne námietky voči fotografovaniu priamo z estakády, hoci sa na nej nenachádza ani predurčený chodník, dá sa však stáť bezpečne na okraji pri krajnici. Zopár príletov na dráhu 01 možno v prípade potreby vyfotografovať z malého parčíka oproti vyššie spomínanému jazierku, avšak okrem malého počtu pristátí na túto dráhu je táto pozícia aj príliš blízko a teda uhol fotografovania je dosť nevhodný. Z tohto parčíka možno pozorovať aj vzlety z RWY 01, resp. vchádzanie lietadiel na dráhu pred vzletom, avšak vzhľadom na vzdialenosť je fotografovanie nemožné (heat-haze). V prípade RWY 36L sme museli zapojiť naše „investigatívne“ schopnosti a v jednej z bočných ulíc sa nám podarilo nájsť za múrom opustené veľké priestranstvo, kombinované s občasným smetiskom a zopár políčkami (je lepšie po nich nešliapať, aby ste domácim nespôsobovali zbytočné škody a nepriateľstvo) a po chvíli hľadania sme si našli veľmi vhodnú pozíciu.
Počas dvoch popoludní nám prial vietor natoľko, že riadiaci obrátili smer lietania a začali používať pristátia a vzlety smerom zo severu na juh. Zatiaľčo ráno by takáto situácia nebola veľmi priaznivá, nakoľko mi nie sú známe ranné pozície na dráhach 18R, 19 či 18L, popoludní je v blízkosti RWY 18R bezkonkurenčne najlepšia fotopozícia v Pekingu. Pozdĺž takmer celej dráhy 18R/36L sa nachádza vyvýšený val, niečo podobné ako hrádze popri Dunaji, ktorý poskytuje nerušený výhľad na prah dráhy 18R a pár stoviek metrov jej dĺžky a umožňuje tak z bezprostrednej blízkosti fotografovať nielen lietadlá pristávajúce na RWY 18R tesne pred dotykom, ale aj lietadlá z tejto dráhy vzlietajúce, hoci počet vzletov je menší ako pristátí. A hoci tu väčšinu prevádzky tvoria domáce spoločnosti, stráviť dve popoludnia na tomto mieste sa viac než vyplatilo. Toto miesto je dostupné z okolia letiska iba taxíkom, pri ceste späť však máte problém nejaký zohnať, v ideálnom prípade však pomôže niektorý z domácich spotterov, ktorý sa (samozrejme za úplatu) ponúkne, že vás odvezie kam len potrebujete. Z mesta je možné využiť metro linky 15 do stanice Houshayu a prejsť asi 2 km naspäť pešo.
V záverečnej časti sa budem venovať leteckému múzeu Datangshan a celkovému zhodnoteniu tohto zaujímavého výletu
//