Krátko pred vianočnými sviatkami sme priniesli správu o ukončení prevádzky letov z Košíc do Milána, ktoré skončili pre nízky záujem zo strany cestujúcich len po pár mesiacoch prevádzky. V našom komentári sme sa vyjadrili, že práve zrušenie tejto linky ukazuje na limity potencionálneho ďalšieho rastu Wizzairu z Košíc. Vzhľadom k tomu, že sme dostali viaceré dotazy prečo si myslíme, že tomu tak je, rozhodli sme sa priniesť krátku analýzu situácie na letisku Košice z nášho pohľadu.
Košické letisko za posledné roky zažilo vývoj veľmi podobný tomu na bratislavskom letisku. V časoch SkyEurope letisko zaznamenalo výrazný rast, kedy prioritne rástlo vďaka postupnému navyšovaniu kapacity na vnútroštátnych letoch a neskôr aj vďaka letom do Prahy, Veľkej Británie či Írska. Aj vďaka tomu v roku 2008 dosiahlo letisko zatiaľ rekordný výsledok na úrovni takmer 591 tisíc cestujúcich. Po krachu SkyEurope však zaznamenalo výrazný úbytok cestujúcich a to napriek (neúspešnej) snahe Danubewings prevziať niektoré linky po SkyEurope.
Počet cestujúcich klesol až na 235 000 a ani 6 rokov po krachu SkyEurope sa počet cestujúcich nepriblížil k rekordnému roku 2008. Z čisto matematického hľadiska by sa teda zdalo, že Košice majú ešte výrazný priestor na ďalší nárast cestujúcich a dopravca ktorý by ho logicky mal vedieť zabezpečiť je Wizzair. No pri bližšom pohľade na čísla narazíme na viaceré faktory, ktoré ďalší rast Wizzairu a výber destinácií značne limitujú. Prvým faktorom je celkový počet cestujúcich. Tento rok košickým letiskom prejde približne 400 000 cestujúcich, čo je síce o vyše 190 tisíc cestujúcich menej ako v roku 2008, no ak si vezmeme len počet cestujúcich na medzinárodných linkách, tak už jeho úroveň v Košiciach viac menej dosiahli.
{AimyChartsYLine} view:KSCyear {/AimyChartsYLine}
Vyše 190 000 cestujúcich totiž v roku 2008 využilo práve vnútroštátne lety medzi Košicami a Bratislavou, no v súčasnosti jediné vnútroštátne spojenie využíva ledva 25 000 cestujúcich. Košickému letisku sa teda už podarilo dosiahnuť to, čo sa nepodarilo ani bratislavskému – na medzinárodných letoch dosiahlo úroveň spred krachu SkyEurope. Od marca pritom pridá lety z Košíc aj poľský LOT, ktorý spojí Košice s Varšavou 6x týždenne. Tieto lety pridajú v roku 2016 z Košíc sedačkovú kapacitu vyše 43 000 miest, ktoré treba tiež zaplniť. Pokiaľ by sme rátali obsadenosť aspoň 65%, tak musia v spádovej oblasti košického letiska nájsť 28 000 cestujúcich – čo samo o sebe reprezentuje nárast podobný tomu, ktorý bol dosiahnutý v roku 2015.
Je teda potenciál rastu v Košiciach tak veľký aby v roku 2016 ešte aj Wizzair pridával ďalšie linky z Košíc? A ak ich pridá, budú tieto linky úspešné? My si myslíme, že áno, ale pripájame veľké "ale". Dôvod je v obchodnom modeli Wizzairu, ktorý je založený na nízkych cenách leteniek, čo je samo o sebe dobré, no dosahuje to prevádzkou 180 miestnych lietadiel Airbus 320. A tie je z Košíc veľmi ťažké zaplniť. Wizzair totiž svojimi letmi oslovuje hlavne takzvaných etnických cestujúcich. Konkrétne to znamená, že sú to cestujúci, ktorí cestujú prioritne za prácou. Prečo tento model funguje dobre pri letoch z Košíc do Veľkej Británie vysvetľuje aj nasledovný graf, v ktorom vidíme oficiálne počty Slovákov žijúcich/pracujúcich v krajinách EU. Podotýkam že sa jedná o počty podľa posledných známych oficiálnych štatistík Eurostatu a OECD, v reále sa ráta, že počty sú dvojnásobné.
Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí podľa krajín
{AimyChartsBar} Veľká Británia; Celkovo;64166; #46ace7;
Nemecko; Celkovo; 38054;
Rakúsko; Celkovo; 25027;
Írsko; Celkovo; 10888;
Taliansko; Celkovo; 8370;
Španielsko; Celkovo; 7737;
Belgicko; Celkovo; 5956;
Holandsko; Celkovo; 3941;
Dánsko; Celkovo; 1539;
Švédsko; Celkovo; 1191;
{/AimyChartsBar}
Počet Slovákov žijúcich vo Veľkej Británií teda môže dosahovať okolo 130 000, čo dáva dostatočný potenciál na naplnenie letov hneď z viacerých slovenských letísk. U letov do Londýna sa pritom dá rátať aj so značným potencionálom pre turistiku, rôzne študijné pobyty a v neposlednom rade aj o nezanedbateľný počet obchodných cestujúcich. Tomu je prispôsobený aj počet letov z jednotlivých slovenských letísk.
Druhou krajinou kde pracuje najviac Slovákov je Nemecko, kde podľa oficiálnych štatistík žije necelých 40 000 našich krajanov, neoficiálne teda toto číslo môže dosahovať 78 000. Aj to je síce pekné číslo, no naráža na dva problémy. Nemecko je relatívne dobre dostupné aj autom a na druhej strane je ťažké identifikovať konkrétnu destináciu s dostatočnou koncentráciou Slovákov. Je teda rozumné lietať do Berlína? Mníchova? Hamburgu alebo Kolína? Na tomto probléme si vylámalo zuby viacero dopravcov vrátane SkyEurope, ktoré to skúšali s letmi z Bratislavy do Mníchova, Štuttgartu, Berlína aj Kolína nad Rýnom. Ani jedna z týchto liniek nebola úspešná, je pritom tažké predstaviť si, že by takáto linka bola úspešná z Košíc so 180 miestnym lietadlom.
Podľa oficiálnych štatistík sú počty Slovákov pracujúcich v ostatných krajinách EU zanedbateľné a len ťažko na ich základe možno očakávať dostatočný dopyt po linkách do týchto krajín na zaplnenie 180 miestneho lietadla Wizzairu. Samozrejme, neočakávame, že etnický cestujúci predstavujú jediný potenciál pre otvorenie novej linky. Je síce všeobecne známe, že nízkonákladové spoločnosti svojimi nízkymi cenami generujú dopyt a teda „nových“ cestujúcich. Avšak spoliehať sa na to, že úspech linky zaručia náhodní cestujúci, ktorí sa vyberú objavovať krásy danej krajiny je príliš veľké riziko, ktoré sa nevyplatilo už pri linke z Košíc do Milána.
V neposlednom rade - čo sa týka obchodných cestujúcich - tak pre nich je produkt Wizzairu viacmenej nevyužiteľný, pokiaľ do danej destinácie lieta Wizzair len 2x v týždni. Obchodní cestujúci tak ako doteraz uprednostnia niektorého zo sieťových dopravcov, ktorí už v súčasnosti ponúkajú viac ako dobré napojenie Košíc na väčšinu európskych destinácií.
Je teda ďalší rozvoj Wizzairu v Košiciach možný? Určite áno. Avšak k výberu destinácií bude musieť aj Wizzair samotný pristupovať omnoho opatrnejšie. Myslíme si, že najväčšiu šancu na úspech majú lety do Írska, ktoré už boli z Košíc prevádzkované v minulosti SkyEurope. Na hrane to podľa nás je s letmi do Nemecka, kde síce dopyt po letoch je, ale ako sme spomínali vyššie, je silne rozdrobený medzi celé Nemecko. Teoretickú šancu na úspech má podľa nás aj linka do Ríma – turistický potenciál by tu určite bol.
|
Naše zdroje zatiaľ spomínajú Eindhoven ako najpravdepodobnejšiu destináciu ktorú Wizzair v priebehu januára ohlási. Výhodou Eindhovenu je, že vo vzdialenosti do 150 km je Amsterdam, Brusel aj Dusseldorf. Spádová oblasť Eindhovenu je tak z hľadiska počtu obyvateľov podstatne väčšia ako spádová oblasť Viedne - v rámci 60 minút od letiska žije 7,6 milióna obyvateľov a v rámci 2 hodín až 40 miliónov obyvateľov (aj keď toto číslo považujeme skôr za marketingový údaj letiska). Aj vďaka tomu je Eindhoven v súčasnosti druhým najväčším letiskom v Holandsku a ročne ním prejdú 4 milióny cestujúcich, pričom napr. 19% z nich pochádza z Belgicka. Veľkú bázu tu nemá len Wizzair, ale aj Ryanair, ktorý z tadiaľto prevádzkuje lety do 37 destinácií. Aj preto tejto linke, pokiaľ sa ju Wizzair rozhodne naozaj spustiť, dávame vcelku reálne šance na úspech. |
 |
Na záver ešte jedna informácia typu JPP – existujú údajne úvahy, že by Wizzair prevádzkoval niektoré linky z Košíc cez Bratislavu. Týmto spôsobom by sa na jednej strane zabezpečilo spojenie Bratislavy a Košíc za naozaj nízke ceny a na druhú stranu by sa zabezpečilo dostatočné vyťaženie linky tým, že by sa spojil dopyt z Košíc a Bratislavy do danej destinácie. Osobne takýto typ prevádzky liniek nepovažujem za reálny a bude sa skôr jednať o falošnú správu. Nech už sa Wizzair rozhodne akokoľvek, o novej destinácií by sme mali vedieť čoskoro.
V každom prípade budeme akejkoľkvek novej linke držať palce a budeme veľmi radi, ak sa naša skepsa u určitých destinácií preukáže ako neopodstatnená.
