Nie, nemajte obavy. Ste stále na SlovakAviation.sk a zatiaľ sme stále slovenským leteckým portálom. Nemení na tom nič ani čudný nadpis tohto článku, ktorý naznačuje, že sa blíži koniec roka a s ním prichádza čas hodnotiť, čo sa udialo, dať si predsavzatia do nového roku a predpovedať to, čo nás v roku budúcom čaká. A je pritom jedno, či sa bavíme o našom kalendári, alebo o čínskom, podľa ktorého nás čaká rok Opice. Či s opicou príde aj bolesť hlavy a poriadne vytriezvenie, to sa dozvieme čoskoro. Poďme však poporiadku.
2015 - rok veľkých očakávaní
V januári som sa podujal podobným spôsobom spísať, čo naše letiská čaká počas roku 2015. Situácia vtedy vyzerala priam optimisticky. Nové linky v Bratislave mal spustiť Air Berlin, špekulovalo sa o Adrii, letoch Eurowings z Kolína, lietať mali Ural Airlines, veľa sa očakávalo od novej bázy Ryanairu. V Košiciach sa očakávalo spustenie linky do Nemecka. Z týchto očakávaní sa však nerealizovalo de facto takmer nič. Adria, Eurowings od svojich plánov ustúpili, lety Ural Airlines stroskotali na sankciách voči Rusku a poklese rubľa a o letoch Nikiho by bolo najlepšie pomlčať.
Alebo radšej nie. Je to vec, ktorá bratislavské letisko bude mátať ešte možno aj niekoľko rokov. Nestáva sa totiž tak často, že sa pompézne ohlásená linka najprv odsunie a potom bez náhrady zruší. Avšak ten problém treba hladať vo vážnych - priam existenčných problémoch, v ktorých sa nachádza Air Berlin. Nehovoriac o tom, že pri ohlasovaní týchto letov nebola nikdy stanovená jasná stratégia, prečo vôbec dopravca do Bratislavy chce lietať, keď za kopčekom na letisku vo Viedni má svoju veľkú bázu. A je vysoko pravdepodobné, že takéto racionálne zdôvodnenie chýbalo aj vtedy, keď sa v rámci skupiny Air Berlin rozhodovalo o tom, či sa tieto linky zrušia alebo nie. Skutočnosť, že tieto lety sa nakoniec nezrealizovali výrazne ovplyvnila aj rast na bratislavskom letisku.
Ďalším negatívnym faktom bola báza-nebáza Ryanairu v Bratislave. Na tú mali od začiatku letného letového poriadku pribudnúť dva Boeingy 737-800 írskeho dopravcu a očakávalo sa teda, že pribudne celá rada nových liniek. Tieto očakávania boli naplnené len čiastočne - bázu síce Ryanair v Bratislave počas leta mal, ale len vďaka lietadlám prenajatým od slovenského ACMI špecialistu AirExplore. Od septembra síce na bázu pribudol Boeing 737-800 írskeho dopravcu, no ostalo len pri jednom lietadle a ani na budúci rok zatiaľ nie je potvrdené druhé lietadlo pre Bratislavu. Nových liniek tak pribudlo len pomenej - lety do Atén či Madridu začali už na jar, na jeseň pribudla linka do Berlína, ktorá je vyťažená vysoko nad očakávania a s najväčšou pravdepodobnosťou bude budúci rok rozšírená o druhú dennú frekvenciu. Napriek tomu, Ryanair bol hlavným strojcom nárastu cestujúcich v Bratislave počas tohto roka.
Dobre sa počas uplynulého roku vyvíjali aj lety flyDubai, pričom budúci rok sa očakáva pridanie štvrtej týždennej frekvencie. Pozitívny ohlas majú aj lety Pobedy, ktorá pár dní pred vianočnými sviatkami spustila denné lety z Moskvy. Som rád, že moje obavy pri tejto linke boli neopodstatnené a tá sa napriek naozaj značnej sedačkovej kapacite uchytila, čomu pomohol aj bankrot Transaera a tým pádom aj zrušenie dvoch denných letov medzi Viedňou a Moskvou. Budem držať palce aby tomu tak bolo aj naďalej.
Pozitívne sa vyvíjala aj preprava nákladu v Bratislave, pričom tento rok sme sa mohli vytešovať z nového rekordného počtu pristátí Boeingov 747. Napriek tomu, je situácia ohľadne prepravy nákladu na bratislavskom letisku značne komplikovaná a miestami sa informovanému človeku až rozum zastavuje nad tým, čo sa v zákulisí deje. O čo lepšie mohli byť výsledky v tejto oblasti, pokiaľ by u pár ľudí prevládol zdravý rozum a nie ješitnosť je škoda diskutovať. Vysloveným sklamaním bola neaktivita slovenských Air Cargo Global v Bratislave. Až na pár letov sa de facto na letisku M.R. Štefánika neukázali a na ich smelé plány prevádzkovať pravidelné lety z Bratislavy do USA či na ďaleký východ sme už pomaly zabudli. A tak nás na sklonku roku pre zmenu potešili novými plánmi o letoch s cestujúcimi, ktoré by mali smerovať do Číny. O reálnosti týchto plánov môžeme s kľudom pochybovať.
Napriek tomu, čo všetko bratislavskému letisku nevyšlo však rok 2015 môžeme hodnotiť ako úspešný - nárast cestujúcich na úrovni 14,5% v porovnaní s rokom 2014 je viac ako dobrý.
Aj Košice sa môžu pochváliť dobrými výsledkami. Už na konci októbra prekonali minuloročný výsledok o viac ako 2000 cestujúcich. Do konca roku by ešte malo pribudnúť okolo 40 000 cestujúcich a tak aj v Košiciach budú uzatvárať rok s nárastom nad 10%. Trpkú príchuť však môže mať zrušenie letov Wizzairu z Košíc do Milána, ktoré v plnej miere ukázalo problém Košíc ako spádovej oblasti. Naplniť toťiž 180 miestny Airbus Wizzairu je s najväčšou pravdepodobnosťou možné len na letoch do Veľkej Británie, aj to treba veľmi opatrne vyberať letisko na ktoré by sa malo lietať. A to aj napriek tomu, že v Košickom a Prešovskom kraji žije vyše 1,6 milióna obyvateľov - problémom ostáva kúpna sila obyvateľstva, ktorá je v porovnaní s Bratislavským či Trnavským krajom podstatne nižšia. Lietadlá Wizzairu je tak možné naplniť len našimi "gastarbeitermi" či "sociálnymi emigrantmi", ktorých je dostatočný počet naozaj len vo Veľkej Británií či v Írsku. Mimo tieto krajiny je vhodnejšie lietať z Košíc skôr menšími lietadlami do 70 miest a naopak ponúknuť vyšší počet letov, ktoré by boli využiteľné aj obchodnými cestujúcimi. Aj tak je však otázne, kedy narazia v Košiciach na limit svojich možností a rast počtu cestujúcich sa zastaví. Budúci rok pribudnú lety LOT-u do Varšavy a o priazeň cestujúcich sa budú biť traja sieťový dopravcovia - Austrian, ČSA, LOT, pričom je snaha do Košíc prilákať ďalšieho, ktorý by mal prevázdkovať lety do Nemecka. Či je takýto počet letov únosný ukáže len čas.
Úspešný rok majú za sebou aj na ďalších slovenských letiskách. V Poprade sa o gro rastu starajú naďalej lety Wizzairu, ktoré sú doplňované letmi Air Baltic z Varšavy a Rigy. A tak oželejú aj fakt, že tento rok z Ruska či Ukrajiny do Popradu nepriletia žiadne lety. Veď načo aj, keď snehu je málo aj v Alpách a aj rakúšania lietajú za snehom chartrovými letmi z Viedne práve na Ukrajinu. Poprad podobne ako Košice tak postupne naráža na svoje limity a je otázne, či rovnaký nárast uvidíme aj v nasledujúcich rokoch.
Asi najväčším prekvapením tohto roka sú Piešťany. Malé letisko, ktoré je verejnosti známe skôr z organizovaní leteckých dní či letných hudobných festivalov sa tento rok naozaj rozlietalo. Letisku sa vyplatila spolupráca so SFZ a našimi futbalovými tímami hrajúcimi v európskych ligách. V spolupráci s Amot Aviation sa však letisko na jeseň naozaj rozlietalo a nákladné lety menších či väčších lietadiel tu boli na dennom poriadku.
2016 - spomalenie rastu
Dalo by sa povedať, že po relatívne úspešnom roku 2015 je možné očakávať na väčšine našich letisk ďalší rast. Do istej miery tomu tak aj bude, avšak skôr to bude spomalenie rastu a to hlavne v Poprade či Košiciach. Košice síce stále môžu očakávať nové lety LOT-u do Varšavy, novú linku namiesto letov do Milána by mal pridať aj Wizzair a stále je neisté, či sa zrealizujú aj lety do Nemecka. Tie by mal prevádzkovať Etihad Regional s lietadlami Saab 2000 pod hlavičkou Air Berlin. V situácií kedy sa na malom košickom trhu bijú o cestujúcich traja sieťový dopravcovia je viac ako otázne, či je dobré, ak k nim ešte pribudne aj ten štvrtý. Mohlo by sa totiž až príliš ľahko stať, že by sa z boja o cestujúcich niektorý z dopravcov stiahol a to nie je zrovna to, čo sa v Košiciach snažia dosiahnuť.
Za spomenutie stojí nejasná situácia ohľadne potencionálnych letov zo Žiliny cez Ostravu do Prahy. Kým pred pár mesiacmi bola táto linka považovaná za takmer istú, situácia sa do značnej miery zmenila a ČSA sa rozhodli pokračovať vo svojom experimente s letmi do Radomu, kde im miestna samospráva podľa všetkého ochotne platí viac ako je schopná ponúknuť tá Žilinská. Osobne si myslím, že za takýchto podmienok je pre Žilinu lepšie ostať bez pravidelného spojenia, alebo sa poobzerať po trošku serióznejšom partnerovi.
V Bratislave letisko môže očakávať opäť nárast nad 10% a to hlavne vďaka ďalším novým letom Ryanairu, nedávno spusteným letom Pobedy a príchodu maďarského Wizzairu. Práve príchod Wizzairu a hlavne výber jeho ďalších destinácií z Bratislavy budeme sledovať detailnejšie, aj vzhľadom na to, že u týchto letov je vysoko pravdepodobné že skončia tak ako lety z Košíc do Milána. Wizzair totiž zatiaľ svoju prvú linku z Bratislavy nijak výrazne nepropaguje a je nereálne, aby ju zaplnili náhodní turisti zo Slovenska, ktorí sa vydajú objavovať krásy Macedónska. Ak budú hodnotiť potenciál Bratislavy na základe doterajšieho počtu rezervácií na linku zo Skopje, tak neviem, či by sa rozhodli ďalej rozširovať sieť letov z Bratislavy.
Okrem toho v Bratislave žiadne veľké prekvapenia neočakávame. Teda až na jedno.
Ni Hao Bratislava
Naše najväčšie a moje domovské letisko podľa všetkého totiž čakajú veľké veci. Aj keď na bombastické vyjadrenia tohto typu sme si už zvykli, je do istej miery nezvyčajné, keď premiér dopredu ohlasuje, že pre letisko v Bratislave získal veľkého partnera, s ktorým vláda rokuje o uzavretí strategického partnerstva.
Tým partnerom je prioritne čínska skupina HNA Group, ktorá v oblasti letectva investuje po celom svete a jej prvotné kontakty so Sariom sa datujú do roku 2014. HNA Group pritom nie sú len Hainan Airlines. HNA Group vlastní významné podiely v celej rade spoločností. Prevádzkuje viaceré letiská, vlastní 100% podiel v handlingovej spoločnosti Swissport (najväčšia handlingová spoločnosť na svete), vlastní aj leasingovú spoločnosť Avolon (11. najväčšia na svete) a investuje do rady realitných projektov na celom svete. Vlastní sieť hotelov, lodenice či viac ako 15 leteckých spoločností vrátane Hainan Airlines, Yangtze River Express, myCargo, brazílsky Azul a mnohé ďalšie.
Ak teda povieme, že o letisko má záujem HNA group, netreba hneď očakávať, že tu začnú čoskoro lietať lietadlá Hainan Airlines. Skôr treba očakávať, že letisko získa partnera, ktorý v prvom rade vybuduje infraštruktúru, ktorá letisku v dnešnej dobe chýba. Partnera, ktorý prostredníctvom svojich dcérskych spoločností bude vedieť túto infraštruktúru prevádzkovať a ktorý v konečnom dôsledku vlastní aj letecké spoločnosti, ktoré takúto infraštruktúru budú využívať.
Do istej miery je to presne to, čo letisko potrebuje. Infraštruktúra bratislavského letiska je v nie práve najlepšom stave a len dráhový systém vyžaduje investície rádovo v stovkách miliónov EUR. Chýba cargo terminál a mnohá ďalšia infraštruktúra či technické vybavenie letiska. No nikto do letiska takéto financie nevloží, pokiaľ nebude mať istotu, že sem bude lietať dosť letov na to, aby sa táto investícia v dohľadnej dobe vrátila. Na druhú stranu, nikto sem nebude lietať pokiaľ tu nebude existovať vhodná infraštruktúra. Klasický problém - bolo skôr vajce alebo sliepka? Najskôr boli podľa všetkého Číňania.
Vzhľadom k tomu, že sa blížia voľby je vysoko pravdepodobné, že detaily o tejto investícií vyplávajú na povrch v priebehu januára-februára, veď voličom sa treba zapáčiť. Z toho, čo je doteraz známe sa však vynárajú spomienky na plány rozvoja letiska z rokov 90-tych, ktoré rátajú s vybudovaním paralelnej dráhy 13-31 a terminálmi pre osobnú ako aj nákladnú dopravu medzi nimi. Vybudovanie paralelnej dráhy by riešilo aj prevádzkové problémy, ktoré by nastali počas generálnej opravy dráhy 13-31, ktorá bude v relatívne blízkom horizonte nevyhnutná. Proti plánom na vybudovanie tretej dráhy však už dlhšie bojujú okolité obce a mestské časti, ktoré žiadali aj jej patričné vypustenie z územného plánu Bratislavy. Ako budú reagovať na to, že tieto plány - doteraz len čisto teoretické - sa zrazu môžu stať veľmi blízkou realitou si viem viac ako dobre predstaviť.
V kuloároch sa o investícií skupiny HNA na bratislavskom letisku hovorí ako o takmer istej veci. Otázne bude, akým spôsobom bude táto investícia realizovaná. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nebude jednať o priamy predaj letiska ale skôr o PPP projekt na princípe BOOT (Build-own-operate-transfer), kedy súkromná spoločnosť vybuduje kompletnú infraštruktúru, počas trvania koncesie ju prevádzkuje a po vypršaní koncesie prevedie vlastníctvo takto vybudovanej infraštruktúry na štát - v tomto prípade reprezentovaný letiskom Bratislava.
Pre rozvoj bratislavského letiska by takáto investícia znamenala začiatok naozaj významného rozvoja, s výrazným vplyvom na tvorbu nových pracovných miest. Výrazne by vzrástol počet pohybov a tým pádom aj všetky prepravné výkony. Letisko by sa tak výrazne priblížilo k svojim rivalom v regióne. Respektíve by sa prestalo porovnávať s letiskami ako Graz, Brno či Ostrava. O tom či sa tieto plány aspoň trošku priblížia realite by sme však mali vedieť najneskôr do volieb.
Osobne dúfam, že výnimočne tieto megalomanské plány budú zrealizované a príchod našich nových letištných mocipánov vítam. Potajme si už pripravujem namiesto príboru čínske paličky a po večeroch začnem chodiť na kurzy čínštiny. OK, irony off.
Rástli sme aj my
Aj SlovakAviation.sk má za sebou rušný rok plný zmien a hlavne úspechov. Okrem zmeny mena sa nám podarilo v porovnaní s rokom 2014 aj "mierne" podrásť. Pod mierne rozumejte o +308%. O toľko viac návštevníkov sme tento rok mohli privítať na stránke. Podarilo sa nám hlavne výrazne zvýšiť návštevnosť stránky zo zahraničia - kým v minulom roku tvorili návštevníci zo Slovenska až 69%, tak tento rok to bolo už len 39%. Nechem tým naznačiť, že počet návštevníkov zo Slovenska by klesol - ich počet narástol o približne 80%, avšak počet nemecky či anglicky hovoriacich návštevníkov nám vzrástol rádovo v tisíckach percent. Výnimočne nás teší aj fakt, že našu stránku stále častejšie citujú mienkotvorné médiá ako Sme, Trend, Hospodárske noviny, RTVS a iné. Je to pre nás určitá odmena za 5 rokov práce na tvorbe tohoto portálu avšak berieme to aj ako záväzok pokračovať v našej snahe prinášať aktuálne správy z oblasti letectva.
V novom roku budeme v tejto snahe pokračovať a pripravujeme samozrejme pár noviniek, ktoré by náš portál mali posunúť opätovne o úroveň vyššie po obsahovej ako aj odbornej stránke. Veríme, že aj vďaka tomu porastie návštevnosť našej stránky podobným tempom ako počas roku 2015.
V tomto roku je to od nás však posledný príspevok. Ostáva mi už len jedna milá povinnosť - Do nového roku všetkým našim čitateľom zapriať všetko najlepšie , veľa šťastia, zdravia a čo najlepšie znalosti čínštiny.
PF 2016.
