Od vzniku Slovenskej republiky bol záujem politikov o rozvoj letectva u nás minimálny. Svedčí o tom skutočnosť, že de facto do dnes nemáme jasne vypracovanú stratégiu rozvoja leteckej dopravy na Slovensku. Nemôžeme sa teda čudovať, že slovenské letectvo je bez akéhokoľvek smerovania, de facto v troskách, letiská dlhé roky stagnujú a z istej letargie ich vytrhne len občasný záujem nejakého dopravcu skúsiť si vylámať v našich podmienkach zuby.
Existujú však aj momenty, kedy sa nejaká zmienka o letectve dostane aj do programového vyhlásenia vlády. V týchto momentoch, zvyčajne krátko pred voľbami alebo po nich, v ktorých sa politické špičky snažia predsa len do programových priorít vlády aspoň niečím prispieť, však končí všetka sranda.
Nie je tomu ináč ani v prípade práve sa rodiacej vlády, ktorá už prezentovala svoje priority na nasledujúce obdobie. Nebojte sa, ani táto si tam nedala vypracovanie jasnej stratégie rozvoja leteckej dopravy. Veď načo, u nás kráčame míľovými krokmi vpred, u nás bolo už včera lepšie ako dnes a tak si hneď ako prioritu dáme – prípravu podmienok pre zriadenie národného leteckého dopravcu.
Nehovoriac o tom, že tento „terminus technicus“ v našej legislatíve nemáme. Napriek tomu, že väčšina okolitých krajín už svojho národného dopravcu dávno predala. A ak nepredala, tak skončili neblaho ako Málev, Estonian a ďalší. Napriek tomu že EU samotná veľmi striktne reguluje možnosti štátu prispievať na chod štátom vlastnených a poväčšinou stratových spoločností. Napriek tomu, že už sme tu jeden takýto experiment mali a dopadol neslávne, sa v roku 2016 dostala takáto – s prepáčením kravina – opäť do tak dôležitého dokumentu programových priorít vlády.
Naposledy sa takéto niečo stalo v dobe hlbokého Mečiarizmu. Populistický štýl politiky v tej dobe si priam žiadal aby naše nebo brázdili čo najväčšie a najhlučnejšie lietadlá so Slovenskou vlajkou na krídlach. Veď treba, aby sme všetci hľadeli na oblohu a povedali si – za tie naše peniaze sme teda dostali riadne veľa muziky. Veď už len možnosť viesť sa v takomto lietadle národného dopravcu na dovolenku v Bulharsku musela byť privilégium pre každého vzorného občana nášho štátu. Deťom sediacim pri okne rodičia s pokorou určite vraveli – ty len tichúčko seď a pozeraj z okna, lebo to je iné, to je naše.
Ale otvorene povedané, ani tej muziky sme vtedy nedostali moc veľa, zato niektoré skupiny dokázali na existencií národného dopravcu vcelku dobre zarobiť. A myslím že toto bol jediný a dosť pochybný bod, ktorý si z toho môžeme zobrať. Zvyšok boli len ďalšie negatíva – deformácia podnikateľského prostredia, štátom dotovaná prevádzka spoločnosti a nekonečné straty bez reálnej prevádzky pravidelných liniek.
Hovorí sa – každý deň sa zobudí nejaký hlupák, len ho treba nájsť. A tak sa aj našiel a štátu sa podarilo nášho národného dopravcu predať Austrianu. Možno to zabránilo, aby sa z celého príbehu Slovenských Aerolínií stala taká kauza, ktorú by si všetci politici raz a navždy zapamätali. Bohužiaľ, politikom to stačilo len na to, aby si to zapamätali na 9 rokov predtým, než si to zas dajú do programu...
Ak si tipneme, že túto ideu (ako aj tú o národnom vodnom dopravcovi) si do priorít vlády presadili zástupcovia národniarov, nebudeme asi moc ďaleko od pravdy. A nebudeme moc ďaleko od pravdy ak skonštatujeme, že nemajú ani len náznakom „šajn“ o letectve. Či už majú v strane nejakého „pilotka“, ktorý si sem tam zalieta na Cessne a sníva o národnom dopravcovi, alebo či ich presvedčili ľudia z až tragikomického Blue Slovakia, ktorí do letectva chcú vniesť „sociálny rozmer“ je jedno. Svedčí to o absolútnom amatérizme politikov čo sa týka letectva.
Aby ste teraz nenadobudli dojem že som nejaký hejter – na rozvoji letectva mi osobne záleží a za normálnych okoľností by som uvítal každú snahu preň niečo urobiť. Každú okrem snahy zriadiť národného dopravcu.
A pridám aj viacero argumentov prečo nie. Tým prvým je finančná náročnosť takéhoto projektu, ktorý by zhltol desiatky, ak nie stovky miliónov EUR zo štátneho rozpočtu. Nerobím si ilúzie, že takýto dopravca by vedel hospodáriť rozumne a nenakupoval by o 200% predražené služby či tovar, ako každý iný vzorný štátom vlastnený podnik. Situáciu takéhoto dopravcu by určite neuľahčilo ani večné politikárčenie, nominácie rôznych politických funkcionárov do vedenia spoločnosti (spomeňme si na ČSA), politické objednávky typu – zišla by sa linka do Pekingu , Belize na Kubu alebo na Cyprus.
Letecká spoločnosť v dnešnom globalizovanom svete musí fungovať na prudko komerčných základoch. A ani vtedy to často krát nestačí na to, aby prežila.
Vznikajúci národný dopravca by v dobe, kedy na európskom nebi dominuje Ryanair či iné nízkonákladové spoločnosti , nemal absolútne žiadnu šancu. Nikdy by nevedel fungovať na naozaj komerčných základoch, bez toho aby si tam niekto nevyciciaval zdroje, alebo nedosadzoval rodinku („moja dcérka by bola rada stewardkou, synáčik pilotom“). Bol by s najväčšou pravdepodobnosťou limitovaný na rozvoj liniek len z malého slovenského trhu a nikdy by nedosiahol dostatočnú veľkosť a s ňou aj dostatočne nízke náklady. Bola by to len otázka času, kedy by konkurencia rozdrvila takéhoto malého dopravcu na padrť.
Tých dôvodov prečo národný dopravca nie je samozrejme viac. Jedným z nich je aj to, že je to jeden z najmenej efektívnych spôsobov ako pre rozvoj leteckej dopravy u nás niečo urobiť. Ak by aj štát chcel založiť takéhoto národného dopravcu, musel by si pripraviť len na jeho vznik a prevádzku počas prvého roku hneď desiatky miliónov EUR. A potom pravidelne ďalšie a ďalšie. Podotýkam že s veľmi neistým výsledkom.
Omnoho efektívnejšie by pritom bolo podporiť prevádzku nových liniek formou PSO (Public service obligation). Alebo pomôcť letiskám v spolupráci s OOCR vytvoriť podmienky ktoré prilákajú nových dopravcov, alebo im pomôcť s financovaním infraštruktúry alebo vybavenia. Alebo ak už chceme byť taký národniari, tak prioritne zabezpečme, aby štátny úradníci nelietali linkami z Viedne, ak existuje spojenie z Bratislavy...
Je teda veľa ďalších a omnoho viac efektívnejších opatrení, ktoré by priniesli takmer okamžitý výsledok. Avšak do programových priorít sa dostalo len to o príprave podmienok pre národného leteckého a vodného dopravcu. Amatéri.
A viete čo? Možno sa mýlim. Ak už to teda páni politici, hlavy mazané myslíte s touto kravinou vážne, kúpte novému národnému leteckému dopravcovi hydroplány. Vybavíte tým jedným vrzom hneď aj toho národného vodného dopravcu.
