V máji tohto roku sa mohol manažment bratislavského letiska tešiť. Po dlhej dobe, kedy sa bratislavské letisko v médiách spomínalo len pri krachu nejakej slovenskej leteckej spoločnosti, mohlo do médií vyslať pozitívnu správu. České aerolínie totiž oznámili svoj zámer v júni vytvoriť v Bratislave svoju bázu a začať lietať do šiestich nových destinácii (Paríž, Amsterdam, Brusel, Rím, Barcelona, Larnaka). Jednalo sa pritom o atraktívny produkt aj z hľadiska destinácii, letového poriadku ako aj úrovne služieb, ktorý mohol byť alternatívou k letom Ryanairu, ale aj letov z Viedne.
Ani nie 6 mesiacov neskôr sa však ČSA rozhodli od svojho zámeru ustúpiť a takmer úplne opustiť Slovensko. Toto rozhodnutie je zarážajúce v situácii, kedy predaj leteniek na Slovensku výrazne rastie (medziročne o cca 15%). Kde tedy udělali soudruzi v Praze chybu?
Samotná idea expanzie ČSA na Slovensku je absolútne logická. Značka Československých aerolínií je v mysliach ľudí stále zarytá ešte z čias pred rozdelením Československa. V tej dobe ČSA prevádzkovali z Bratislavy podstatne viacej letov – či už sa jednalo o lety do Moskvy alebo lety na blízky východ (Kuvajt, Abu Dhabi) – všetky boli po rozdelení zastavené. Ostala už len historická linka z Bratislavy do Prahy, ktorá bola prevádzkovaná (až na malé prestávky) nepretržite od vzniku ČSA až do leta tohto roku. Napriek tomu všetkému však linky neboli tak úspešné, ako ČSA očakávali, čo viedlo vo finále k ich neslávnemu koncu.
Celý tento projekt však stál na slabých základoch od samého začiatku, ktorý bol unáhlený a veľmi zle pripravený. Jednania s bratislavským letiskom začali na prelome apríla a mája a už 17. mája išli lety do predaja - pre porovnanie jednania s Norwegianom trvali približne trištvrte roka. Medzi samotným spustením predaja a prvým letom bolo ledva 30 kalendárnych dní na predpredaj leteniek. Absolútnym minimom by pri spustení nových liniek mali byť 3 mesiace, pričom každý mesiac naviac výrazne prispeje k šanciam na úspech linky. Ak si vezmeme opäť príklad z Norwegianu, tak ten spustil linky do predaja s predstihom vyše 4 mesiacov! Absolútne amatérska chyba na strane ČSA tak viedla k slabej vyťaženosti liniek počas prvých mesiacov prevádzky. Neviem či v ČSA očakávali, že slovenskí cestujúci čakali s kúpou letenky len na ich príchod do Bratislavy, no je jasné že veľká časť cestujúcich si kúpila svoje letenky v predstihu u iných dopravcov.
O chýbajúcej koncepcii pri tomto projekte svedčí aj osud samotnej linky Bratislava – Praha. Od samotného začiatku bolo jasné, že priame lety z Bratislavy výrazne uberú z počtov cestujúcich letiacich cez Prahu a tak už v máji pri spustení projektu mal byť osud tejto linky jasný. Napriek tomu si najbližších pár mesiacov konkurovali priame lety s letmi cez Prahu.
Z mojej doterajšej profesijnej skúsenosti viem, že v prípade, keď sa projekty spúšťajú narýchlo, bez dostatočnej prípravy, to má vždy výrazný dopad na obsadenosť liniek. Ak sa teda rozhodlo zo strategických dôvodov ísť narýchlo (a často bezhlavo) do spustenia novej bázy či liniek, tak bolo nutné investovať dvoj až trojnásobne viac financií do marketingovej podpory nových liniek. ČSA sa naopak rozhodlo pre veľmi slabú a krátku kampaň v lete – v období, kedy má takáto kampaň najmenší dosah. Môžeme len špekulovať koľko z tejto kampane financovalo v rámci marketingovej podpory samotné letisko a koľko do marketingu v spádovej oblasti Bratislavy či v zahraničí investovalo ČSA. S istotou však môžeme povedať, že celkový rozsah propagácie liniek bol nedostatočný. O navýšení frekvencií do Paríža či Amsterdamu od zimného letového poriadku pre istotu ČSA nikoho neinformovalo, žiadna dodatočná propagácia liniek sa neuskutočnila. Rovnako o ponuke ČSA nevedel nikto ani v rakúskom či maďarskom pohraničí. Pritom u SkyEurope bolo vyše 25% cestujúcich na linkách z Bratislavy práve z Rakúska či Maďarska.
Nemožno sa teda čudovať, že počty cestujúcich na linkách boli v Novembri pod očakávaniami ČSA. 7812 cestujúcich prepravených v novembri predstavuje obsadenosť niekde pod 50%. No očakávať viac by bolo možné len v prípade, ak by sa tieto linky aktívne podporovali. Sedieť so založenými rukami za rezervačným systémom a čakať že ľudia budú kupovať letenky na linky, o ktorých vôbec nevedia je možno typické v Armavii či Belle Air, no od ČSA by som to neočakával.
Samotné zrušenie linky len dokazuje neprofesionálny prístup ČSA k tomuto projektu a celkový stav v rámci samotnej spoločnosti. Svedčí o tom aj fakt, že pred zrušením liniek neprebehli žiadne ďalšie jednania s bratislavským letiskom, ktoré sa o rozhodnutí ČSA zrušiť linky dozvedelo až z médií. Rovnaké, ak nie väčšie prekvapenie to bolo určite pre samotných cestujúcich, ktorým náhle zrušenie liniek skomplikovalo cestovanie hlavne v predvianočnom období.
Diskutovať o tom, že linky začnú byť poväčšinou ziskové po 1-2 rokoch prevádzky tak už ani nemusíme. ČSA sa aj vzhľadom na svoje súčasné problémy, v ktorých sú, rozhodli celý projekt zastaviť už po pol roku a súčasným zrušením liniek do Žiliny a Popradu sa viac-menej rozhodli odísť zo Slovenska. Paradoxne k tomuto rozhodnutiu dospeli práve v momente, kedy sa na oblohe po dlhých rokoch opätovne objavilo lietadlo s nápisom „Československé aerolínie“. No svojimi krokmi dalo vedenie ČSA jasný signál, že ČSA už naozaj znamená len Czech Airlines a so Slovenskom už naozaj nemajú nič spoločné.
