Na deň presne pred desiatimi rokmi sa začala zlatá éra slovenského letectva. 13. Februára na pravidelnej linke NE030 z Bratislavy do Košíc sa na oblohu vzniesol Embraer 120 registrácie OM-SKY. Nasledovalo 8 rokov neustáleho rastu pre SkyEurope ako aj letisko Bratislava. Ale ako sa hovorí – po každej správnej párty príde vytriezvenie. V roku 2009 došlo k neodvratnému koncu SkyEurope ktorého následky možno badať ešte aj o takmer 3 roky neskôr.
SkyEurope si tak mnoho ľudí pamätá skôr v negatívnom zmysle, no ku krachu samotnému pritom nemuselo prísť. Stačilo, aby sa vedenie pri niektorých rozhodnutiach povznieslo nad svoje záujmy a lietadlá SkyEurope by mohlo byť vidieť na oblohe aj dnes.
Vráťme sa do roku 2006, kedy SkyEurope vyprodukoval ohromnú stratu 57 miliónov EUR. Bolo jasné, že sa nedá pokračovať v expanzii takým tempom ako doteraz, nakoľko tým bola ohrozená existencia samotnej spoločnosti. Začali sa diať zmeny, niektoré pozitívne a niektoré negatívne. Bohužiaľ, ako čas ukázal, tých negatívnych bolo viac.
Koncom roku 2006 keď už boli jasné hospodárske výsledky, musela firma riešiť dva problémy. V prvom rade musela zmeniť stratégiu. Už sa nedalo rásť tak rýchlo ako dovtedy, nakoľko finančné rezervy firmy by nestíhali vykrývať stratu z nových liniek. Vedenie teda urobilo patričné zmeny, spustila sa hromada projektov ako ušetriť náklady a na druhej strane zvýšiť príjmy z predaja leteniek. Všetci vo firme robili na tom, aby sa stanovené ciele dosiahli. Do firmy zároveň vstúpil York Capital, ako nový investor, ktorý zabezpečil ďalšie financie pre fungovanie spoločnosti. Bohužiaľ s ním prišlo aj veľké množstvo zmien a hlavne veľká zmena kultúry v rámci spoločnosti. Začali sa v nej najprv pohybovať „veľmi rozumní“ konzultanti, ktorí mali zjavne patent na rozum a neskôr nám ich zopár pribudlo aj do vedenia. Mnohí z nich prichádzali s názorom, že všetko vo východnej Európe je zlé, lokálni ľudia sú neschopní a len to, čo povedia títo „západniari“ je správne. Počas roku 2007 sa tak vytvorili dve skupinky – jedna, ktorej na SkyEurope naozaj záležalo stála okolo Chrisa Mandla a druhá, v ktorej boli ľudia, ktorým išlo hlavne o ich osobný prospech a prevzatie moci v spoločnosti. Tá druhá skupinka rôznymi intrigami presviedčala akcionárov, že by veci vedela robiť lepšie a že je čas z vedenia odstrániť zakladateľov spoločnosti Chrisa Mandla a Alaina Skowronka. Atmosféra v roku 2007 preto patrične hustla.
Ciele, ktoré si firma na rok 2007 dala boli relatívne dosiahnuté a stratu sa podarilo oproti roku 2006 znížiť o celých 33 miliónov EUR. Znamenalo to síce stále stratu 24 miliónov EUR, ale trend bol jasne daný a leto v roku 2007 bolo ziskové. SkyEurope počas roku 2007 ale stále rástli, prepravili 3,3 mil. cestujúcich, výrazne stúpla priemerná cena leteniek ako aj vyťaženie lietadiel, ktoré dosiahlo vyše 80%. Zdalo sa, že firma je z toho najhoršieho vonku s jasným trendom pre rok 2008.
Lenže kým jedna skupina pracovala na záchrane firmy, tak druhá skupinka pracovala na prevzatí moci v nej. Namiesto toho, aby priložili ruku k dielu, tak len tvrdili ako sa robia veci zle a oni by ich vedeli robiť lepšie. Vlastne to, že SkyEurope lietala vo východnej Európe bolo podľa nich najväčšou chybou. V rámci týchto nálad vznikla aj báza vo Viedni, ktorá si navzájom konkurovala s bázou v Bratislave. Dochádzalo k čudným rozhodnutiam, kedy sa zisková linka z Bratislavy do Amsterdamu zrušila, len aby sa zachránila stratová linka z Viedne. Názory typu „Fungovalo to v UK, tak to bude fungovať aj tu!“ boli čoraz častejšie a začali sa prejavovať na spoločnosti.
Všetko to vyústilo do „prevratu“, ktorý nastal v roku 2007. Chris Mandl ako aj Alain Skowronek boli nahradení Jasonom Bitterom. Začali sa diať zmeny, nad ktorými sa nedalo robiť nič iné, len krútiť hlavou. SkyEurope už nemala byť nízkonákladová spoločnosť v strednej a východnej Európe, ale omnoho viac sa orientovať smerom na západ. Koncom roka 2007 bolo rozhodnuté zrušiť bázy v Budapešti a Krakove. Kým so zrušením bázy v Budapešti sa dalo súhlasiť, nakoľko bola ešte stále stratová, tak zrušenie bázy v Krakove nechápal nikto. Tá sa totiž v roku 2007 konečne dostala do čiernych čísiel. Vyše tri roky sme do tejto bázy investovali kopu peňazí a času, no v momente keď sa nám toto úsilie začalo vyplácať, bolo nezmyselne rozhodnuté ju zrušiť.
Tým, že sa zrušili bázy v Budapešti a Krakove sa však vynoril problém, čo robiť s lietadlami, ktoré dovtedy lietali linky z týchto báz. Bolo rozhodnuté, že sa presunú do báz vo Viedni a v Prahe. Z týchto báz však bolo nutné nájsť destinácie, na ktorých by mohli tieto lietadlá lietať. U nového vedenia sa prejavila absolútna neznalosť lokálneho prostredia. Namiesto toho, aby sa lietali linky, o ktoré je reálne záujem na trhu, bolo rozhodnuté lietať čo najviac krátkych liniek s dĺžkou letu do 90 minút. Plánovala sa kopa nezmyselných liniek typu Viedeň – Krakov, Viedeň – Praha, Viedeň – Ostrava či Praha-Ostrava či Bratislava-Praha. Niektoré z týchto nezmyslov sa im podarilo vyhovoriť, ale až príliš mnoho sa ich v skutočnosti lietalo. Nepomohlo nič, vysvetľovanie, historické čísla, logické argumenty. Ale ťažko sa argumentuje, keď niektorí členovia vedenia firmy len stroho odpovedali – „I don´t believe you“.
Koncom roku 2007 tak väčšina ľudí z tímu, ktorá bojovala za prežitie SkyEurope kapitulovala. Odišlo veľa ľudí z obchodu a marketingu (vrátane mňa) ako aj z iných oddelení. Firma tým prišla o kopu skúsených ľudí a obrovský know-how. Na ich miesta často prišli ľudia, ktorí nemali k firme emocionálny vzťah a bohužiaľ vo väčšine prípadov ani odborné znalosti. Najviac si spomínam na situáciu, kedy nového obchodného a marketingového manažéra pre CEE (môjho nástupcu) našli sedieť po tme v zasadačke, len aby nebolo vidno, že nič nerobí.
Ešte na jar v roku 2007 sa však uskutočnili prvé stretnutia medzi SkyEurope, Air Berlin a FlyNiki. Air Berlin mal eminentný záujem expandovať do východnej Európy a uvažoval nad kúpou SkyEurope. Tým by získal významný podiel na trhu v SR, ČR, Poľsku a Maďarsku (v tej dobe ešte tieto bázy existovali) a zároveň by posilnil pozíciu FlyNiki vo Viedni. Jednania postupovali celkom dobre a celá transakcia sa mala uzavrieť v druhej polovici roku 2007. Air Berlin podľa rôznych zdrojov ponúkal 3,5 – 4,5 EUR za jednu akciu SkyEurope. Pre firmu by to znamenalo definitívnu garanciu existencie a ďalšieho rozvoja do budúcnosti. Lenže predtým než sa celý obchod uzavrel, došlo už k hore spomínanej zmene vedenia. To si však bolo vedomé, že by prišlo o svoje teplé miesta deň po podpise zmlúv a tak presvedčilo York Capital, aby SkyEurope nepredali. Sľubovali akcionárom že cena akcii porastie a za pár rokov dá Air Berlin za akcie SkyEurope omnoho viac. Po stroskotaní jednaní s Air Berlinom tak mali v niektorých kanceláriách dôvod na oslavu a tieklo v nich šampanské. Naopak patrične rozladený bol Niki Lauda, ktorý sa v rakúskej tlači vyjadril o novom šéfstve SkyEurope v tom zmysle, že sú to arogantní ľudia, ktorí nevedia nič o letectve. Stroskotaním týchto jednaní bolo o osude SkyEurope viacmenej rozhodnuté.
Personálne zmeny vo firme medzitým pokračovali, prišiel nový Chief Commercial Officer a nový Revenue Manager - samozrejme ďalší „vševedúci západniari“. Tí veľmi rýchlo zničili veľa dobrých vecí, ktoré sa dovtedy vytvorili. Z tímu, ktorý mal na starosti revenue managment neostalo viac-menej nič. Skúsených ľudí vyhodili, či preradili na iné oddelenia, len kvôli tomu, že nesúhlasili s ich nezmyselnými nápadmi a nahradili ich inými a servilnými. A tak revenue managment niektorých klúčových liniek robila dokonca sekretárka! To, že to nemôže dopadnúť dobre je jasné a tak sa napríklad raz predávali letenky do Barcelony za 1 EUR, pričom sa dali predať za 200 EUR alebo inokedy do akcie šli letenky na silne vyťažené lety pred Vianocami. Podľa odhadu jedného z bývalých kolegov stálo len šafárenie na tomto oddelení firmu cca 20 mil. EUR v roku 2008.
Nečudo že strata za finančný rok 2008 sa tak výrazne prehĺbila a dosiahla 59 mil. EUR, najvyššiu stratu v histórii spoločnosti. Prispelo k tomu veľa vecí – napr. fakt že vyše 50% kapacity bolo na nových linkách, čo bol následok zrušení báz v Budapešti a Krakove. Začínalo byť jasné, že koniec sa blíži a odvrátiť ho bude veľmi ťažké ak nie nemožné. Na jeseň roku 2008 bola finančná situácia SkyEurope kritická a to až do takej miery, že firma nemala dosť finančných prostriedkov na úhrady faktúr ba ani na výplaty pre zamestnancov. Osobne si myslím, že toto mal byť moment, kedy vedenie spoločnosti malo uznať, že zlyhalo a malo kontrolovaným spôsobom ukončiť prevádzku. Namiesto toho sľubovali, že situácia sa vyrieši, nájdu nového investora a firma bude naďalej existovať.
Aj vďaka tomu, že zamestnanci dostávali len malú časť svojho platu a aj tú len na splátky sa darilo firme ako tak žiť ďalej. Avšak zadĺženosť firmy sa ďalej zvyšovala a prichádzalo viac a viac problémov. Leasingové spoločnosti v januári 2009 pre neuhradené splátky ukončili prenájom viacerých B737 z flotily SkyEurope, čo sa len s veľkou námahou darilo vykompenzovať prenájmom lietadiel od iných spoločností. Na jar 2009 už bol potencionálny krach SkyEurope témou médií a zobudilo sa aj Ministerstvo dopravy, ktoré hrozilo odobratím licencie. Po niekoľkomesačnom úmyselnom odďaľovaní zverejnenia výsledkov hospodárenia a tým aj skutočného stavu SkyEurope firma vstúpila do reštrukturalizácie. SkyEurope to umožnilo prevádzkovať lety aj počas leta 2009 napriek obrovským dlžobám.
Potom už nasledoval veľmi rýchly sled udalostí. Firma nebola schopná platiť ani faktúry z bežnej prevádzky a tak musela opustiť Viedenské letisko a presunúť lety do Bratislavy. Začiatkom augusta bola oznámená nová investícia do spoločnosti v hodnote 15 mil. EUR a na chvíľu sa zdalo že spoločnosť je zachránená. Avšak 15 mil. EUR bola čiastka ktorá by nestačila ani na úhradu najurgentnejších faktúr, nie to na prežitie zimy, počas ktorej sa generovala strata na úrovni cca 20-30 mil. EUR. Po tom čo 31.8.2009 investor stiahol prísľub financovania bolo jasné, že firma neprežije, lety boli zrušené a na letiskách nastal chaos.
Z najväčšieho a najsľubnejšieho projektu v histórii slovenského letectva sa stal jeho najväčší bankrot. Postihol stovky tisíc cestujúcich, ktorí mali kúpené letenky na obdobie do konca marca 2010. Desiatky tisíc leteniek bolo predaných počas augusta, dokonca letenky firma predávala ešte v momente, kedy prvé lety prestali lietať. Hnev cestujúcich ako aj mnohých dodávateľov bol preto na mieste. Firma zanechala obrovské dlžoby pričom nemala takmer žiaden majetok, takže len cestujúci, ktorí platili svoje letenky kreditnou kartou mali nádej získať späť svoje peniaze. Bolo podaných viacero trestných oznámení, avšak nie som si vedomý toho, že by bol v tejto súvislosti niekto niekedy odsúdený alebo inak postihovaný.
Jedného dňa možno budú na školeniach manažmentu prednášať ako dokáže nesprávne vedenie doviezť firmu do krachu a ako vzorový príklad budú používať SkyEurope. Každý občas urobí chybu, ale to čo sa udialo v SkyEurope v posledných rokoch existencie hraničí s úmyslom. Je to vzorový príklad, kedy jednotlivci vo vedení spoločnosti dajú prednosť svojmu egu a svojim záujmom pred záujmami spoločnosti, jej zamestnancov a jej klientov. Paradoxne, tí zamestnanci, ktorí sa pre firmu najviac obetovali a robili za zlomok platu v konečnom dôsledku dopadli najhoršie. Pri čítaní správ o tom, že bývalý manažment SkyEurope si medzičasom našiel teplé miesta vo vedení iných leteckých spoločností sa už len zasmejú.
Koniec SkyEurope znamenal aj koniec zlatej éry slovenského letectva, ktoré je znovu v rovnakom stave ako v roku 1998. Dôvera v slovenské letecké spoločnosti bude ešte dlho naštrbená a každá nová spoločnosť bude mať veľmi ťažké znovu si ju získať. Napriek všetkým negatívnym asociáciám, ktoré sa so SkyEurope vynárajú však treba priznať, že pre rozvoj letectva a hlavne cestovného ruchu na Slovensku spravila táto letecká spoločnosť doteraz najviac. Pomohla odstrániť clo a DPH pri dovoze lietadiel a stanovila akýsi štandard podmienok na bratislavskom letisku. Dala prácu miestami vyše 800 luďom, vyškolila ich na najvyššej možnej úrovni (stačí porovnať výcvik stewardiek v SkyEurope a Air Slovakii) a doviezla na Slovensko nové Boeingy 737. Dokázala, že z Bratislavy sa dajú prevádzkovať so ziskom mnohé linky a aj vďaka tomu dnes bránami bratislavského letiska prejde podstatne viac cestujúcich ako tomu bolo ešte v roku 2002.
Po SkyEurope ostala na trhu obrovská medzera. Nevyplnil ju ani Ryanair ani žiadna iná spoločnosť. Cestujúci sa presunuli na linky z Viedne a tak dávajú svoje peniaze zahraničným spoločnostiam. Či na Slovensku ešte niekedy vznikne spoločnosť, ktorá by ich vedela prilákať naspäť do Bratislavy je otázne. Ja som však v tejto veci nenapraviteľný optimista.
