Správy o tom, že na Slovensku vzniká nová letecká spoločnosť vždy pútajú značnú pozornosť. Ale len málo z týchto plánov sa stane realitou. Ja si spomínam na plány spoločnosti Air Saravi, ktorá s flotilou Boeingov 747 a 737 chcela z Bratislavy spraviť hub európskych rozmerov. Z plánov neostalo nič viac ako pár letov do Moskvy so staručkým Tupolevom 134. Napriek tomu ma vždy poteší ak sa niekto predsa len pokúsi o založenie novej slovenskej leteckej spoločnosti. Avšak pri takýchto správach som vždy veľmi opatrný a pristupujem k nim s patričnou mierou kritiky.
Minulý týždeň rozčerila hladinu správa o vzniku novej leteckej spoločnosti Blue Slovakia, ktorá si sama dala titul národného dopravcu. Rozhodol som sa teda, že na rozhovor na telo pozvem zástupcu spoločnosti, pána Ing. Tomáša Černaja, ktorý túto výzvu prijal.
Rozhovor prinášam v takmer kompletnom prepise a len minimálne skrátený.
Pán Černaj, médiá sa do konceptu Blue Slovakia pustili s relatívne silnou vlnou kritiky na biznis model, ktorý ste zvolili. Kritika je do istej miery oprávnená a lopta je na Vašej strane, aby ste túto kritiku skúsili vyvrátiť.
Na začiatok teda možno obligatórna otázka – vy ste si privlastnili titul národného dopravcu, ktorý samozrejme v našej ani európskej legislatíve neexistuje. Napriek tomu toto je asi tá hlavná informácia, ktorá zarezonovala v povedomí verejnosti. Prečo ste sa teda rozhodli nazvať sa národným dopravcom.
Mňa v prvom rade musí tešiť záujem médií. Teší ma, že sa média chytajú takýchto vecí ale jedná sa výslovne o marketing. Ale ak toto nie je v legislatíve, tak náš marketing môže byť postavený na čomkoľvek aj na titule národný dopravca.
Môže byť, ale ten pojem národný dopravca je spojený s dopravcom, ktorý tu už bol, ktorý existoval, nemal moc dobrú reputáciu a ktorý stál značnú sumu z peňazí daňových poplatníkov. A práve aj kvôli tomu, že ste si takýmto spôsobom titul národného dopravcu prisvojili sa evokuje aj asociácia, že Váš projekt je niečo, čo bude štát dotovať z peňazí daňovníkov. Takže marketingovo to možno účinné bolo ale neviem či to pre Vás nebol gól do vlastnej brány.
Každý si môže vytvoriť na to vlastný názor aký chce. V každom prípade, našou ambíciou je stať sa národným dopravcom v zmysle - zabezpečiť prepravu ľudí, Slovákov, slovenského národa. Pretože ako ste uviedli, táto myšlienka tu už bola. Pred niekoľkými rokmi ten národný dopravca zanikol a nasledovalo niekoľko pokusov túto myšlienku oživiť, dať Slovensku nejakého leteckého dopravcu, no nie vždy to dopadlo dobre. Respektíve – vieme, že vždy to dopadlo nedobre. My teraz preberáme štafetu, ale sme už niekde ďalej ako tie spoločnosti pred nami a chceme tú štafetu viesť do úspešného konca.
Zvolili ste na to však biznis model založený na vnútroštátnych letoch s malými lietadlami z malých letísk. Súčasnosť však ukazuje, že tento biznis model ako taký je v Európe nefunkčný. Väčšina regionálnych dopravcov má problémy vôbec prežiť, mnohí krachujú, minulý týždeň napríklad skrachoval rakúsky Intersky. Všetko nasvedčuje tomu, že takýto model nemôže fungovať. Prečo si teda myslíte, že napriek tomu Váš projekt založený na letoch s malými regionálnymi lietadlami lietajúcimi na vnútroštátnych letoch bude úspešný?
V prvom rade musím povedať, že sme si vybrali najväčšie letiská ktoré sú na Slovensku – Bratislavu, Košice, Poprad, väčšie letiská nie sú...
Spomínate na stránke ešte Sliač, Piešťany a aj Žilinu.
Presne tak, vybrali sme si najväčšie slovenské letiská, na tom sa zhodneme a hľadáme cestu ako túto myšlienku dostať do reálu. Pretože ak niekto povie, poďme to robiť 17-18 Boeingmi 737, tak to je megalomanská myšlienka. My to chceme skúsiť ináč, začať postupne, malými krokmi a to je naša predstava tohto biznis modelu.
Ale tento model má svoje nevýhody. Malé lietadlá majú príliš vysoké náklady na sedačku a tomu musíte prispôsobiť aj ceny leteniek. Myslíte si, že budete schopný konkurovať iným spôsobom prepravy?
Ja som presvedčený o tom že áno a že budeme mať možnosť a šancu konkurovať. Veľké lietadlá majú podstatne väčšie náklady na benzín či na poplatky...
Ale tie nerastú exponenciálne.
Nie nerastú exponenciálne. Ale malé lietadlá ktoré budú lietať na krátkych tratiach majú šancu konkurovať. Predpokladáme , že budú vyťažené. Náš kalkulačný vzorec nám ukazuje, že vieme nájsť po zohľadnení všetkých vstupov priestor dosiahnuť také ceny leteniek, aby sme boli ziskoví.
Čo to znamená? Aká by teda mala byť priemerná cena a aké vyťaženie by ste mali dosahovať povedzme pri letoch s plánovaným ATR 42?
Našim cieľom je dostať sa pod cenu, ktorú na trhu v súčasnosti ponúka konkurencia – teda ČSA. Nebudú to určite letenky za jedno Euro. S tým už myslím slovenský cestujúci nepočíta. My sme si nastavili, že to teda bude niekde medzi jedným eurom a 130-160 eurami, za ktorú ponúka letenky ČSA. To rozpätie je samozrejme veľmi veľké, každopádne my sa budeme snažiť nastaviť ceny leteniek tak, aby boli konkurencieschopné, lietadlá vyťažené a preprava rentabilná. A tu sa dostávame aj k tej položke kalkulačného vzorca, na ktorú sa často zabúda – rozmer marketingový a rozmer sociálny.
Ja sa priznám, že už som veľa kalkulácií robil, ale v žiadnej som nenarazil na „sociálny rozmer“. Čo to znamená?
To je dobrá otázka. My ako spoločnosť žijeme na číslach. Ale náš život nie je len o komercii, číslach, má aj sociálny rozmer. Určite ste sa informovali kto je pán Kolárik.
Áno, informoval som sa.
Super. Pán Kolárik má sociálne projekty. Symbióza medzi jeho sociálnymi projektmi a leteckou spoločnosťou je tak silná, že tá „sociálna položka“ v cene letenky nie je zanedbateľná.
Stále mi to nedáva význam. Ono je fajn mať sociálne cítenie. Ale v konečnom dôsledku prevádzka leteckej spoločnosti je finančne náročná a niekto faktúry za jej prevádzku musí zaplatiť. Buď to bude investor, ktorý bude spoločnosť dotovať alebo to zaplatia cestujúci, ktorí budú platiť takú sumu za letenky, aby sa prevádzka linky oplatila. Takže stále je na mieste otázka, čo to je ten „sociálny rozmer“, ktorý spomínate?
Pozrite sa na to podobným spôsobom ako na ten marketingový rozmer. Spojiť svoje meno so slovenskou leteckou spoločnosťou, nazvime to tak ako na začiatku – národným leteckým dopravcom, bude chcieť viacero spoločností. Budú ochotní, za svoju asociáciu s dopravcom zaplatiť. To isté je sociálny rozmer, kedy budeme prezentovať napr. že toto je letecká spoločnosť, ktorá má 4 sedadlá vyčlenené pre zdravotne a sociálne znevýhodnených, pre nadáciu ktorá patrí pánovi Kolárikovi.
Priznám sa toto je niečo veľmi neštandardné a neviem či toto nejakým spôsobom pomôže spoločnosti pokryť si svoje náklady. Je fajn toto poskytnúť, keď máte voľné sedačky, ktoré by boli ináč nevyužité, ale prioritne potrebujete predať čo najviac miest platiacim cestujúcim a mať také tržby, aby ste si pokryli náklady.
Vy ste teraz skĺzli do nejakého hodnotenia a možno je priestor sa spýtať z mojej strany prečo ste taký skeptický?
Nie som skeptický, ale vidno, že zatiaľ tá reakcia aj v médiách je negatívna. Skôr si treba uvedomiť, že dôvera cestujúcich voči každej novej leteckej spoločnosti je veľmi krehká. Preto kladiem aj takéto otázky, ktoré sú na mieste a je na Vás, aby ste presvedčili cestujúcu verejnosť, že sa nestane niečo také, že si ľudia zakúpia letenky a v deň odletu nebude lietadlo, posádka alebo nebude z čoho zaplatiť palivo. Je očakávaná preto taká odpoveď na tieto otázky, ktorá eventuálne obavy rozptýli.
Vy spomínate že reakcie sú negatívne. Ale ja nemám dojem, že by boli negatívne, ja čítam reakcie, počúvam ľudí a za posledné dva týždne som mal 140 telefonátov od slovenských pilotov, technikov, letušiek, pozemného personálu či dokonca biznis developerov, ktorí pracujú v zahraničí pretože na Slovensku možnosť práce nemajú. Ak nechceli stratiť svoje licencie, tak proste museli ísť pracovať do zahraničia, ak tu nechceli robiť taxikárov. Takže títo ľudia nám volajú a vravia – hlásime sa do služby. Ja mám 160 životopisov, ktoré mi prišli za posledný týždeň. Títo ľudia sú ochotní vrátiť sa zo zahraničia, aby mohli pracovať na Slovensku a byť doma s rodinou. A toto sú ľudia, ktorí sú za nami a fandia nám. To, že máme tieto reakcie svedčia o tom, že názory sú pozitívne, hlavne tej odbornej verejnosti.
Do flotily plánujete zaradiť typ ATR 42. Prečo práve tento typ?
Otázka flotily ešte určite nie je uzavretá.
Ale prezentujete na stránke nejaký plán, aké lietadlá chcete mať vo flotile.
Okrem ATR 42 je tam aj L410 a medzi novinármi obľúbená Cessna 172. Pozrite sa, L410 je ideálne lietadlo na regionálne lety.
Je tak ideálne, že ho na regionálne linky v Európe nikto nepoužíva.
S tým by som si dovolil nesúhlasiť, pretože som hovoril s výrobcom a ešte sú v Európe letecké spoločnosti, ktoré L410 využívajú.
Priznám sa, v rámci Európy neviem o spoločnosti, ktorá by na regionálnych linkách tento typ prevádzkovala.
Ja zas nepoznám spoločnosť, ktorá by bola ochotná, schopná a vydržala by na Slovensku prevádzkovať Boeingy. A tu sa dostávame k tomu, že ak chceme Slovensko rozlietať, tak nemôžeme začať megalomanskými plánmi. My nechceme ísť touto cestou, my chceme rásť postupne.
Myslíte si ale, že L410 je ako typ akceptovateľný pre cestujúcich hlavne z hľadiska komfortu?
Ja to prirovnám k bratislavskej MHD – myslíte si, že to je pre občana Európy akceptovateľná kultúra cestovania? Na to že je to hlavné mesto SR? A to sa nebavme o tých nových autobusoch, ale o tých starých, ktoré sú stále v prevádzke.
Nemyslím si, že to porovnanie je správne. Predsa len pri leteckej doprave neplatíte za letenku 1 euro ako v MHD. Tá cena letenky bude musieť byť na inej úrovni a otázka teda stále je, či si myslíte že L410 bude pre cestujúcich akceptovateľná?
Áno. Myslím si, že áno, ale jedným dychom dodávam, že otázka našej flotily ešte nie je uzavretá.
Ja sa teda vrátim k mojej pôvodnej otázke – prečo ste si teda vybrali ATR 42?
Pretože lietadlo ATR 42 máme k dispozícií.
Spomínali ste, že plánujete lietať len v rámci SR. Nemáte ambície lietať do zahraničia. Prečo?
Naša predstava je začať postupnými krokmi. Ak uvidíme, že náš pomalý, generický rast dospeje k tomu, že budeme mať možnosť lietať do zahraničia, že tu bude dopyt trhu a investori, ktorí by tento rast financovali, tak nevylučujeme, že budeme lietať do zaujímavých destinácií vo Veľkej Británii, Nemecku či v ČR. Toto sú najžiadanejšie destinácie, ale ešte raz – bavíme sa o vzdialenej budúcnosti.
Ste si ale vedomí toho, že pokiaľ budete lietať len vnútroštátne linky, tak to bude mať pre Vás výrazný dopad na náklady – konkrétne mám na mysli spotrebnú daň na palivo.
Áno určite. Keď sme sa bavili o tom kalkulačnom vzorci, tak výraznú položku tvorí palivo a spotrebné dane. A keď sme už pritom, chceme využiť všetky možnosti, ktoré budeme mať na zníženie týchto nákladov. To znamená, ak sa budeme baviť povedzme o štyroch letoch denne z bratislavského letiska, tak budeme očakávať aj ústretové kroky od bratislavského letiska voči nám.
Na začiatku sme sa rozprávali o tom, že veľa slovenských leteckých spoločností skrachovalo. Hlavným dôvodom bolo, že boli silne podkapitalizované. Ak chcete spustiť novú spoločnosť, musíte mať teda dostatočné financie na rozbeh a financovanie spoločnosti. Môžete prezradiť, aký kapitál máte k dispozícií?
Bohužiaľ na túto otázku odpovedať nemôžem. Toto je vec investora a investor príslušným autoritám – Leteckému úradu, Ministerstvu dopravy ako aj ďalším inštitúciám, s ktorými jednáme ako napr. výrobca lietadiel resp. prenajímateľ tieto informácie poskytne. Takže odpoveď je – áno, máme dostatočný kapitál.
Prezentujete, že chcete lietať aj z menších regionálnych letísk – napr. zo Žiliny, Sliača, Piešťan. Myslíte si, že linka, povedzme Žilina – Bratislava má čo ponúknuť cestujúcemu?
Myslíme si, že áno. Pridaná hodnota takejto linky je, že cestujúci ktorý letí ďalej z bratislavského letiska, nepotrebuje riešiť transport, parkovné, mnoho iných nákladov a čas, keď bude mať prípoj na nadväzný let.
Z tých dopravcov, ktorí lietajú z Bratislavy však žiaden s výnimkou ČSA prípoje nezabezpečuje. Všetko sú to point to point dopravcovia. Takže o aké prípoje by sa jednalo?
Toto je súčasná situácia. Ale, ja vidím krásne Slovensko, kde ľudia cestujú z Popradu, zo Žiliny do Bratislavy, bez toho aby museli mať check-out a check-in. A keď to dnes nie je možné, tak možno my začneme diskusiu, ktorá k tomu povedie.
Myslíte si ale, že keď v súčasnosti cesta autom zo Žiliny do Bratislavy na letisko trvá približne 90 minút, tak let poskytne takú úsporu času, ktorá bude zaujímavá?
Som o tom absolútne presvedčený. Ja sa naopak opýtam, ak by ste bývali v Žiline a letíte z Bratislavy do nejakej destinácie, neboli by ste ochotný priplatiť si pár EUR, aby ste mohli letieť už pohodlne zo Žiliny?
Otázka je, či to bude pár EUR. Skôr by som očakával, že ten cenový rozdiel bude oproti ceste autom dosť veľký a úspora času zanedbateľná. Hlavne ak zarátam čas na letisku strávený na check-in či na bezpečnostnú kontrolu alebo na vyzdvihnutie batožiny po prílete.
Dobre, vy lietate bežne. Je to možno rutina. Ale predstavte si človeka, ktorý letí raz za rok. Pre neho je tých 30 minút lietadlom zo Žiliny veľký zážitok – povie si - letel som nad Slovenskom. A opäť sa dostávame do sféry marketingu. To nie je len o peniazoch, to je aj o tom zážitku. Životná úroveň Slovákov rastie a tak raz príde letecký dopravca, ktorý tu už ostane navždy. Už sa o to pokúsilo niekoľko spoločnosti a my sme tí, ktorí to skúsia ináč, skúsime to modelom, o ktorom sme sa bavili na začiatku.
Súčasnosť ukazuje, že spoločnosti, ktoré nie sú schopné rásť a dosiahnuť kritickú masu nie sú schopné dosiahnuť takú ekonomiku prevádzky, aby boli schopné prežiť. Vy naopak chcete rásť pomaly, s malou flotilou na malom trhu. Vidíte za takýchto podmienok vo Vašich kalkuláciách pre Blue Slovakia možnosť dosiahnuť profitabilitu?
Ja nie len v tej kalkulácii, ale v celom našom snažení vidím obrovský prínos pre slovenské letectvo. Nielen v tom, čo robíme teraz, ale aj v tom, čo nás ešte len čaká. Otázky, ktoré budeme predkladať k verejnej diskusii a všetky s tým súvisiace aktivity budú veľkým prínosom pre slovenské letectvo.
Pre slovenské letectvo by bola prospešná jediná vec – letecká spoločnosť, ktorá je zisková. Pretože ďalšia spoločnosť, ktorá by bola stratová by viedlo k jedinému – k jej koncu. To by pre slovenské letectvo nebol žiaden benefit. Ten dôraz v tomto biznise je na peniazoch, aj keď vy ste predtým povedali, že peniaze nie sú všetko. Až keď ste v čiernych číslach môžete riešiť iné veci, ako napríklad ten „sociálny rozmer“, ktorý ste spomínali.
Ja nepochybujem o tom, že táto spoločnosť bude zisková. Rovnako ako som nepochyboval, keď som zasadil jabloň, že budem mať po 2 rokoch snaženia a starostlivosti o stromček jabĺčka. Takže ja nepochybujem o tom, že Blue Slovakia bude ziskovou spoločnosťou a dosiahne ciele ktoré sme si stanovili bez požiadaviek na veľké dotácie alebo na veľkú pomoc z vonku.
Takže z hľadiska dotácií – Vaša spoločnosť je s nimi v médiách spájaná. Môžete potvrdiť, že vyjadrenia premiéra o podpore linky z Košíc do Bratislavy nemá nič spoločné s Vašou spoločnosťou?
Môžem povedať to, že ma veľmi baví diskusia, ktorá sa spustila. Nie je to neočakávané, pretože sme s informáciou o našej spoločnosti prišli práve v čase, keď pán premiér na výjazdovom zasadaní oznámil tento zámer. Ale nechceme byť spájaní s tým, že my sme tí, ktorých pán premiér avizoval.
