Priznám sa, Moldavsko nikdy nebolo na zozname krajín, ktoré by som chcel nejako cielene navštíviť. A o tom, že nie som sám svedčia aj štatistiky, ktoré zaradili Moldavsko na posledné miesto v Európe čo sa týka počtu turistov - za rok ich do Moldavska zavíta len cca 11 000. A pritom, Moldavsko má čo ponúknuť nielen spotterom...
Na to, aby som sa do Moldavska vybral stačilo trošku šťastia. Práve to som mal na poslednej leteckej burze, ktorú organizovalo združenie Flughafenfreunde Wien. V tombole, ktorá je už niekoľko rokov považovaná za vrchol tohoto podujatia sa totiž dali vyhrať aj viaceré letenky - okrem iného aj jedna na linke leteckej spoločnosti Air Moldova, ktorá lieta 2x týždenne medzi Viedňou a Kišinevom. Nuž a ľaľa, vytiahli ma z klobúka a tak bolo rozhodnuté, že túto turistami neobjavenú krajinu tento rok navštívim.
Pred samotnou návštevou som o Moldavsku toho moc nevedel. Ako spotter samozrejme poznám Air Moldovu, či novú moldavskú spoločnosť FlyOne, viem že Kišiňov je hlavné mesto a letisko ale to je asi tak všetko. Moldavsko má pritom dlhú a bohatú históriu. Samotný jazyk - moldavčina je takmer identický s rumunčinou - napovedá, že ste v krajine blízkej Rumunsku. Na druhej strane sa tu však bez problémov dorozumiete aj po rusky. A Moldavsko je práve niekde medzi, je to krajina, ktorá v svojej histórii bola raz súčasťou Rumunska, raz súčasťou Ruska. Naposledy ako súčasť ZSSR zažila táto republika nie práve najlepšie časy. Až po rozpade Sovietskeho zväzu získalo Moldavsko svoju nezávislosť, no vplyv Ruska na politickú situáciu či ekonomiku tohoto malého štátu je stále značný. A je to vidieť aj na ráze krajiny, miest či samotných ľudí. O tom, že krajina sa s komunistickou minulosťou nevie vyrovnať svedčia aj pamätníky Lenina či Engelsa ktoré tu ešte stále nájdete.
Moldavsko je v súčasnosti najchudobnejšia krajina v Európe, pokiaľ ako meradlo vezmeme HDP na obyvateľa. Krajina nemá de facto žiaden priemysel a podľa rôznych zdrojov je cca 50% HDP tvorená v poľnohospodárstve. Moldavsko je známe svojimi vínami a už len kvôli nim je rozumné sem vycestovať. Aj pri dobrom vínku však narazíte na výrazný vplyv Ruska na toto odvetvie. V časoch ZSSR bolo totiž Moldavsko hlavným producentom vína pre celý Sovietsky zväz, pričom sa hľadelo primárne na kvantitu a nie kvalitu. O tom Vás presvedčia v štátom vlastnenom vinárstve Cricova, ktoré je zároveň najväčšie v krajine. Vo vyše 120km dlhej spleti podzemných tunelov si uvedomíte, aké množstvo vína tu produkujú. A pritom je to súčasné množstvo podstatne nižšie ako za čias komunizmu, kedy len toto vinárstvo produkovalo 90 miliónov litrov vína ročne. No aj vďaka embargu zo strany Ruska sa export vína z Moldavska výrazne znížil a už asi nikdy nedosiahne takého rozsahu ako kedysi.
Nové moto totiž znie - chceme produkovať kvalitu, nie kvantitu. A tak sa do výroby vína investujú nemalé peniaze. A kontrast, ktorý tým vzniká je fantasticky vidieť ak sa vyberiete mimo Kišineva, napríklad do kaštieľa Mimi, ktorý leží asi 45 km od moldavského hlavného mesta v dedinke Bulboaca. Cesta hroznej kvality, po ktorej nemožno ísť viac ako sedemdesiatkou Vám ukáže kolorit mimo hlavného mesta, s políčkami ktoré sa obrábajú bez traktorov či inej technológie. Ukáže Vám chudobu sedliackeho života, ktorý tu plynie iným, pomalším časom. Keď už rozbitou cestou popri domoch s ešte slamenou strechou dorazíte ku samotnému kaštieľu Mimi, narazíte na iný svet. Kaštieľ vlastnený súkromným podnikateľom bol totiž zrekonštruovaný a rozšírený za nemalé peniaze. Nie, sem nešli len milióny, ale desiatky miliónov EUR. Na žiadnom detaile sa nešetrilo a návštevníkovi sa ponúkne niečo, čo by v Európe len tak nevidel. Ani vyníkajúce vína, či fantastický gastronomický zážitok v miestnej reštaurácii vás totiž nezaskočia tak, ako neuveriteľné sumy peňazí, ktoré sa tu minuli. A ich návratnosť je v nedohľadne - vinárstvo má totiž kapacitu 25 miliónov flaší ročne, no v súčasnosti produkuje ledva 3. Ale to teraz nikto nerieši. Aj to je také moldavské.
Aj s dopravou v Moldavsku to nevyzerá zatiaľ moc ružovo. Cesty sú v úbohom stave a netreba si robiť ilúzie, že tu nájdete nejaké moderné diaľnice. O to väčšiu šancu máte stretnúť rôzne staré ruské trolejbusy či legendárne kĺbové Ikarusy. Podobne je na tom železničná doprava. Moldavsko síce má vyše 1300km železníc, no poväčšinou sa jedná o jednokoľajku a žiadna časť trate nie je elektrifikovaná. Premávka na železnici je tak veľmi riedka a jediný rušeň, ktorý sme vôbec počas návštevy videli bol starý ruský parný rušeň, ktorý bol vystavený na nádraží hlavnej stanice v Kišiňove.
Avšak, pri leteckej doprave nastáva zmena. Letisko v Kišiňove je najväčším a de facto aj jediným medzinárodným letiskom v krajine. V rámci Moldavska síce existujú aj ďalšie letiská, no z nich nie sú prevádzkované žiadne pravidelné linky. Kišiňovské letisko je tak hlavným spojením Moldavska so svetom. A to je potrebné, nakoľko značná časť Moldavcov pracuje v zahraničí, prevažne v Taliansku, Španielsku či Nemecku. Ich množstvo je tak veľké, že príjmy ktoré zo zahraničia posielajú domov predstavujú až 38% HDP Moldavska. Tomu zodpovedá aj počet cestujúcich - tých prejde bránami letiska za rok vyše 2,2 milióna - a to je na 3 miliónové Moldavsko naozaj vysoké číslo.
Pre rastúci počet cestujúcich sa do infraštruktúry na letisku neustále investuje. V roku 2002 sa vybudoval nový terminál, ktorý zvýšil kapacitu letiska na 5,4 milióna cestujúcich ročne. Investuje sa do rekonštrukcie jedinej, 3600m dlhej dráhy a v súčasnosti prebieha rekonštrukcia "taxovačiek". Celkovo je infraštruktúra v vcelku dobrom stave.
A využíva ju hneď viacero dopravcov. Prím hraje už spomínaná Air Moldova, ktorá je národným dopravcom a prevádzkuje 4 Airbusy 319/320 a 3 Embraery 195. Novým hráčom na trhu je nízkonákladový dopravca FlyOne, ktorý prevádzkuje 3 Airbusy 320 a svoj kúsok z koláča si chce uchmatnúť aj maďarský Wizzair. Samozrejme, nájdeme tu aj bežných dopravcov ako Austrian Airlines, Aeroflot, Turkish Airlines, TAROM či Lufthansu. Medzi destináciami prevládajú prioritne destinácie v Taliansku či Španielsku, ktoré sú moldavskými gastarbeitermi preferované, no najviac letov týždenne je ponúkaných do Moskvy.
Aj keď plejáda dopravcov je vcelku pestrá, nijako nevybočuje z bežného štandardu a tak by sme sem kvôli týmto spoločnostiam určite necestovali. No letisko v Kišiňove je akési živé múzeum. Moldavci ako keby sa ťažko lúčili so starými lietadlami a tak takmer každé lietadlo, ktoré prevádzkovali moldavské spoločnosti na tomto múzeu aj skončí. Najnovším exponátom je staručký Embraer 120 Air Moldova registrácie ER-EMA. Hneď vedľa neho však stoja desiatky ďalších, poväčšinou v podobe Antonovov 24/26, Tupolevov 134 či Jaku 40. Nájde sa tu však aj Antonov 12, ktorého vrtule očividne našli uplatnenie inde a úplne vzadu na letisku nájdete aj staručký Iljušin 18.
Prístup k nim nie je ideálny, no "zhodou okoľností" sa v termíne našej návštevy koná na letisku v Kišiňove letecký deň a tak je značná časť tejto zbierky sprístupnená. Bohužiaľ, letecký deň v ponímaní Moldavcov je skôr akási zábava na letisku - letové ukážky prevádzkujú skôr rôzne aeroklubové lietadlá a jediný wow okamžik je bláznivý display Airbusu Air Moldovy, ktorý v takmer 90 stupňovom náklone reže zákruty nad letiskom. Omnoho viac priestoru dostávajú lokálne kapely ako Zdob si Zdub či basketbaloví zabávači Dunking Devils. Nechýba výstava modelov lietadiel, ktoré sú ale akési čudné, namiesto decalov sú malované ručne a na kráse im to nepridáva, skôr uberá. A keď sa prizriete bližšie, tak vidíte že si vystavovatelia nedali ani námahu utrieť z nich prach.
Moldavcom snahu uprieť nemožno, no vidno že komunistická mentalita je ešte až príliš hlboko zakorenená v luďoch, ktorí proste nevedia rozmýšlať aspoň trošku komerčne. Na "leteckom dni" kde prichádzajú húfne rodiny s deťmi chýba čo i len jeden stánok, kde by sa dal kúpiť model akéhokoľvek lietadla alebo čokoľvek spoločné s letectvom. Nechýba však stánok v ktorom si môžete zakúpiť podobizne rôznych svätých či biblických výjavov.
Návštevníka zarazí to, že tu nie sú žiadne moldavské vojenské lietadlá. Ako keby ani neboli. A po krátkom pátraní vlastne zistíte, že ani nie sú.
Moldavsko síce po rozpade ZSSR získalo vyše 30 Migov 29, no dnes už ani jeden z nich v Moldavsku nelieta. Ich prevádzka bola vyhodnotená ako príliš nákladná a tak sa postupne rozpredali. 14 z nich za 40 mil. USD kúpili Spojené štáty americké , časť bola rozpredaná do krajín ako Eritrea či Jemen. O zvyšku moldavského letectva je len málo a ešte aj to rozporuplných informácii. Kým niektoré zdroje uvádzajú, že sa rozpredali všetky Migy 29, tak skutočnosť je taká že posledných 6 Migov je odstavených v neletuschopnom stave na leteckej základni Marculesti na severe Moldavska. Pôvodne mali byť predané do Bieloruska, no aj z tohoto obchodu nakoniec zišlo, o čom svečia satelitné zábery z tohto letiska. Migy tak oddychujú len kúsok od Antonovu 72, ktorého stav je tiež otázny. V love na vojenské lietadlá nepomôže ani návšteva vojenského múzea. Tu sú k videniu len staré exponáty v zúboženom stave v podobe Migu 21 a Migu 17.
O tom, že Moldavsko vie prekvapiť nás presvedčil Sergiu, ktorý nás na našich cestách po Moldavsku sprevádzal a na posledný deň si pripravil menšiu kuriozitu, ktorá bola tiež spojená s lietadlami. Cez jeho kontakty nám vybavil návštevu u bývalého armádneho generála Petru Costina. Nám toto meno nič nehovorí, no tento vyslúžilý generál je v Moldavsku pojmom nielen vďaka jeho vojenskej kariére. Známy je ako zberateľ všetkého možného a je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov pre najväčšiu zbierku koňských podkov. Nájdete u neho však aj ďalšie zbierky - starých rádii, televízorov, vojenských relikvii, zbierku vyše 800 uniforiem, v ktorej sa údajne nachádza aj tá od Gagarina. No nájdete u neho aj rozrastajúcu sa zbierku lietadiel a vrtuľníkov. A tak sme využili možnosť, ktorú nám náš lokálny sprievodca vybavil, zabaviť sa v Antonove 2 či vrtuľníkoch Mil alebo Kamov, ktoré na pozemku sú. Bohužiaľ zbierka je privátna a bez kontaktov sa k nej nedá dostať.
Avšak presne o tom je Moldavsko. Kontakty tu otvárajú dvere a čo je inde nemožné, je tu dennodenná realita. Ak zazvoníte na správnych dverách, viete vybaviť bez problémov vstup na plochu letiska a teda priamo k odstaveným lietadlám. Ak vás nebavia lietadlá, môžete degustovať vína alebo ochutnávať miestnu gastronómiu za ceny, ktoré sú pre nás naozaj smiešne, objavovať prírodu, rybárčiť alebo si ísť zastrielať na strelnicu z Kalašnikova. Alebo môžete vziať deti a ukázať im ako to cca vyzeralo za komunizmu. Dalo by sa povedať, že môžete dovolenkovať tak, ako chcete. V každom prípade očakávajte, že ostanete z návštevy tejto krajiny prekvapení.
