Vzhľadom na situáciu v Európe a všetkým hrozbám o údajnej nebezpečnosti európskych dovolenkových destinácii som hľadal miesto, kam sa vybrať s rodinou na letnú dovolenku 2016. Samozrejme som ju plánoval aj s ohľadom na svoj koníček – fotenie lietadiel.
Po dlhšom hľadaní som vybral na leto nezvyčajnú destináciu – karibský ostrov St. Maarten. Letenky som kúpil kôli výraznemu cenovému rozdielu pri odlete z Viedne radšej z Budapešti na trase BUD-CDG-SXM s Air France A319/A340 a cesta späť viedla s KLM na trase SXM-CUR-AMS-BUD s B747/B738. Až po návrate som zistil, že šlo o jednu z posledných možností preletieť sa na tejto trase s B747-400 KLM.
Cesta prebiehala bez komplikácii a zdržaní. A340-300 Air France neprekvapil, vždy oceňujem sedenie v dvojkách, ktoré Airbus 330/340 ponúka. Posádka bola veľmi príjemná a ústretová.
Hotel som vyberal tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá. Manželka s menším synom si mohli užívať pláž a kúpanie a ja so starším synom sme mohli chodiť fotiť lietadlá, hotel sme mali asi 5 min jazdy miestnym autobusom od letiska . Prípadne sme šli všetci na Maho beach.
Fotenie na letisku je veľmi príjemné. Čas medzi fotením si užívate vo vode, prípadne v niektorom z barov na Maho beach.
Pocit kúpania sa v mori, keď tesne nad hlavami pristáva lietadlo a zakryje Vás svojim tieňom je dokonalý. Okrem nízkych pristátí nad hlavami ľudí sú atraktívne aj štarty lietadiel a držanie sa plota . O nebezpečnosti písať nebudem, tabule s varovaním sú všade, ale skúsiť treba všetko. Predpokladal som, že najlepšie sú štarty heavy´s. Prekvapenie však spôsobovali piloti spoločnosti Insel Air a PAWA so svojimi MD8x. Dali ľuďom na pláži vychutnať to, po čom túžili. Taká MD-82, ktorá Vám naservíruje plný ťah na 20-30sec občas aj viac a je na lineupovaná tak, aby bola čo najbližšie k plotu je neuveriteľný zážitok a nie len pri plote ale aj vo vode.
Fotenie na letisku je ideálne na pláži Maho počas celého dňa, okrem obedňajších hodín, keď bolo slnko v ose dráhy. Dobrá pozícia na fotenie ale len cez oká v plote je aj z pláže Simspon Bay pri Mary´s Boom Hotel, ale len v doobedných hodinách.
Poobede sa dobre fotí v blízkosti kruhového objazdu na Maho. Je tam malá skrinka, na ktorú sa dá vyliezť a fotiť lietadla pri taxovaní, prípadne pristátí ponad plot letiska.
Prevádzku tvoria najmä lietadlá spoločnosti Insel Air, PAWA Dominicana, Air France , KLM, Air Caraibes, American Airlines, Delta, United, Caribbean Airlines, JetBlue, Spirit, Air Antilles Expres a samozrjeme malé island hopping spoločnosti ako Winair, St. Barth Commuter
Celý pobyt sme túžobne očakávali Boeing 727 Amerijetu, no ako to už býva, prestriedala sa celá flotila Boeingov 767 -200/-300 ale 727 nikde.
Vopred som mal naplánovanú cestu aj na vedľajší ostrov boháčov – St. Barth. Je vzdialený len 15min letu. Letenky som kúpil cez Winair a tak nás čakal super let v DHC-6. V 21 miestnom lietadle sme cestovali šiesti. Let bol príjemný, no najviac sme sa tešili na pristátie na St. Barth. Z cestovnej hladiny asi 5000ft sme klesali rovno na pristátie , všetko sa dalo sledovať priamo cez okná kokpitu vzhľadom na náklon lietadla a kopec pred pristávacou dráhou.
Prenajatým autom sme prešli celý ostrov za pár hodín. Keď sme si sadli do reštaurácie na najdrahšiu pizzu v mojom živote, zapol som si FR24 a čo nevidím, Amerijet B727 smeroval na SXM. Letenky späť sme však mali až na večerný let a to zaručovalo, že 727 neuvidíme. Vzhľadom k tomu, že ostrov sme si prešli a videli čo sa dalo a túžba po B727 bola veľká, rozhodol som sa, že pôjdem skúsiť šťastie na letisko a požiadať o zmenu letu. Pracovník Winair bol veľmi ochotný a nemal žiaden problém zmeniť nám let. Vrátili smer auto a o 20min sme už sedeli v prázdnom lietadle smerujúcom do SXM. Takýto príjemný súkromný let sme ani nečakali. Po pristátí sme rolovali okolo našej vytúženej 727. Po vystúpení z lietadla sa polovica výpravy vydala na cestu do hotela a polovica na pozíciu.
Úžasný zvuk staručkej 727, rolovanie a krátky záblesk slniečka na fotenie nám spravil ešte krajší deň ako sme si mysleli.
Cesta domov nezačala úplne dobre, najprv nám bezpečnostné zložky zobrali mušlu kúpenú na trhu, ktorú dostal syn k meninám, potom meškajúce lietadlo KLM, následne ďalšie meškanie z dôvodu výmeny poškodeného kolesa na prednom podvozku, oprava prebiehala za pobytu na palube.
Hodinka v Curacao stála zato, opäť sme mali šťastie na raritku – Boeng 737-200 venezuelskej spoločnosti Rutaca a ústretové bezpečnostné zložky, ktoré nám umožnili odfotiť si lietadlo cez sklo mimo verejného priestoru.
St. Maarten určite stálo za to navštíviť.
Žiaľ po nedávnej návšteve hurikánu Irma na ostrove ostali len spomienky. Spustošený ostrov, obydlia a nešťastní ľudia čakajúci na pomoc, zničené letisko. Ostáva len dúfať, že obyvatelia a celý ostrov sa čoskoro zotavia z prírodnej katastrofy a život na ostrove sa vráti do starých koľají a priláka množstvo turistov a fanúšikov lietadiel.
