Každý človek ma svoje sny, niektoré sa splnia skôr, niektoré neskôr a niektoré ostanú snom navždy. Mne sa jeden z mojich snov podarilo splniť práve v roku 2017. Veľmi dlho som túžil navštíviť bájnu a ďalekú Aljašku. Keď som hľadal letenky, vždy boli neuveriteľne drahé, až raz na jeseň 2016 to prišlo.
Cena ako z rozprávky v termíne, ktorý mi vyhovoval. Neváhal som ani chvíľu a už som robil booking. Stále som neveril, že nejde o chybu v tarife, pokiaľ som nezaplatil a nemal letenku v maile. Keďže šlo pre mňa o výnimočnú cestu, zobral som so sebou aj juniora. Nevedel o destinácii do poslednej chvíle, dozvedel sa o nej až v aute pri ceste na Schwechat. To prekvapenie stálo za to.
Prišiel posledný májový deň a vyrazili sme na cestu snov. Leteli sme s KLM VIE – AMS B738 a následne sme pokračovali s Deltou AMS-SEA A332 a SEA – ANC B739. Musím veľmi pochváliť servis Delty na linke do Seattlu. Toľko jedla a nápojov som už dlho nezažil. Neuveriteľne milá posádka v zrelom veku, výborné IFE, mnoho nových filmov, proste super.
Pred cestou som pozeral všetky možné zdroje predpovede počasia, nakoniec som to však vzdal. Nechcel som začať stresovať zo zlého počasia a kaziť si prípravy na cestu. V Anchorage sme pristáli o 20:15 miestneho času za krásneho slnečného počasia. V tomto období sú tu najdlhšie dni. Slnko vychádzalo o 4:30 ráno a zapadalo okolo pol dvanástej večer. Neveril som, že budeme môcť fotiť tak neskoro, ale bolo to super. Prevzali sme si auto z požičovne veľké ako sa na Aljašku patrí. Pôvodne sme mali mať malý pick up, nakoniec sme dostali upgrade na veľké SUV a šli sme sa ubytovať, aby sme ráno mohli vyraziť na lietadlá.
Letisko Anchorage (ANC) nesie meno amerického senátora štátu Aljaška - Teda Stevensa. Letisko slúžilo na medzipristátia pre lety medzi východnou Áziou a Amerikou v časoch studenej vojny. To sa však zmenilo po roku 1990 a pasažierska doprava výrazne oslabla. V súčasnosti sa tu prevádzkujú medzinárodné charterové lety na Island ( Icelandair ), Nemecko ( Condor ), v zimných mesiacoch sa tu objaví ANA, China Airlines, JAL. Letisko ANC je dnes štvrtým najväčším cargo hubom na svete. Využívajú ho najmä spoločnosti lietajúce zo severnej Ameriky do Ázie a späť. Je tu základňa spoločností UPS, FedEx, Polar Air, Atlas Air, China Airlines Cargo, Cathay Pacific. Nezriedka sa tu stretnú aj 2-3 lietadlá Cargoluxu. Letisko využíva 3 dráhy. Dráhy 07L – 25R a 07R a 25L sú orientované západo-východne, pričom dráha O7R sa využíva na pristátia a 07L na štarty. Tretia dráha 14 – 32 sa využíva v smere 14 najmä na pristátia a občas vzlety a v smere 32 na vzlety.
Pri našej návšteve sa využili všetky kombinácie využitia dráh. Pozície pre spotterov sú najmä v okolí dráhy 14-32, kde sú skvelé pozície ako ráno tak aj poobede. Horšie je to pri dráhach 07-25, kde je jedna pozícia vhodná na fotenie od cca 10:00 do 19:00, problémom však je možný heat-haze pri slnečnom počasí. Spotteri sú tu tolerovaní letiskom ako aj políciou, treba však dodržiavať ich podmienky. Nikdy sa nesmie fotiť priamo cez oká plota, treba dodržiavať bezpečnostný odstup od plota 2m.
ANC je domovskou základňou aj pre miestne cargo spoločnosti, ktoré využívajú na prepravu nákladu po Aljaške staré dobré vrtuľové lietadlá, ktoré zásobujú odľahlejšie časti Aljašky najmä potravinami. Pri našom pobyte sme navštívili spoločnosť Everts Air Cargo, ktorá využíva vo svojej flotile lietadlá DC-6 z 50-tych rokov, ako aj C-46, ktorý bol však bázovaný vo Fairbankse, kam sme sa tentoraz pre nedostatok času nedostali, vo flotile majú aj nemenej vzácne DC-9-30. Miestny manažér nám ochotne spravil prehliadku lietadiel na aprone a lietajúci personál nám umožnil aj nahliadnúť do cockpitu jednej z DC-6, ktorú práve pripravovali na odlet.
Počas obeda, kedy bolo slnko v nevhodnej polohe na fotenie, sme navštívili aj ďalšiu spoločnosť, ktorá sa zaoberá prepravou nielen nákladu ale aj osôb – Trans Northern Airlines. Táto spoločnosť prevádzkuje lietadlá typu DC-3. Opäť sa nám dostalo potešenia nafotiť si všetky lietadlá a navštíviť aj interiér a cockpit. Majú vo flotile DC-3, ktorú používal aj samotný pán Douglas.
Následne sme si boli odfotiť aj jeden z posledných lietajúcich Convairov CV-240 spoločnosti Desert Air.
Jeden deň sme si spravili výlet na lodi cez národný park k ľadovcom, aby sme videli aspoň kúsok prírody. Stálo to zato, vidieť plávať okolo lode sviňuchy, morské vydry, tulene, lietať orlov bielohlavých či vidieť medvede na brehu.
Celkovo môžem povedať, že Aljaška predčila moje očakávania, je to veľmi priateľské letisko, počasie nám prialo a verím že to nebola naša posledná návšteva.
Autori : Bohuš a Filip
