Paríž, Mníchov, Frankfurt či Amsterdam. To sú u našich spotterov často skloňované odpovede na otázku kam sa chystajú vyraziť za lietadlami. V súčasnosti sú to naozaj dostupné destinácie, ktoré viete relatívne rýchlo a komfortne navštíviť aj autom. Ponúkajú naozaj zaujímavú premávku a pre našinca sú určite atraktívne. Omnoho zriedkavejšie počuť odpoveď, že niekto plánuje návštevu nejakého letiska na východ od Bratislavy. Dostupnosť autom je omnoho horšia, do niektorých destinácii treba víza a niekde to so spottingom nie je tak jednoduché. Našťastie, podstatne lepšie možnosti vydať sa aj do exotických destinácii na Balkáne či na Ukrajinu nám prinášajú nové linky Wizzairu. Jednou z nich je od decembra aj linka do Kyjeva. A napriek situácii u našich východných susedov si tu spotter príde na svoje.
Priznám sa, že času venovať sa lietadlám mám v súčasnosti málo. Takže ma ani nehnevalo, keď ma práca donútila vycestovať do Kyjeva. A nehnevalo ma ani to, že letový poriadok Wizzairu znamenal, že tam budem celkovo 4 dni. Dúfal som totiž, že sa budem môcť aspoň na chvíľku zastaviť na jednom, či viacerých kyjevských letiskách, pričom hlavným ťahákom bolo práve mestské letisko Žuljany. To okrem bežných liniek ponúka aj hlavnú atrakciu – letecké múzeum s množstvom lietadiel, ktoré inde len tak neuvidíte.
O situácii na Ukrajine sa nemusím extra vypisovať. Každý týždeň sa v správach dozvedáme o tom, že krehké prímerie na východe krajiny je porušené jednou alebo druhou stranou. Je spotting v súčasnosti vôbec tolerovaný políciou? S týmito otázkami som sa preto vopred obrátil na lokálnych spotterov, ktorých fotky som na internete našiel. Šťastie sa na mňa usmialo a zhodou okolností ma priviedlo k spotterovi, ktorý pracuje na tlačovom oddelení kyjevského letiska. Vymeníme si základné informácie a Vytalij navrhuje, že po mojom prílete do Kyjeva sa spojíme a podľa toho kedy budem mať čas, sa mi bude venovať.
Letieť s Wizzairom má pre mňa ako starého „SkyEuropáka“ trošku čudnú príchuť. Avšak let je príjemný a plný do posledného miesta, pričom 80-90% tvoria Ukrajinci. Ani nie po 90 minútach od vzletu sme už na priblížení na letisko Žuljany a ja nedočkavo vykúkam z okna, čo zaujímavé ma na ňom čaká. Na ploche to prekypuje Antonovmi 24,26 či 32, v rohu vidím pre zmenu vojenské AN-72. Obďaleč stoja odstavené Jakovlevy 40 a MD-82, ktoré už asi do vzduchu nevzlietnu. Bližšie k terminálu stoja MD-čka Bravo Airways a priamo pred terminálom B737 Yan Air a kopa bizjetov, od tých menších až po A318. A samozrejme je tu to vytúžené múzeum. Pracovné povinnosti ma však už čakajú a tak na toto všetko musím nateraz zabudnúť a vrátim sa sem až o dva dni neskôr.
Po ich uplynutí ma tak ako bolo dohodnuté už na letisku čaká Vytalij a po krátkom zoznámení mi do ruky dáva jeho vizitku Kyjevského letiska a hrdo dodáva, aby som si pozrel akú má pozíciu. Stojí tam Director of photography – riaditeľ fotografovania lietadiel :-D . Jeho práca na letisku pozostáva z toho, fotiť pre letisko lietadlá. Odpovedám mu, že takéto niečo určite musíme zaviesť aj u nás v Bratislave, určite by som sa na takú pozíciu hlásil ako prvý. Zastavujeme sa na letisku na pár slov s marketingovou riaditeľkou letiska. Diskutujeme o tom, ako jeho situáciu ovplyvnil konflikt na východe, o rokovaniach s inými dopravcami, ktorí by chceli zo Žuljan lietať a priniesť letisku nových cestujúcich. A tých letisko potrebuje ako soľ. Kvôli kríze totiž ich počet klesol z 1,8 milióna až na 900 000. V roku 2016 ich počet síce vzrástol na 1,1 milióna, no je to stále výrazne nižšie ako v roku 2013. Letisko napriek tomu nechce ísť na trh s výrazne nižšími cenami a nateraz odmieta podmienky Ryanairu, ktorý by sem chcel tiež lietať. Aj tento rok preto očakávajú len 100-200 tisíc cestujúcich viac ako minulý rok a návrat k starým číslam tak skoro neočakávajú. Po prehliadke terminálu sa už lúčim a s Vytalijom vyrážame fotiť.
Cestou po kyjevských cestách, ktoré sú v hroznom stave mi vysvetľuje, že spotting v Žuljanoch je aj v súčasnej situácii povolený. Letisko je smerom z vonka otvorené a spotteri ako takí sú tolerovaní. Problémy by som teda nemal mať ani ak by som fotil sám – teda okrem toho ako sa na ten ich miestny spotter platz vôbec dostať. K dráhe totiž prichádzame cez dedinu Žuljany a cesty v nej sa podobajú tankodromu alebo skôr vojenskej strelnici ukrajinskej armády. Samotné miesto pri dráhe 08/26, ktorá je dlhá niečo viac ako 2300 metrov pozostáva z malej vyvýšeniny, na ktorej je tu a tam pár tehiel z ktorých miestny spotteri fotia. Len vďaka tomu totiž máte čistý výhľad na lietadlá, ktoré rolujú na dráhu. Premávka je sporadická a zaujímavé sú hlavne Antonovy 24 ukrajinskej spoločnosti Motor Sich, ktoré prevádzkujú vnútroštátne linky z Kyieva do Ľvova, Odesy či Záporožia. No nechýba A318 miestneho oligarchu, s ktorým sa premáva medzi Kyjevom a Miami. Bohužiaľ, vojenské Antonovy v tento deň len nečinne postávajú na ploche a tak ma Vytalij odváža do múzea, ktoré sa nachádza na opačnej strane letiska. Šetrím 50 ukrajinských hryvien za vstupné a pri nádhernom západe slnka fotím, kým mi Vytalij vysvetľuje históriu toho či oného exponátu. A fotiť je naozaj čo – od vrtuľníkov Mil 6 či 26 cez Iljušiny 18, 62 či 76 až po Tupolev 142. A je toho podstatne viac.
Statický subjekt a fantastické podmienky umožňujú vyhrať sa pri fotení a hľadať pre mňa nie úplne bežné uhly fotenia. Len čas uberá zo slnečného svetla a hlavne z otváracej doby múzea, čo mi neúprosne dáva najavo vrátnik čakajúci na to, aby presne o 17:00 zavrel brány múzea. Nestíham teda už využiť možnosť vstúpiť do viacerých exponátov, kde je to za príplatok možné.
Čo dodať. Kyjev určite za návštevu stojí a to aj keď letecká premávka v Žuljanoch určite nie je taká, ako čo i len v Bratislave. Múzeum stojí za to a ostáva ešte navštíviť letisko v Borispole ako aj domáce letisko Antonova – Gostomel. A samozrejme Kyjev nie je len o letiskách. Odporúčam určite navštíviť aj samotné mesto, ktoré je pre našincov v súčasnosti viac ako dostupné. A po tom, čo čoskoro Wizzair navýši počet letov do Kyjeva, je táto destinácia pre našich spotterov dostupná tak, ako nikdy predtým. Dodatočnou motiváciou môže byť, že sme dostali prísľub, že pre našu skupinu spotterov nám nabudúce letisko povolí aj vstup na plochu.
