Letisko Madrid Barajas každoročne usporadúva pre fanúšikov letectva a spotterov tzv. spotting day. Koná sa vždy len 1 raz do roka . Tento rok 6.5.2016 sa konal už VII. ročník spotting day .
Tento rok som sa rozhodol, že by som sa chcel zúčastniť tejto akcie. Kedže čaro spottingu oslovilo aj môjho staršieho syna, chcel som ho vziať so sebou. Netrpezlivo som čakal na možnosť registrácie a schválenie našich žiadosti. Bohužial akcia je možná len pre osoby staršie ako 18 rokov. Schválenie prišlo behom 2 dní. Následne som začal riešiť čo najvýhodnejšiu letenku a ubytovanie. Z fotiek predošlých ročníkov som videl, že ide o výbornú akciu. Veľmi som sa na túto možnosť fotiť na ploche letiska a pri dráhe tešil.
Keďže termín bol jasný, dovolenky v práci málo, neostávalo mi veľa možností ako cestovať a tak som si kúpil letenku IBERIE z Viedne do Madridu a späť. Filipa som napriek prekážkam vzal so sebou, keďže sme sa v madride plánovali zdržať dlhšie. Na oboch smeroch sme leteli A319,ale každá mala inú konfiguráciu sedadiel. Cestou do Madridu to bol autobus, cestou späť do Viedne boli širšie rozostupy medzi sedadlami. Prekvapilo ma, že na lete dlhom 3 hodiny nepodávala IBERIA zadarmo ani pohár vody. Ubytovanie bolo veľmi blízko pozície tzv. Madridského spotterského kopčeka.
Blížiacim sa termínom akcie sa však veľmi nemilo menilo počasie stále k horšiemu a horšiemu. Predošlé dni bolo krásne slnečno a teplo. Stále som veril v zázrak, no tentoraz to meteorológom vyšlo. Ešte vo štvrtok v noci bolo počasie pekné, bolo jasno.
A potom prišlo dlho očakávané piatkové ráno a pohľad cez okno neveštil nič dobré. Bolo po daždi, no nepršalo a oblačnosť vyzerala mierne potrhaná. Stále som upokojoval, že bude dobre, hlavne že neprší. Po raňajkách som sa vybral na miesto stretnutia, na registráciu. Pri vstupnej bráne na plochu čakalo cca 80-100 spotterov v reflexných vestách. Obdržali sme vstupné kartičky s menovkami, posledné inštrukcie, nasledovala bezpečnostná kontrola a po kontrole nás už čakali dva letiskové autobusy. Po nástupe posledného účastníka nás autobus odbiezol na doobednú pozíciu ku dráhe 32L. Cestou sme videli celý apron pred T1-3 a veru bolo sa načo dívať. Tí, čo mali štťastie a boli pri nepolepených oknách autobusu, fotili všetko čo sa dalo.
Hneď z rána lietadlá pristávali zo severu, ale vietor sa postupne otočil a kým sme prišli na pozíciu, už pristávali od juhu rovno pred nami. Dokonca miestami vykuklo aj slnko. Asi po 3 hodinách fotenia však prichádzalo to, čo predpovedali meteorológovia. Blížil sa dážď . . . . a nebol zrovna krátky, pršalo asi pol hodinu. No nikto však na sebe nedal znať sklamanie a fotilo sa aj s dáždnikom v ruke či v pršiplášťoch. Akonáhle prestalo pršať, vykuklo opäť na chvíľku slnko a zároveň sa zmenil smer vetra a tým pádom aj smer lietania. Mokré štarty boli parádne, bolo úžasné sledovať tvorbu kondenzu v okolí motorov a krídel.
Okolo obeda sme sa vydali na druhú pozíciu, keby náhodou vyšlo slnko, aby sme boli na správnej strane. Organizátori mali všetko pod kontrolou a vedeli že sme všetci rovnakej krvnej skupiny. Počas presunu nám autobus niekoľkokrát zastavil na aprone pri zaujímavých lietadlách, aby sme si ich mohli v kľude odfotiť. Medzi lahôdky patril Boeing 737-500 peruánskeho letectva, B777 Privilege Style, B737-800 Ethiopian a samozrejme B747-400 Wamos Air a veľa ďalších.
Po príchode na poobednú pozíciu sme mohli fotiť taxujúce lietadla po prílete ako aj tie, ktoré šli na štart. Keď sme si mysleli po doobednom daždi, že už horšie nemôže byť, tak poobede sme sa presvedčili, že môže. Behom pár minút sa obloha úplne zatiahla a spustila sa riadna prietrž mračien aj s hromami a bleskami. Nebolo kam ujsť a tak sme všetci poctivo trpeli. Úsmev na tvári nám však nezmizol a ako sme si doobeda nacvičili fotenie s dáždnikom, teraz sme si techniku len zdokonaľovali. Búrka trvala o niečo kratšie, ale o to bola výdatnejšia. Opäť vyšlo slnko a mohli vznikať pekné fotky s tmavou oblohou a nasvietenými lietadlami, príp. aj s odrazom vo vode. Piloti rolujúci okolo nás nám kývali a nálada bola výborná, užívali sme si každú chvíľu strávenú blízko lietadiel.
Mrzuté bolo, keď sme spotterom na pozícii mierne vošli do záberu. Filip prepáč :( .
Chcel by som vyjadriť veľkú vďaku organizátorom tejto výbornej akcie - združeniu španielskych spotterov, spoločnostian IBERIA, NEWREST a AENA. Veľká vďaka patrí aj samotnému Madridskému letisku, že aj v období zvýšenej ostrahy a bezpečnosti na letiskách takúto akciu povolilo. Bolo o nás postarané, dostali sme občerstvenie, teplý obed aj nápoje.
Verím, že sa mi budúci rok podarí spotting day opäť absolvovať a snáď v lepšom počasí.
