V prvej časti som začal svoje rozprávanie o spotterskom výlete do Paríža, ktorý som absolvoval na prelome augusta a septembra 2013. Venoval som sa letisku Charles de Gaulle, konkrétne Terminálom 1 a 3. Tieto poskytujú pre spottera veľmi zaujímavý mix najmä zahraničných spoločností. Lety kľúčového dopravcu Air France a jeho partnerov sú však odbavované v južnej časti letiska CDG, kde sa rozprestiera rozsiahly komplex Terminálu 2. Ten na rozdiel od jednotky bol od začiatku koncipovaný ako modulový a postupne sa rozrastá (a modernizuje). Jeho jednotlivé časti sú označené písmenami A až G a sú vždy situované v dvojiciach oproti sebe, pričom medzi nimi sa nachádzajú prístupové komunikácie.
Hoci väčšinu pohybov tu zabezpečujú lietadlá Air France a partnerov aliancie SkyTeam, núdza nie je ani o iné spoločnosti, napr. kompletná aliancia oneworld a aj spoločnosti nepatriace k žiadnej aliancii (napr. Emirates, Air Austral, Air Madagascar a pod.). Fotomožnosti priamo u terminálov tohto komplexu neexistujú, riešením sú buď paralelné rolovacie dráhy (či už na západe alebo východe letiskového areálu) alebo južná dvojica vzletových a pristávacích dráh. Nakoľko widebodies Air France sú odparkované viac vo východnej časti komplexu, majú tendenciu využívať skôr východné spojovacie rolovacie dráhy. Západne od komplexu Terminálu 2 sa na južnej strane letiska nachádza aj Cargo komplex, ktorého stojiská slúžia aj na odparkovanie dlhšie stojacich lietadiel, napr. Air Austral, Air Madagascar alebo Vietnam Airlines. Len výnimočne sú tieto lietadlá preťahované na parkovanie na severnú stranu a vtedy sa dajú odfotiť na paralelných rolovacích dráhach.
Pokiaľ sa spotter nechce uspokojiť s fotografiami lietadiel na zemi počas rolovania, alternatívou sú fotopozície pri dráhach. Letisko Charles de Gaulle disponuje štyrmi vzletovými a pristávacími dráhami zhruba v západno-východnom smere, po dvoch na severnej a južnej strane. Kratšia z dvojice dráh spravidla slúži na pristátia, dlhšia na vzlety. Aj keď od pozície pri niektorom z terminálov možno dedukovať použitie severných alebo južných dráh, v mnohých prípadoch o tom rozhoduje skôr smer, z ktorého lietadlo prilieta alebo kam smeruje. Prílety/odlety zo severu a na sever využívajú spravidla severné dráhy a naopak. CDG je proste čiastočne lotéria a treba sa na to pripraviť. Výnimkou sú napr. lety spoločnosti FedEx, ktorá má na letisku svoju európsku centrálu, tie smerujú vždy iba na severné dráhy, nakoľko na severozápadnom konci sa nachádza ich nákladný terminál. Aj keď z centrálnej autobusovej stanice Roissypole, ktorá sa nachádza pri hotelovej zóne a v tesnej blízkosti Terminálu 3, vedú početné autobusové linky viacerých dopravcov, na dopravu k dráham (najmä severným) je prakticky nevyhnutné auto. K južným dráham síce existuje autobusové spojenie, počas dňa však jazdí iba na objednávku, s ktorou môže byť problém ak nehovoríte plynule po francúzsky. Taktiež je potrebné pripraviť sa na dlhší peší pochod z najbližšej zastávky. Fotopozície existujú na oboch koncoch oboch dvojíc vzletových a pristávacích dráh, mám dojem, že na južnej strane je fotografovanie pohodlnejšie. Nakoľko počasie som nemal vždy ideálne, tentokrát som dráhové pozície nenavštívil.
Pokiaľ chce spotter bývať čo najbližšie k letisku CDG, na výber je množstvo hotelov najrôznejších cenových kategórií v tesnej blízkosti letiska, výhodné sú však aj hotely pár minút jazdy vzdialené. Môj hotel sa nachádzal neďaleko letiska, v zóne výstaviska Villepinte, kam sa dá z Roissypole dostať pohodlne, rýchlo a lacno viacerými autobusmi. Priamo nad hotelom vedie zostupová rovina hlavnej dráhy letiska Le Bourget, kde možno občas naraziť na vzácne (aj väčšie) bizjety alebo vládne lietadlá, tentokrát som však pre krátkosť času oželel aj návštevu Le Bourget. Jeden deň zo svojho 3,5-dňového pobytu v Paríži som však venoval návšteve letiska Orly. Hoci jeho prevádzka nie je taká pestrá ako v prípade CDG (najmä vnútroštátne lety Air France, základňa Corsair International, lety zo severnej Afriky a potom už väčšinou len easyJet a Transavia France), vzhľadom na zavádzané nové sfarbenie spoločnosti Corsair International a na zlúčenie viacerých regionálnych dopravcov pod hlavičku Hop! spolu s novými farbami sa jeho návšteva oplatila. Doposiaľ som vždy na Orly fotografoval pri východnom vetre, kedy je najvhodnejším miestom miestny park oproti prahu dráhy, tentokrát fúkal stále západný vietor, a preto som musel objaviť novú fotopozíciu. To sa mi nakoniec aj podarilo a otvorené priestranstvo na parkovisku jednej autobusovej spoločnosti sa ukázalo byť rovnako dobré ako spomínaný park, navyše som nemusel bojovať s heat-hazom, nakoľko lietadlá boli ešte vo vzduchu.
Letisko je výrazne menšie ako CDG, ročne odbavuje okolo 28 miliónov cestujúcich. Má dva terminály, južný a severný, ktoré spája automatický vláčik Orlyval, ktorý následne pokračuje až na najbližšiu stanicu rýchlodráhy RER. Oba terminály majú najlepšie roky už za sebou a svojím vzhľadom pripomínajú typickú architektúru letísk 70. rokov. Ešte v časoch SkyEurope Airlines, keď som na toto letisko viackrát prilietal, boli doslova nepríjemné dlhé rady pri čakaní na pasovú kontrolu, kde dominovali cestujúci z Alžírska, Maroka, Egypta a podobných krajín. Z pohľadu spottera však má Orly čo ponúknuť. Keďže tu funguje systém jednej dráhy na pristátia a druhej na vzlety, za normálnych okolností sa teda dá chytiť prakticky všetko čo v tom čase prilieta alebo odlieta. Na južnom termináli je síce vyhliadková terasa, je však presklená a po väčšinu dňa proti slnku. Preto je lepšie zvoliť pozície pri jednej alebo druhej dráhe, vybrať si však treba vopred, nakoľko vzdialenosti sú pomerne veľké a aj spôsob dopravy prostredníctvom MHD je na každé miesto odlišný. Majitelia auta majú samozrejme širšie možnosti, avšak Orly je poľahky absolvovateľné aj mestskou hromadnou dopravou. Keď si odmyslíme nekonečné lety Air France (narrowbody Airbusy a Boeingy 777 do zámorských departmentov), easyJet a Vueling, prekvapiť môže niektorý z početných denných letov Royal Air Maroc či Air Algérie, na ktorých hlavne v lete lietajú aj väčšie lietadlá alebo rôzne subchartery. Okrem toho tu denne vidieť lietadlá Open Skies, Air Caraibes, Air Corsica či Corsair International. Regionálnej doprave dominuje Hop a lahôdkou je nedeľný let Cubany typom IL-96.
Tri a pol dňa tak utieklo ako voda, napriek nie vždy slnečnému počasiu sa mi podarilo nafotiť viacero zaujímavých lietadiel a návšteva Paríža určite nesklamala, hoci išlo o rozhodnutie na poslednú chvíľu. Po nejakom čase sa do Paríža určite znovu vrátim.
