Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti, blízko centra Bangkoku sa nachádza aj druhé letisko Don Mueang. Správnejšie by malo znieť prvé, nakoľko až do otvorenia Suvarnabhumi slúžilo ako jediný vzdušný prístav thajskej metropoly. Potom jeho význam oslabol takmer na nulu a zdalo sa, že v prevádzke zostane maximálne jeho vojenská časť, avšak z dôvodu preplnenia nového letiska prakticky hneď po jeho otvorení sa niektoré vnútroštátne lety presunuli naspäť. Po rýchlom vzostupe low-cost dopravcov v juhovýchodnej Ázii nabral Don Mueang svoj druhý dych a dnes je významným uzlom nízkonákladových dopravcov. V minulom roku na ňom odbavili 21,5 milióna cestujúcich, čo je oproti 2,5 miliónu v roku 2009 neuveriteľný nárast.
Jeho výhoda spočíva hlavne v ľahkej dostupnosti z centra mesta, nakoľko leží priamo v mestskej aglomerácii a popri jeho termináloch vedie okrem železničnej trate aj niekoľko autobusových liniek a frekventovaná cesta a diaľnica. Terminály letiska pôsobia dosť zanedbaným dojmom a postupne prebieha ich rekonštrukcia. Odbavovacia plocha je obrovská a vo svojej južnej časti ukrýva niekoľko desiatok odstavených lietadiel v rôznom štádiu rozkladu, z ktorých väčšina sa už do vzduchu nikdy nedostane. Prístup k nim je však pre spottera nemožný, nakoľko vstup na plochu sa získať nedá a lietadlá sú ukryté za mohutnými hangármi, pri príjazde na letisko zo západnej strany však možno vidieť aspoň ich časti. Počas mohutných záplav v Thajsku pred niekoľkými rokmi bolo letisko Don Mueang zaplavené niekoľkými desiatkami centimetrov vody, čo osud väčšiny odstavených lietadiel iba urýchlilo.
Aktívna prevádzka letiska Don Mueang je však pre spottera veľmi zaujímavá. Na rozdiel od Suvarnabhumi sem síce nelietajú desiatky dopravcov, väčšinu pohybov vykonávajú Nok Air, Air Asia a Thai Lion Air, v menšej miere Orient Thai Airlines a Thai Smile, no a pri troche šťastia alebo správnom plánovaní môže spotter natrafiť aj na exotickejších návštevníkov ako R Airlines, Siam Air, City Airways, Scoot či Maldivian Airlines. Vďaka pestrým sfarbeniam Nok Air a Air Asia možno na letisku stráviť aj dva dni a spotter sa nenudí. To však nie je všetko. Don Mueang je totiž aj vojenskou základňou, ktorá sa nachádza na východnej strane letiska. Zahŕňa aj voľne prístupné malé letecké múzeum, kde je okrem iných typov vystavený aj Boeing 737-200 thajského kráľovského letectva, ďalej dovnútra sa však nedostanete. Prítomnosť vojenskej základne transportného letectva je zárukou občasných pohybov vojenských dopravných a transportných lietadiel. Dve paralelné dráhy 03/21 rozdeľujú Don Mueang na civilnú (západnú) časť a vojenskú (východnú) časť. Fotopozície však nie sú také jednoduché ako na Suvarnabhumi. V samotnom termináli sa nachádza vyhliadkový priestor, ktorý je však za tmavým sklom, i keď po istej úprave sú fotografie použiteľné a veľkou výhodou je, že priestor je klimatizovaný. Vhodný je však len na popoludňajšie fotografovanie a výhľad môže byť komplikovaný parkujúcimi lietadlami. Ja som sa preto vydal hľadať fotopozície na approachi a po istom úsilí som bol úspešný.
Ranná pozícia sa nachádza na malom ihrisku miestnej obytnej kolónie, kde stromy poskytujú aj vítaný tieň a hoci výhľad nie je vďaka strechám domov ideálny, s trochou tréningu sa dá úspešne fotografovať. Popoludňajšia pozícia mala svoje unikum v tom, že som jediné vhodné miesto objavil na miestnom smetisku, neďaleko hlavnej cesty vedúcej pozdĺž západnej strany letiska. Prostredie a aróma neboli najlepšie, ale hard-core spotter ako ja rád obetuje kúsok pohodlia, ak mu je odmenou dobrá fotopozícia. Na rozdiel od Suvarnabhumi platí na Don Mueang pomerne striktný systém využívania dráh. Ja som prakticky nezažil, aby sa lietal iný smer ako 21, a to aj pri pomerne silnom chrbtovom vetre, nevylučujem však, že pri extrémnych meteopodmienkach môžu byť pristátia aj v smere 03. Zrejme aj vtedy však bude platiť, že západná dráha 03L/21R je vyhradená civilnej prevádzke a východná dráha 03R/21L prevádzke vojenskej. Nikdy som nezažil pristátie vojenského lietadla na „civilnej“ dráhe, opačné prípady sa občas udejú, najmä popoludní, v čase silnej špičky. Hoci obe dráhy sú blízko vedľa seba, vzdialenosť medzi nimi je dostatočná na to, aby sa nedali fotograficky obsiahnuť z jedného miesta. Spotter má potom na výber: Buď si zvolí dráhu 21R s častou civilnou prevádzkou, avšak ujde mu prípadný vojenský návštevník, alebo sa popoludní „usalaší“ bližšie k dráhe 21L a bude vyčkávať na prípadné prílety na túto dráhu. Cez víkend je to prakticky zbytočná strata času, ale aj cez týždeň môže byť „odmenou“ iba opálené telo alebo prinajlepšom tri-štyri lietadlá. Tie však niekedy stoja viac za to, ako tridsať lietadiel na „civilnej“ dráhe, opäť však treba trochu šťastia, nakoľko o vojenských letoch (s výnimkou cvičných okruhov) nikdy nevedno dopredu. Najlepšie je navštíviť Don Mueang dvakrát a stráviť jeden deň na jednej a druhý na druhej dráhe.
Hoci mi ani v Bangkoku počasie nie vždy prialo, s návštevou som bol spokojný, splnila moje očakávania a vedel som, že sa sem určite čoskoro znovu vrátim. Tým sa hlavný program mojej cesty uzavrel, avšak nakoľko som pri plánovaní mojej trasy chcel vyťažiť maximum, čakal ma ešte niekoľkohodinový pobyt na letisku Incheon v Soule, nakoľko môj spiatočný let prebiehal so spoločnosťou Korean Air na trase Bangkok-Soul-Viedeň. Do Soulu som sa presunul nočným letom Boeingom 777-200 a po rannom pristátí na Incheone som sa vybral hľadať vhodnú fotopozíciu. Letisko Incheon disponuje tromi vzletovými a pristávacími dráhami, dve v smere 15/33 a jedna v smere 16/34, pričom existuje určitý systém ich prevažného využívania. Nakoľko naše lietadlo pristálo od juhu, vybral som sa najprv von k prahu dráhy 33R, kde som očakával nasledujúce pristátia. Bohužiaľ, po asi pol hodine šľapania som síce na miesto dorazil, avšak medzitým sa lietanie otočilo a vzlety a pristátia boli zo severu. Najprv som sa pokúšal fotografovať vzlety z miestneho golfového areálu, avšak lietadlá boli príliš vysoko a ani miestnym golfistom sa moja prítomnosť nepáčila. Ideálne by bolo dostať sa na severnú stranu letiska, na to však nebol ani čas a táto strana letiska je bez auta absolútne nedostupná, a tak som nemal inú možnosť ako vrátiť sa späť do terminálu a pokúsiť sa nájsť miesto na fotenie vo vnútri, hoci týmto druhom fotografovania neholdujem.
Našťastie som na oboch koncoch jedného z terminálov objavil vhodné gaty, ktorých okná smerovali na paralelné rolovacie dráhy medzi terminálmi a poskytovali dobrú možnosť fotografovania. Keď mi jeden gate obsadilo parkujúce lietadlo, presunul som sa na opačný koniec, kde som vo fotografovaní pokračoval. Prevádzku tvorili vo veľkej miere dvaja veľkí domáci hráči Korean Air a Asiana Airlines, nechýbalo však aj niekoľko zaujímavých dopravcov z Ázie a Pacifiku. Počasie bolo relatívne dobré a za pár hodín sa mi v Incheone podarilo odfotiť zopár zaujímavých kúskov, čím sa vhodne uzavrel môj doposiaľ najdlhší spotterský výlet, trvajúci vrátane cesty takmer 14 dní. Cestu domov som absolvoval taktiež spoločnosťou Korean Air, tentokrát Airbusom A.330-200, ktorý ma bezpečne a načas dopravil do Viedne. Ak mám výlet zosumarizovať, Taipei ma príjemne prekvapil a určite sa tam ešte raz rád vrátim, hoci veľký podiel na úspešnosti mojej návštevy malo najmä pekné počasie. Singapúr bol pre mňa sklamaním hlavne pre nemožnosť fotografovania v predpoludňajších hodinách. Bangkok je spotterská istota, kam sa ešte určite viackrát vrátim, vyniká pestrosťou prevádzky i dobrými fotopozíciami, pridaným bonusom sú nízke ceny za ubytovanie a dopravu. Soul by bol určite zaujímavý aj na dlhšiu návštevu, otázkou je, či na samostatný výlet, skôr by som ho zaradil do nejakého výletu kombinovaného s inou destináciou. Na záver chcem ešte raz poďakovať kamarátovi, ktorého veľkorysosť v podobe darovania nalietaných míľ mi umožnila tento výlet absolvovať za výhodných podmienok.