V druhej časti svojho Trip reportu som skončil opisom fotopozícií na letisku Singapúr-Changi, druhej zastávke mojej okružnej cesty po niekoľkých krajinách juhovýchodnej Ázie. Spomínal som, že z rannej strany je fotografovanie v prípade lietania v smere 02 prakticky nemožné, čo bola veľká škoda, nakoľko práve rána a predpoludnia boli v Singapúre viac-menej slnečné. To sa však nedá povedať o popoludniach a večeroch a tu sa dostávam k chybičke krásy inak veľmi dobrej popoludňajšej pozície. Nakoľko Singapúr leží v srdci tropického pásma, vlhkosť vzduchu je tu vysoká a pokiaľ človek nemá vyslovene šťastie, slnečné ráno a predpoludnie sa spravidla zmení na oblačné popoludnie a večer, často sprevádzané búrkami alebo prehánkami.
A tak len čo začal byť uhol slnka na popoludňajšej pozícii skutočne dobrý, mraky postupne úplne zakryli slnko a nakoľko fotografovanie v nevhodných svetelných podmienkach (navyše často s neriešiteľným svetlým pozadím) nepatrí medzi moje domény, neostávalo mi nič iné, len sa uprostred popoludnia zobrať z pozície preč a zvoliť alternatívny program v podobe návštevy stravovacieho zariadenia alebo prehliadky mesta. Je to skutočne škoda, nakoľko prevádzka v Singapúre bola pestrá a pokiaľ by slnečné počasie vydržalo až do večera, pristávajúce lietadlá by boli s pribúdajúcim časom stále lepšie nasvietené. Pre úplnosť treba ešte dodať, že v prípade lietania v smere 20 existujú approach pozície z rannej aj popoludňajšej strany v oblasti Changi Beach na sever od letiska, nakoľko však dráhy letiska Changi sú veľmi dlhé a letiskový areál veľmi rozľahlý, lietadlá sú na verejne prístupných miestach ešte veľmi vysoko. Návšteva Singapúru ma teda trošku sklamala a asi nebude patriť na môj „wishlist“ opakovaných návštev.
Na tretí deň pobytu večer som napokon nastúpil na palubu Airbusu A.320 spoločnosti Tiger Airways, ktorý ma dopravil do poslednej destinácie mojej cesty, Bangkoku. Thajskú metropolu som už v minulosti raz navštívil, takže som vedel, že sa tu dá celkom dobre fotiť, preto som si na Bangkok naplánoval celkom 5 dní. Sú tu totiž hneď dve letiská, ktoré stoja za návštevu. Novšie Suvarnabhumi, ležiace asi 25 kilometrov východne od centra mesta, bolo otvorené v roku 2006 a po počiatočných problémoch s kvalitou betónu začalo slúžiť vnútroštátnej i medzinárodnej prevádzke. Už pár mesiacov po otvorení sa však objavili silné snahy vrátiť časť vnútroštátnych letov naspäť na staré letisko Don Mueang, a to hlavne z dôvodu preťaženosti Suvarnabhumi. Z pôvodného úmyslu staré letisko úplne uzatvoriť pre civilnú prevádzku teda veľmi rýchlo zišlo a Don Mueang je dnes čulé letisko najmä pre low-cost dopravcov, a to nielen na vnútroštátnych linkách. Suvarnabhumi však rástlo ďalej a v roku 2012 dosiahlo svoj vrchol v podobe 53 miliónov odbavených cestujúcich. Odvtedy začali výkony klesať, ide však zrejme iba o dočasný jav a na Suvarnabhumi prebiehajú modernizačné a rozširovacie práce, výsledkom ktorých budú okrem iného aj dve dodatočné vzletové a pristávacie dráhy. Zatiaľ sú však v prevádzke iba dve, v smere 01/19, teda prakticky sever-juh. Logicky je preto najlepšie fotografovanie na letisku Suvarnabhumi ráno/predpoludním a popoludní/večer, obedňajšie hodiny, ktoré sú beztak nepríjemné horúce, je možné stráviť oddychom v tieni.
Na Suvarnabhumi neplatí nejaký striktný systém používania dráh, všeobecne však možno povedať, že pokiaľ sa lieta v smere 19, teda zo severu na juh (čo je typické najmä pre mesiace marec až október), väčšina pristátí je na dráhu 19R a väčšina vzletov z dráhy 19L. Neplatí to však bez výnimky, najmä domáci dopravcovia často pristanú na dráhu 19L a naopak niektoré zahraničné lety a nákladné lietadlá často vzlietajú z dráhy 19R. Pokiaľ fúka vietor severných smerov (typické pre mesiace november až február), väčšina pristátí je na dráhu 01R a väčšina vzletov z dráhy 01L, avšak ráno sa z istého dôvodu vykonávajú pristátia na ľavú dráhu a vzlety z pravej, zrejme kvôli väčšiemu počtu odletov domácich dopravcov, ktorí sú situovaní vo východnej časti letiska. Aj tu sú však možné odchýlky, ktoré mnohokrát postrádajú logiku, a tak spotter musí proste počítať aj s istou dávkou šťastia. Všeobecne možno povedať, že lepšie pozície sú na severnej strane letiska, teda v smere lietania 19. Najmä popoludňajšia pozícia na betónovom móle pozdĺž vodného kanála pri dráhe 19R je priam úžasná a spotter nie je nikým a ničím rušený. Ranná pozícia je trochu komplikovanejšia. Logika by lákala na voľné priestranstvo pri poštovom centre neďaleko prahu dráhy 19R, avšak Suvarnabhumi má dvojité oplotenie, pričom aj priestor medzi plotmi je bezpečnostnými zložkami považovaný za priestor letiska. A tak hoci sa tu nachádza frekventovaná verejná cesta, po ktorej jazdia aj autobusy, ďalej rôzne úrady, cateringové výrobne a pod., fotografujúci spotter sa skôr či neskôr stane terčom pozornosti bezpečnostných zložiek, ktoré ho vykážu preč. To však nie je taký zásadný problém, nakoľko len pár desiatok metrov severnejšie, už za druhým plotom, som objavil tichú a zastrčenú fotopozíciu na konci jednej z miestnych obytných štvrtí, ktorá poskytuje takmer rovnaký uhol fotografovania ako lúka pri poštovom centre a to bez akýchkoľvek problémov.
Vďaka veľkému počtu zaujímavých dopravcov a často exotických sfarbení sa spotter na Suvarnabhumi nenudí, aj počasie je spravidla priaznivé. Treba však počítať s tým, že prvá a posledná polhodina dňa, ktoré by sa inak vyznačovali najlepším svetlom, je na fotografovanie prakticky nevhodná, nakoľko sa nad krajinou vznáša opar. Je to spôsobené jednak tropickým podnebím a jednak silným smogom produkovaným metropolou Bangkok, v ktorej je automobilová a najmä motocyklová doprava často na kritickej úrovni. Najčistejšie ovzdušie je spravidla v decembri, kedy je najväčšia šanca na modrú oblohu, vo februári a marci sa už väčšinou obloha javí viac ako tmavosivá. Slnko je však dostatočne silné na to, aby lietadlá boli pekne nasvietené. Ďalšou nevýhodou fotografovania v Bangkoku je, že ak spotter túži po rôznorodosti fotopozícií, ktoré mu umožnia rôzne druhy záberov, tak tu si bude musieť vystačiť s čistými zábermi lietadiel vo vzduchu, nakoľko dobré fotopozície sú jedine na priblížení. Z východnej strany letiska síce vedie paralelná cesta, z ktorej by bolo možné fotografovať vzlety z dráhy 01R/19L, avšak jednak hrozí riziko vykázania políciou a jednak každé lietadlo sa z 4260 metrov dlhej dráhy dvíha na inom mieste, takže jedna univerzálna fotopozícia na vzlety sa nájsť nedá. Ak vám však nevadí rovnaký štýl fotografií a preferujete skôr pestrý mix dopravcov a sfarbení, potom je Bangkok-Suvarnabhumi jednou z najideálnejších destinácií na spotting v juhovýchodnej Ázii.
Ako som spomínal, doprava v okolí Bangkoku a v meste samotnom je extrémne hustá, v okolí samotného letiska je našťastie situácia lepšia. Z dopravného centra Suvarnabhumi, ktoré sa nachádza severne od terminálu a je s ním spojené niekoľkými shuttle busmi, síce vedie niekoľko mestských a regionálnych autobusových liniek (dá sa odtiaľ napríklad za cca 2-3 hodiny dostať aj do turistického letoviska Pattaya), na presuny v okolí letiska je však najvhodnejší taxík. Autá v pastelových farbách čakajú na každom rohu, resp. nie je problém si ich zastaviť a ceny nie sú pre Európanov vysoké. Horšie je to s dorozumievacími schopnosťami taxikárov, najlepšie ak je spotter pripravený s mapou a opisom a naviguje taxikára rukami a jednoduchými povelmi „vpravo-vľavo“. V okolí letiska, najmä v jeho severnej a západnej časti, sa nachádzajú aj desiatky hotelov, od veľmi jednoduchého ubytovania v cene okolo 15 EUR až po luxusné hotely, ktoré môžu byť vhodným ubytovaním pre spottera. Okolie niektorých hotelov, ako aj obytné štvrte, cez ktoré spotter nutne prechádza, sa síce často vyznačujú značnou chudobou, ľudia v Thajsku sú však veľmi priateľskí a ani pri pohybe s fotoaparátom nehrozí zvýšené nebezpečenstvo. Zásobovanie potravinami tiež nie je problém, nakoľko takmer na každom rohu rušnejšej ulice sú malé obchody siete 7eleven alebo Tesco Lotus, v ktorých okrem balenej vody predávajú aj predpripravené jedlá, ktoré obsluha ochotne zohreje v mikrovlnnej rúre. Konzumovať lákavé a voňavé pochutiny ponúkané priamo na ulici nemusí vždy skončiť dobre, nakoľko naše tráviace ústrojenstvo nie je prispôsobené miestnym pomerom.
V záverečnej časti svojho rozprávania sa budem venovať druhému bangkokskému letisku Don Mueang a krátkej zastávke v Soule na mojej ceste domov.