Hovorí sa, že všetko zlé je v živote na niečo dobré. Nie vždy s týmto tvrdením súhlasím, avšak v tomto prípade sa potvrdilo. Nebolo by tomu však tak, keby som dlhé roky nepoznal jedného skutočne dobrého kamaráta. Ale pekne po poriadku... Možno si niektorí ešte spomenú, aký ošiaľ vyvolalo na jeseň 2012 rozhodnutie Českých aerolínií radikálne zmeniť svoj frequent-flyer program. Pokiaľ účastník programu chcel využiť nalietané míle, musel ich použiť na kúpu bonusovej letenky do konca októbra toho roku. Práve spomínaný kamarát mal vďaka častým súkromným aj pracovným cestám s aerolíniami aliancie SkyTeam nalietaný slušný počet míľ, ktoré bolo treba minúť. Jeho pracovné povinnosti však neumožňovali, aby si naplánoval a absolvoval primeraný výlet, a tak mi veľkoryso ponúkol, že mi tieto míle daruje, nakoľko dobre poznal moju cestovateľskú vášeň za lietadlami. Takýto krok som zažil prvý raz v živote a veľmi si ho cením. Tým by sa mohlo zdať, že bolo vyhrané, opak však bol pravdou. Taktiež sa hovorí „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“, a to bol presne tento prípad. Nielen rôzne poisťovne, ale aj letecká spoločnosť sa v tomto prípade zachovala podobne: Keď cestujúci s nimi lietal a zbieral míle, tešili sa. Keď však, a to z ich rozhodnutia, si chcel (musel) míle vyčerpať, začali vymýšľať dôvody a kľučky, ako splniť svoju povinnosť tak, aby ich to čo najmenej stálo. Na druhej strane však mali zdatného protivníka, navyše s kontaktami priamo v spoločnosti, ktorý sa nenechal „opiť rožkom“ a trval na svojom návrhu trasy bonusovej letenky a boj nakoniec aj vyhral.
Pri voľbe destinácií, kam sa s takouto letenkou vybrať, mi hneď na prvom mieste napadla Ázia. Na Severnú Ameriku bolo míľ príliš veľa a úspora oproti bežnej akciovej letenke veľmi malá, na cestu do Južnej Ameriky, na ktorú sa už roky márne chystám, bolo míľ zase príliš málo. Ázia vychádzala ideálne, no a nakoľko podmienky bonusovej letenky umožňovali jeden stopover (prerušenie cesty na viac ako 24 hodín) po trase a zároveň prílet a odlet na rôzne letiská, po zrelej úvahe som skombinoval zaujímavú trasu, ktorá mi umožnila na jednom výlete postupne navštíviť Taipei, Singapúr, Bangkok a ešte zopár hodín stráviť aj na letisku Soul. Samozrejme, vyžadovalo to okrem doplatenia letiskových poplatkov aj zakúpenie jednosmernej letenky medzi Singapúrom a Bangkokom, to sa však vďaka širokej ponuke low-cost dopravcov v tejto časti sveta podarilo za prijateľnú cenu. Zároveň som si na svoju prepravu vybral dopravcov, ktorí v tom čase neúčtovali k letenke žiadne palivové príplatky (ktoré samozrejme hradí cestujúci), a tak sa celková cena udržala na veľmi priaznivej úrovni. ČSA sa to zjavne nepáčilo, a tak sa ma snažili dotlačiť do cesty iným dopravcom a iným routingom, pri ktorom by som musel vypustiť jednu z destinácií, najmä vďaka osobným kontaktom sa mi však podarilo tento boj napokon vyhrať a letenku som mal v rukách. Potom už nič nestálo v ceste tomu, aby som začiatkom marca 2013, v nedeľu ráno, nastúpil do Airbusu A.340-300 spoločnosti China Airlines, ktorý ma z viedenského letiska non-stop prepravil na Tchaj-wan.
Pomerne slušne oddýchnutý som v pondelok ráno vystúpil z haly letiska Taipei-Taoyuan a po zbavení sa batožiny zamieril k taxíku, ktorý ma odviezol na južnú stranu letiska, k južnej dráhe. Tí čo ma poznajú vedia, že som bol dokonale pripravený na svoj výlet, všetky pozície som mal dôkladne naštudované, a tak som bez problémov navigoval miestneho taxikára po úzkych cestičkách až na miesto, odkiaľ som k dráhe prešiel pešo za 5 minút. Na nepoužívanej bývalej rolovacej dráhe (ktorá kedysi spájala dnešné letisko s jeho vojenskou časťou) je veľká brána, cez ktorej medzeru sa síce dalo fotografovať, mňa však upútala diera v bočnom plote (samozrejme nie do letiskového areálu), ktorou sa dalo vyjsť na malý násyp a tam som objavil absolútne špičkovú fotopozíciu. Plot letiska sa nachádzal nižšie ako násyp, a teda nezavadzal vo výhľade, a dráha letiska sa rozprestierala predo mnou ako na dlani, s rolovacou dráhou za ňou. Priaznivo sa vyvíjalo aj počasie, faktor, z ktorého som mal najväčší strach. Pred každou cestou si totiž pozerám štatistiku počasia počas roka a snažím sa svoj výlet absolvovať v období, ktoré je štatisticky najpriaznivejšie. Skĺbiť najväčšiu pravdepodobnosť pekného počasia vo všetkých troch destináciách však jednoducho nešlo, a tak som na Tchaj-wan išiel s vedomím, že v mesiaci marec štatisticky slnko svieti necelých 90 hodín, čo predstavuje na deň ani nie 3 hodiny. Na rozdiel od mnohých iných výletov som však tentokrát mal aspoň v Taipei šťastie a zo 4 dní strávených v tejto destinácii som zažil zhruba 2,5 dňa slnka a 1,5 dňa oblakov, čo je viac ako dobrý výsledok.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že Taipei ako hlavné mesto Čínskej republiky (Tchaj-wanu) má letiská dve. Pôvodné letisko Songshan sa nachádza priamo v meste, v jeho severnej časti blízko finančných centrier, a je veľmi obľúbené najmä na vnútroštátne lety a cezhraničné lety do podobných finančných metropol (Tokyo, Šanghaj, Soul a pod.), ktoré majú tiež svoje „mestské“ letiská, a tým skracujú obchodným cestujúcim čas potrebný na prepravu. Letisku Songshan sa však budem venovať neskôr. Novšie letisko Taoyuan (oficiálne Taiwan Taoyuan International Airport) sa nachádza asi 40 km západne od Taipei a slúži predovšetkým medzinárodným letom. Má dve vzletové a pristávacie dráhy v smere 05/23, lepšie svetelné podmienky na fotografovanie sú tu preto ráno a predpoludním, popoludní prejde slnko na druhú stranu až pomerne neskoro, preto som aj ja fotografoval iba prvú časť dňa. Letisko disponuje dvoma terminálmi, pričom použitie dráh sa v prevažnej miere riadi tým, ku ktorému terminálu lietadlo smeruje. Lietadlá China Airlines preto možno až na výnimky stretnúť najmä na dráhe 05L/23R (ja ju nazývam severná), zatiaľčo lietadlá Eva Air, druhého najväčšieho dopravcu na Tchaj-wane, používajú takmer výhradne „južnú“ dráhu (05R/23L). U ostatných spoločností sa uplatňuje taktiež spravidla pravidlo terminálu, s výnimkou cca 1 hodiny predpoludním, kedy je dráha 05L/23R z pre mňa neznámeho dôvodu uzatvorená a všetka prevádzka prebieha na druhej dráhe. Práve na nej je aj lepšia fotopozícia, ktorú som opísal vyššie. Tá je najlepšia práve vtedy, ak sa používa na pristátia a vzlety smer 05 (čo bol počas väčšiny času môj prípad), nakoľko lietadlá po pristátí „idú“ po dráhe ešte rýchlo a prípadný heat-haze teda nepredstavuje problém, zatiaľčo lietadlá pri vzlete sa mnohokrát práve pred touto fotopozíciou „odliepajú“ od dráhy. Pri opačnom smere lietania opúšťajú niektoré lietadlá po pristátí dráhu už skôr, vzlietajúce stroje sú už zase vo vzduchu.
Fotografovanie na letisku Taoyuan som si užíval, nezaznamenal som žiadne problémy s políciou a aj zohnať taxík na cestu späť k terminálu nebol problém. Z letiska sa dá do mesta dostať aj pomerne lacnými autobusmi, liniek je niekoľko, treba si len dobre naštudovať, ktorá je najvhodnejšia. Samozrejme platí, čím lacnejší autobus, tým dlhšie trvá trasa, ale ja som sa nikam neponáhľal. Na letisko Taoyuan som sa vrátil počas svojho pobytu ešte dvakrát. Počas druhej návštevy som sa rozhodol fotografovať pre zmenu pri severnej dráhe, ktorej fotopozícia je dostupná dlhším šľapaním z terminálu. Táto síce nie je tak dobrá ako pri južnej dráhe a fotograf je viditeľný z hlavnej príjazdovej cesty, ani tak som však nezaznamenal žiadne problémy. Tu je situácia opačná, dráha 05L/23R sa nachádza vzadu, pred ňou sú dve rolovacie dráhy, počas dňa sa teda lepšie fotografuje na rolovacích dráhach, lietadlá na vzletovej a pristávacej dráhe sú už často postihnuté heat-hazom. Prevádzka je tu menej pestrá ako na južnej dráhe, silne dominovaná strojmi China Airlines, avšak aj tu možno zachytiť niekoľko vzácnych návštevníkov, preto sa určite oplatí sem zavítať. Počas tretej návštevy tohto letiska som zvolil opäť južnú dráhu, tentokrát však jednak lietadlá lietali v opačnom smere (smer 23) a jednak aj počasie sa zhoršilo a po slnečnom ráne sa zničoho nič nad letisko natiahli biele mraky, ktoré slnko úplne pohltili. Napriek tomu som bol s fotografovaním na letisku Taoyuan maximálne spokojný, ďaleko predčilo moje očakávania, najmä v oblasti počasia, a v spojení s pohodlným fotografovaním na mestskom letisko Songshan spôsobilo, že Taiwan sa neočakávane stal najlepšou a najproduktívnejšou zastávkou mojej cesty. O fotografovaní na letisku Songshan budem však písať až v druhej časti tohto Trip reportu.