V minulej prvej časti Trip reportu som začal svoje rozprávanie o týždňovom okruhu po juhozápade USA v januári 2013, ktorý odštartoval veľmi dobre, slnečným počasím v Los Angeles. Odtiaľ som sa s krátkymi zastávkami v San Bernardine a Victorville presunul ďalej. Nakoľko aj v tejto lokalite sú v zime dni kratšie, záver cesty prebiehal už za tmy. Keď sa po dlhom čase absolútnej tmy objavili na obzore prvé znaky silnej žiare a po okrajoch diaľnice sa vynorili prvé kasína, bolo jasné, že cieľ cesty je nadosah. Las Vegas som navštívil už počas prvého okruhu pred dvoma rokmi, preto som už bez úžasu zamieril do svojho kvalitného hotela, ktorý možno mimo víkendu zohnať skutočne lacno. Po večernej prechádzke rozžiarenými ulicami mesta som sa na druhý deň hneď ráno vybral na letisko McCarran International. Toto takmer 42-miliónové megaletisko disponuje dvoma dvojicami vzletových a pristávacích dráh, v smeroch 1/19 a 7/25. Na rozdiel od minulej návštevy neboli tentokrát ráno využívané prílety v smere 1, preto som sa vydal hľadať novú pozíciu pri prahu dráh 25, nakoľko slnko nebolo na zábery pozdĺž dráh 7/25 ešte v dobrom uhle. Bohužiaľ, letisko je tu obohnané vysokým plotom, cez ktorý sa nedá prestrčiť objektív a rebrík som jednak nemal a jednak na amerických letiskách nie je státie priamo pri plote s rebríkom povolené.
Po krátkom hľadaní som objavil trochu vyvýšené miesto na opačnej strane širokého bulváru South Eastern Avenue, ktorý vedie pozdĺž plota, z ktorého sa pri troche postavenia sa na špičky dali fotografovať lietadlá pri line-up na dráhu 25R bez toho, aby plot zakrýval niektorú časť lietadla, avšak z fotografie pod lietadlom sa ho dostať nepodarilo. Napriek tomuto handicapu som ale nechcel prísť o niekoľko zaujímavých odletov, ktoré tu ráno boli na pláne. Akonáhle sa slnko dostalo do vhodnejšej pozície, presťahoval som sa na dobre známu pozíciu pri bulvári East Sunset Road popri južnom oplotení letiska, odkiaľ sa dajú robiť čisté zábery lietadiel v konečnom priblížení na dráhu 25L. Táto pozícia je vhodná počas takmer celého dňa, až tesne pred západom slnka začne byť svetlo až príliš spredu. Alternatívne možno použiť oficiálne spotterské miesto na tomto bulvári asi v strede dráhy, tu však treba použiť buď strechu auta na fotografovanie, alebo fotografovať cez plot, nakoľko ten je veľmi vysoký a lietadlá sú na zemi. Návšteva Las Vegas síce nepriniesla žiadne vyslovene bombastické prekvapenie, avšak určite nesklamala a do mojej zbierky pribudli ďalšie nové pekné zábery. Po druhom nocľahu v meste som na druhý deň ráno zamieril ešte raz na včera objavenú novú pozíciu pre line-up fotografie a asi po dvoch hodinách som sa vydal na ďalšiu cestu.
Z Las Vegas som sa vydal na juh, nakoľko mojou ďalšou zastávkou bolo malé letisko Kingman v Arizone. Krajina na pomedzí Nevady a Arizony je krásna, plná kopcov, s jazerami uprostred, niekoľkokrát mi nedalo nezastaviť sa a nepokochať krásnou scenériou. Bez väčších zdržaní som však dorazil na letisko Kingman, ktoré je známe ako jedno z najväčších skladísk nepotrebných lietadiel. Väčšina z nich sa už ďalšieho lietania nedočká a postupne prídu o všetky použiteľné časti a zvyšok skôr či neskôr skončí zošrotovaním. Možno aj vy si pri najbližšej ceste po USA vypijete svoje pivo alebo nealkoholický nápoj z plechovky, ktorá kedysi lietala... Mnohé stroje však zakonzervované čakajú na prípadný druhý život. Vďaka ochote manažéra jednej z firiem, ktorého som skontaktoval v predstihu, som si mohol vychutnať okružnú jazdu autom po všetkých plochách letiska a vyfotografovať všetky lietadlá, ktoré som chcel. Hneď pri vchode stálo niekoľko DC-8 vo farbách DHL alebo Astar Air Cargo, ďalej boli odstavené celé sekcie Boeingov 727, Saabov 340 či Embraerov 145, taktiež niekoľko A.300-viek. Väčšinou boli „naukladané“ tak blízko vedľa seba, že sa dal odfotografovať iba prvý krajný stroj, avšak návšteva letiska určite stála za to, už aj zvláštnou atmosférou tohto leteckého cintorína.
Z Kingmanu som pokračoval ďalej na juh, kde vegetácii začali stále viac dominovať typické, aj niekoľko metrov vysoké kaktusy, často veľmi bizarných tvarov. Cieľom mojej cesty bol Phoenix, ktorý má okrem hlavného letiska Sky Harbor International aj niekoľko menších v okolí. Zatiaľčo na návštevu Phoenix-Mesa Gateway Airport mi nezostal čas a jeho atraktivita pre mňa nebola až taká veľká (je to hlavne základňa Allegiant Air, ktorý som mal nafotený už z Las Vegas), moje prvé kroky zamierili na letisko Goodyear, západne od Phoenixu. Toto letisko je tiež známe ako odkladisko vyradených lietadiel, avšak nakoľko je tu aj bohatá údržbová základňa, vidieť tu možno aj lietadlá, ktoré sú ešte kompletné alebo dokonca pripravené pre nového užívateľa. Tu sa mi bohužiaľ, napriek enormnej snahe písomne vopred a aj osobne na mieste, nepodarilo vybaviť vstup na plochu, a tak som sa musel uspokojiť s prehliadkou strojov, ktoré boli odstavené popri plote letiska. Vedie pri ňom prašná cesta, na ktorej som každých pár metrov zastavil a vyfotografoval nejaké lietadlo. Počas tejto návštevy už slnko pomaly zapadalo, a tak som sa vydal smerom k hlavnému letisku Sky Harbor, kde som mal na najbližšie dve noci zabezpečené ubytovanie. Početné vzlety a pristátia už večer v čase môjho príchodu dávali tušiť, že ma čakajú dva atraktívne dni.
Letisko Sky Harbor International Airport odbaví ročne necelých 20 miliónov cestujúcich, nepatrí teda medzi typické megaletiská, avšak jeho atraktivita pre mňa ako spottera spočívala hlavne v hube US Airways, ktorý sa pýši veľkým množstvom špeciálne sfarbených lietadiel a práve vo Phoenixe má spotter najväčšiu šancu veľa z nich zachytiť. Hneď ráno som sa preto vybral hotelovým shuttlom do Terminálu 4, ktorý podobne ako ostatné terminály PHX disponuje strešným parkoviskom, z ktorého je dobrý výhľad na všetky strany a je uvádzaný ako vhodná spotterská pozícia. Bohužiaľ, nakoľko v okolí terminálu prebiehala čulá výstavba, zábery najmä smerom k spojovacím rolovacím dráham medzi severnou a južnou časťou letiska boli rušené stavebnými mechanizmami. Rozhodol som sa preto vrátiť do hotela, zobrať auto a vybrať sa na južnú stranu letiska, kde sú ďalšie spotterské pozície. Letisko má tri vzletové a pristávacie dráhy: dráha 8/26 je na severnej strane, dvojica dráh 7/25 na južnej strane letiska. Počas môjho pobytu som zažil obidva smery lietania, pričom pri vzletoch v smere 7 je možné lietadlá fotografovať počas stúpania, niekedy aj s vysokou riadiacou vežou v pozadí. Spotterská pozícia pri prahu dráh 25 je však pomerne vzdialená, preto na väčšinu lietadiel treba ohniskovú vzdialenosť okolo 300 mm. Fotografovať však možno aj na opačnom konci, pri prahu dráh 7 cez plot, alebo na priblíženie na dráhu 8 lietadlá vo vzduchu. Dva dni vo Phoenixe utiekli ako voda a hoci na druhý deň sa už počasie zhoršilo a obloha sa pokryla vysokými bielymi mrakmi (bohužiaľ predzvesť zmeny počasia na nasledujúce dni), návšteva arizonskej metropoly určite stála za to.