Treťou časťou končím svoje rozprávanie o v poradí mojej druhej okružnej ceste po niektorých letiskách juhozápadnej časti USA, ktorú som uskutočnil v januári 2013. Ako som už spomínal minule, hlavnou novinkou tohto druhého okruhu bola návšteva niekoľkých letísk v štáte Arizona, predovšetkým Phoenixu. Najmä počas druhého dňa som odskúšal viaceré fotopozície na letisku Sky Harbor, vrátane terasy jednej z handlingových spoločností všeobecného letectva, ktorá ponúkala krásny výhľad na ich odbavovaciu plochu s niekoľkými zaujímavými strojmi. Žiadnych domácich spotterov som tu však nestretol a z jediného človeka, ktorému som sa pri fotografovaní prihovoril, sa vykľul Čech žijúci dlhodobo v Arizone. Dvojdňový pobyt bol veľmi úspešný, čo dokazujú aj ďalšie fotografie v tejto časti, druhý deň však už bol čiastočne poznačený nástupom vysokej bielej oblačnosti, ktorá čiastočne tlmila slnko a bola predzvesťou nepríjemností nasledujúcich dní. Podľa plánu som sa na konci druhého dňa pobytu v arizonskej metropole zbalil a vydal smerom na západ, do miesta svojho nocľahu v Palm Springs. Ten som si vybral len na základe skutočnosti, že leží takmer priamo na ceste z Phoenixu do oblastí Kalifornie, ktoré som chcel navštíviť, avšak až ráno, pri krátkej prechádzke mestom som si uvedomil, akou krásou toto miesto oplýva. Nádherné vysoké palmy všade naokolo, mesto lemované vysokými kopcami, napriek zamračenému počasie sa mi ani nechcelo pokračovať v ceste. Na diaľnici ma zastihlo niekoľko lejakov, ktoré na betónovej kalifornskej ceste nútili ubrať nohu z plynu.
Napriek tomu sa mi podarilo podľa plánu doraziť predpoludním na letisko John Wayne/Orange County Airport ležiace v distrikte mesta Santa Ana. Ide o relatívne malé provinčné letisko s približne 9 miliónmi cestujúcich ročne, na ktorom som však vzhľadom na počasie strávil iba dve hodinky. Ďalej som pokračoval smerom späť na Los Angeles, pričom som sa zastavil niekoľko desiatok kilometrov južnejšie na letisku Long Beach. Kedysi výrobné závody spoločnosti McDonnell Douglas (dnes Boeing) tu stále produkujú vojenské transportné lietadlá C-17, civilnú prevádzku tvoria hlavne low-cost a regionálni dopravcovia. Mňa sem lákalo najmä pomerne silné zastúpenie letov JetBlue Airways, bohužiaľ nemal som šťastie na žiaden z ich logojetov. Z Long Beach to bol už iba skok k letisku LAX, ktorého štartujúce lietadlá bolo z Long Beach jasne vidieť. Podvečer sa obloha začala prejasňovať a trhať, objavilo sa aj slnko, čo vo mne vzbudzovalo nádej, že predpoveď počasia na nasledujúci deň sa možno predsalen nesplní. Bohužiaľ, splnila, a tak som si „užil“ Los Angeles aj z tej netypickej stránky, celý deň zamračenú oblohu s občasným dažďom, pri ktorom sa napriek výborným fotopozíciám nedalo moju zbierku obohatiť o nové prírastky. Ešte šťastie, že som na začiatku svojho okruhu nafotil pri krásnom počasí všetko potrebné. A tak mi ani nevadilo, že už večer som sa opäť vydal z LAX na cestu späť, najprv ma však čakal vnútroštátny úsek do New Yorku s Delta Air Lines, tentokrát overnight. Cesta nebola o nič príjemnejšia ako smerom tam, Boeing 757-200 (tentokrát v SkyTeam farbách) bol úplne plný a o úrovni služieb amerických spoločností som sa už zmienil. Na konci ma však čakala vidina celodenného pobytu v New Yorku.
Mal som pripravené dve alternatívy, buď fotografovanie na letisku JFK, alebo návštevu mesta s jeho najväčšími atrakciami. Pohľad na predpoveď počasia napovedal, že asi dám prednosť prvému variantu, nakoľko okrem nízkych teplôt sľubovala celkom pekný deň. Po prílete skoro ráno ma síce čakalo zasnežené letisko a zamračená obloha, avšak tá sa rýchlo rozplynula a po východe slnka už bola obloha nič len modrá. Cez internet som sa skontaktoval s výborným domácim fotografom (domácim ako domácim, pochádza z Kuby), ktorý ma hneď ráno čakal na letisku, zobral na chutné raňajky a len čo to svetelné podmienky dovolili, pustili sme sa do fotografovania. Po včerajšom snežení bol vzduch čistý, nebo bez mráčika a zimné slnko sa krásne odrážalo na snehom pokrytej zemi. Okolie letiska JFK poskytuje niekoľko fotopozícií, medzi ktorými si treba vybrať s ohľadom na smer lietania a vlastné preferencie, a nie je to vôbec ľahké. Spravidla sa lieta na viac ako jednu dráhu, dráhy v používaní sa ešte aj v priebehu dňa menia, a bez domáceho sprievodu a jeho auta by som bol stratený. Letisko JFK je totiž so svojimi približne 50 miliónmi cestujúcich ročne asi najznámejšou vstupnou bránou do USA, najmä pre diaľkové lety. Vnútroštátne lety sú hojne lietané aj z ďalších dvoch newyorských letísk Newark a La Guardia. JFK disponuje štyrmi vzletovými a pristávacími dráhami, ktoré sú, podobne ako v Bratislave, orientované v smeroch 4/22 a 13/31, samozrejme označené vždy písmenami L resp. R. Cestujúcich odbavuje celkovo 6 terminálov, ktoré sú pospájané okružným vláčikom, početné sú aj nákladné lety. Jeden zo silných hubov tu má Delta Air Lines, stovky letov denne prevádzkujú aj JetBlue Airways, no a nechýba takmer žiadna zahraničná letecká spoločnosť lietajúca do USA.
Naše ranné fotografovanie sme začali na poloostrove naproti letisku, odkiaľ možno fotografovať priblíženia na dráhy 4R a 4L, tie sú však už priveľmi vzdialené. Na pobrežie, odkiaľ možno fotografovať, sme sa museli dostať cez zamknutú bránu parku, ktorý otvára jeden z miestnych obyvateľov a hoci si dnes ráno dal načas, bránu napokon otvoril. Napriek mrazivému vetru sme tu vydržali asi hodinu, potom sme sa premiestnili na iné miesto, odkiaľ sa dajú fotografovať priblíženia na dráhu 31R. Je to parkovisko miestneho supermarketu, lietadlá tu však boli pomerne vysoko a uhol mi až tak nevyhovoval. Tu sme sa stretli s niekoľkými ďalšími domácimi spottermi, spotterská komunita v New Yorku je veľmi početná a krásne slnečné počasie v sobotu prilákalo von viacerých. Nakoľko dráha 31R zostala hlavnou príletovou dráhou počas celého zvyšku dňa (odlety boli najmä z dráhy 31L a neskôr aj 4L), vďaka polohe zimného slnka bolo možné na tejto pozícii zostať až do konca. Keďže mi však nevyhovoval príliš strmý uhol fotografovania, premiestnili sme sa na posledných pár hodín dňa priamo na letisko, na parkovisko Terminálu 5, ktorý používajú JetBlue Airways. Je z neho krásny výhľad na časť dráhy 13L/31R ako aj rolovacie dráhy pred ňou, ktoré používa väčšina lietadiel po opustení dráhy (časť medzinárodných príletov pokračuje inými cestami k Terminálom 7 a 8). Bohužiaľ, bezpečnostná situácia na amerických letiskách je po 11.septembri natoľko chúlostivá, že dlhodobé postávanie na streche parkoviska by nebolo tolerované.
A tak sme, aj vzhľadom na chladné počasie, kombinovali fotografovanie vonku s pobytom v aute, najmä keď sa v periodických intervaloch blížilo vozidlo ochranky, a tento systém nám zaručil bezproblémové fotografovanie až do západu slnka. Lietadlá vybiehajúce po pristátí na dráhe 31R sme mali ako na dlani, tie väčšie vírili svojimi motormi sneh po okrajoch dráhy. Zopár strojov (vrátane A380 Air France) nám síce pristálo „za chrbtom“ na paralelnú dráhu 31L, avšak s tým, čo som na JFK odfotografoval, som bol veľmi spokojný, najmä za krásneho slnečného počasia. A tak hoci som smútil nad dvoma zamračenými dňami v Kalifornii, záver pobytu v New Yorku mi to plne vynahradil. Po západe slnka ma už čakalo len rozlúčenie s kamarátom a večerný odlet A.330-200 spoločnosti Alitalia do Milána-Malpensy. Tam som mal tiež niekoľko hodín na prestup, a tak, vzhľadom na relatívne slušné počasie, som sa vybral z terminálu smerom ku Cargo zóne, odkiaľ sa dalo čiastočne fotografovať niektoré pohyby na letisku Malpensa. Mal som pritom šťastie napríklad na retro-jet spoločnosti Alitalia, hoci iba odstavený, ktorý však krátko potom vyradili z aktívnej služby. Popoludní som pokračoval letom spoločnosti Air One do Prahy, kde sa moja letecká cesta končila. Úsmevné bolo, že napriek smiešne nízkej obsadenosti A.320 Air One mi stewardka nedovolila sedieť v rade pri núdzovom východe, v ktorom je viac miesta na nohy, nakoľko je to „premium“ sedadlo... Tak som si sadol do iného radu v lietadle, v ktorom sa viezlo asi 30 cestujúcich. Po prílete do Prahy som pokračoval autobusom do Bratislavy, a tým sa moja úspešná okružná jazda po juhozápade USA skončila.