Keď sa rozhodujeme o tom, kam fotiť lietadlá na dlhšie ako pár hodín, nemenej dôležitý je aj výber správneho ročného obdobia. V letných mesiacoch sa dobre fotí väčšinou iba v ranných a podvečerných hodinách lebo počas horúcich dní, najmä okolo poludnia a popoludní, nám dobré výsledky takmer vždy pokazí vlnenie vzduchu (tzv. heathaze).
Pokiaľ ale plánujeme stráviť niekde úplne celý deň, lepšie je si vybrať chladnejšie ročné obdobie a odsledovať si predpoveď počasia, aby sme mali slnečné lúče „objednané“. Spravidla teda na dlhšie výlety volíme jar alebo jeseň.
Tentokrát sme boli dvojčlenná zostava: jeden člen Slovakaviation a druhý člen občianskeho zduženia Airliners SK. Zvolili sme si za destináciu letisko Franza Josefa Straussa, čiže Mníchov (MUC/EDDM). Plánovanie prebehlo vo veľmi krátkom čase a chceli sme tu stráviť dva dni. Október sa nám javil ako ideálny mesiac, tak už sme len sledovali predpovede. Vybrali sme si prvý októbrový štvrtok a piatok, no predpovede počasia sa veľmi líšili od serveru k serveru dokonca ešte aj deň pred odchodom. Vsadil som na intuíciu a veril najmä miestnemu mníchovskému webu, ktorý hlásil na štvrtok silný vietor, príjemných 20 stupňov a slnečno až polooblačno. Piatok už mal byť o poznanie chladnejší a oblačnejší.
Vo štvrtok ráno o 3:00 sme vyrazili z rodnej hrudy a tesne po ôsmej sme už stáli na spotterskom kopci pri južnej dráhe letiska (08R-26L). Vietor bol skutočne veľmi silný, fúkal od západu až severozápadu, takže lietadlá pristávali na dráhy 26L a 26R. To sme ešte netušili, čo nás čaká. V pozitívnom zmysle. Slnko od rána krásne svietilo a naše foťáky bez zaváhania ladíme na ISO 100. Popri fotení neustále kontrolujeme nemenovanú „flajtradarovú“ aplikáciu a nestačíme sa diviť, čo všetko sa chystá pristávať. Samozrejme, že máme pri sebe zoznamy príletov a odletov ale až vďaka aplikácii vidíme konkrétne lietadlá na priblížení. Začalo predstavenie na tému „logojet“, to znamená: lietadlá pofarbené mimo oficiálne schémy spoločností alebo s pridanými nálepkami a reklamami. Keď niekde fotíme aspoň dve-tri hodiny, vyskytne sa sem-tam nejaký ten logojet, ale tentokrát prilietali ako na objednávku. Za jeden deň nafotiť niekoľko desiatok logojetov by ma nenapadlo ani vo sne. Snáď všetko, čo mohlo, priletelo. A bonus navyše bol ten, že takmer každý logojet sa rozhodol pre južnú dráhu, kde sme boli my. Bolo to neskutočné. Ďalší bonus bol silný vietor pri pomerne vysokej (na október) teplote 20 stupňov. Síce nám občas odvial záhradné stoličky z kopca a neustále nám zhadzoval termosky s kávou, ale jeho služba bola na nezaplatenie. Po heathaze ani chýru, všetko vietor odvial preč, vzduch bol priezračný po celý deň a tak sme si vychutnávali fotenie aj cez poludnie. Ideálnejšie podmienky asi neexistujú. Poryvy vetra mi občas chceli vytrhnúť foťák z rúk a objektívom sa mi miestami za neustáleho kymácania ťažšie mierilo, ale stálo to za to. Svetelné podmienky boli jednoducho skvelé. Okrem logojetov sme veľmi ocenili niektoré zmeny na linkách, ktoré sa udiali za posledný rok. Do Mníchova teraz lieta SingaporeAirlines s A350 namiesto B777, spoločnosť Qatar zase využíva prenajaté Airbusy A350 od Latam, novinkou tu môžeme nazvať linky spoločnosti Meridiana, Braathens alebo Air Arabia Maroc. Výhodou dvojdňovej návštevy je ten, že ak nám niečo ušlo vo štvrtok, počkali sme si na to v piatok. Takmer celý štvrtok sme strávili pri južnej dráhe a až podvečer sme sa presunuli k severnej dráhe 26R, kde sme si počkali na Dreamliner ANA, a potom sa premiestnili do hotela, ktorý leží takmer v osi dráhy 26L cca 500 metrov od jej prahu.
Piatok bol už z poveternostného hľadiska iný. Od rána bola obloha zatiahnutá tmavou oblačnosťou, stále fúkal dosť silný vietor, aj keď o niečo menšej intenzity ako deň predtým, a ochladilo sa o 10 stupňov. Napriek tomu sme vyrazili k severnej dráhe k prahu 26R s cieľom fotiť severoamerické spoločnosti, ktoré spravidla pristávajú tu (Delta, United Airlines, Air Canada, American Airlines), aj keď sme ich zopár predsalen chytili aj na južnej dráhe. Prvá vec, hneď po tom ako som sa zobudil bola, že som pohľadal v aplikácii let spoločnosti Braathens. Podľa všetkého sme mali očakávať na tejto linke z Göteborgu BAe Avro RJ85 ale aplikácia ukázala, skoro som skolaboval, Fokker 50! Neveril som vlastným očiam, veď Fokker 50 je v dnešnej dobe už zriedkavý stroj a ja sa ho snažím uloviť vyše 10 rokov. Pár krát som ho síce „vymákol“ ale vždy len buď vo veľmi zlom počasí alebo proti slnku. Navyše, po krachu spoločnosti VLM, ktorá ich prevádzkovala, sa mi sen pomaly rozplýval a už som prestal veriť, že si ho vôbec ešte niekedy odfotím. Popri čakaní na severoamerické prílety neustále kontrolujem radar a ... zrazu sklamanie. Aplikácia sa „poopravila“ a namiesto Fokkera ukázala Avro. Vravím si, že nevadí, čo už. A prestal som si ten let všímať. Medzitým sa už sem-tam predralo slnko cez husté mračná a tak nám posvietilo na pár lietadiel. Po chvíli sledujem v diaľke nezvyčajnú siluetu. Kukám do mobilu, že o čo sa jedná ... ale nič neukazuje. Keď sa stroj priblížil, takmer som z kože vyskočil. Miloš len nechápavo pozeral na mňa, že či som sa zbláznil. Fokker 50 Braathens sa blížil ku nám! Bol nám zoslaný snáď z Nebies. Vyfotili sme ho a pozerám na aplikáciu: na južnú dráhu sadá Avro Braathens. A skutočne, vidíme ho z diaľky pristávať. My sme mali šťastie, že Fokker sadol na severnú, kde sme boli my a Avro sme bez mihnutia oka oželeli. O dvoch príletoch Braathensu radar a ani oficiálna stránka letiska neinformovali. Zrejme neplánovane poslali dve lietadlá, alebo bol iný dôvod, ktorý netušíme. Na Fokkera nám ešte chvíľu posvietilo slnko ale po ňom sa opäť zamračilo a zosilnel vietor. A bol už naozaj studený. Po ešte niekoľkých pokusoch urobiť fotky ďalších lietadiel to vzdávame a premrznutí opúšťame na poludnie letisko, hoci vieme, že na večernej linke z Tokya letí Dreamliner ANA v Star Wars livery. Bol by to síce veľmi cenný úlovok ale ďalších päť hodín čakať v tom chlade sa nám už nechcelo a navyše, aj tak bolo už len súvislo zamračené.
Odišli sme ale vo veľmi dobrej nálade lebo takto vydarený výlet sa tak často nemusí opakovať. Trúfam si povedať, že sme zažili stopercentné fotografické podmienky, odfotili sme úplne všetko, čo sme si naplánovali a tá plejáda logojetov aká sa v takomto množstve len tak nevidí, sadala rovno pred nás. Viackrát nás napadlo, že o takomto dokonalom tripe sa dá len snívať, no nám ho zrejme dopriala vyššia moc.
Foto: Niki Kapsamunov, Miloš Kováč
