Aj keď sa v posledných rokoch snažím vyhľadávať nové a doposiaľ mnou nenavštívené miesta, aby som získal zábery nových a exotických lietadiel, rád sa vraciam aj na miesta, kde som sa cítil dobre a kde som prípadne našiel rovnako „postihnutých“ kamarátov. Jedným z takýchto miest je severné Taliansko a jeho letiská. Pred takmer desiatimi rokmi som sa tu zoznámil s jedným priateľským a zanieteným spotterom, ktorého domovským letiskom bola najprv milánska Malpensa, neskôr po presťahovaní za prácou sa ním stala Bologna. Napriek tomu udržiava čulé kontakty so spotterskou komunitou aj v Malpense a je hlavným organizátorom každoročnej akcie, pri ktorej vďaka spolupráci s letiskom Malpensa môže niekoľko desiatok spotterov stráviť niekoľko hodín vo vnútri areálu letiska a nerušene fotografovať lietadlá. Nakoľko moja posledná cesta do severného Talianska viedla v roku 2007, rozhodol som pomerne spontánne, skúsiť šťastie znovu a v septembri 2010 som sa do týchto končín vybral znova.
Pôvodne som mal v úmysle letieť spoločnosťou Danube Wings, avšak jednak mi spoločnosť ponúkla ako zamestnancovi letiska cenu pomerne vysokú a jednak ich lietanie v tom čase nadobudlo skôr charakter náhodnosti ako pravidelnosti, takže som v čase rozhodovania vôbec nemal istotu, či lety budú ešte v septembri vôbec lietať a ako. Tak som sa, napriek môjmu všeobecne známemu odporu voči politike ohlupovania ľudí touto spoločnosťou, rozhodol pretrpieť praktiky írskeho Ryanairu a za relatívne smiešnu cenu som si zakúpil letenku do/z Bologne. Môj taliansky kamarát mi poskytol ubytovanie v jeho dome neďaleko Bologne a potom spoločný víkend v Malpense, takže ma čakalo 5 dní čistého času spottingu v severnom Taliansku.
A tak som vo štvrtok popoludní po vytrpení všetkých tých reklamných útokov a stupídnej fanfáry priletel na letisko Bologna, kde ma môj kamarát vyzdvihol a odviezol na prvé fotografické popoludnie pri dráhe. Letisko Bologna patrí medzi stredne veľké letiská v Taliansku, ročne ním prejde zhruba 5,5 milióna cestujúcich a zaujíma 8.miesto v krajine. Pomenované je po nositeľovi Nobelovej ceny, fyzikovi Guglielmovi Marconim a ako celok pôsobí pomerne starším dojmom. Jeho jediná dráha 12/30 je dlhá 2800 metrov a terminál s odbavovacou plochou sa nachádza na južnej strane dráhy. Prevádzku letiska tvoria predovšetkým pravidelné linky do hlavných talianskych a európskych metropol, ďalej charterové lety talianskych aj zahraničných dopravcov a vďaka silnej rumunskej a albánskej komunite a pohybe pracovných síl aj veľa letov týmto smerom. Pomerne časté sú, okrem pravidelných kuriérskych spoločností, aj nákladné charterové lety, nakoľko severné Taliansko je silným priemyselným regiónom.
{mosmap zoom='14'|mapType='Satellite'|kml='http://www.planecrazy.sk/maps/BLQ.kml'}
Počas môjho fotografovania v Bologni som vyskúšal lietanie v oboch smeroch, v smere 12 aj v smere 30. Na oboch koncoch dráhy sú dobré fotopozície, pri dráhe 12 je však výhodou ak máte rebrík. Oba konce sú najlepšie dostupné autom a je možné zaparkovať v blízkosti oboch miest, avšak ak nemáte k dispozícii auto, tak k prahu dráhy 12 sa dostanete prímestským vlakom z Bologne (nie z letiska) na stanicu Bargellino, k dráhe 30 pokojne došľapete pešo z letiska za cca 15 minút popri ceste. Pri fotografovaní v Bologni nemožno očakávať žiadne jumbá, avšak najmä lietadlá z Albánska, Rumunska a charterové lety môžu priniesť príjemné prekvapenie. Niekoľko desiatok kilometrov juhovýchodne od Bologne sa ešte nachádza menšie letisko Forli, ktoré dnes slúži predovšetkým ako základňa letov low-cost dopravcu Windjet.
Počas víkendu ma čakal ešte lepší program na milánskom letisku Malpensa. Miláno, ako najvýznamnejšie mesto severného Talianska, disponuje hneď tromi letiskami: Linate je najstaršie a slúži najmä na rýchle spojenie do hlavných európskych metropol a talianskych miest, nakoľko sa nachádza blízko centra mesta, z pohľadu spottera však nie je vôbec zaujímavé. Orio al Serio pri meste Bergamo je známe ako low-cost letisko pre milánsky región a dominujú na ňom jednak nízkonákladoví dopravcovia, niekoľko etnických spojov na Balkán a zopár charterových letov. Pre spottera určite najzaujímavejšie je najväčšie milánske letisko Malpensa, ktoré sa nachádza 40 km severozápadne od mesta v provincii Varese a ročne odbaví okolo 19 miliónov cestujúcich. Po redukcii letov spoločnosti Alitalia takmer na nulu pred pár rokmi jeho výkony síce poklesli, avšak voľné miesto rýchlo zaplnili noví dopravcovia, najmä easyJet, ktorý tu má dokonca vyhradený samostatný Terminál 2 (predtým slúžil ako charterový terminál a s hlavným Terminálom 1 je spojený autobusovou linkou). Ďalším významným hráčom je ešte stále Lufthansa Italia, ktorej činnosť však bude v tomto roku postupne ukončená. Malpensa však ponúka oveľa viac: pestrý mix európskych dopravcov, veľký počet diaľkových liniek, ktoré vďaka absencii Alitalie (z MXP lieta okrem Ríma iba do Moskvy, Tokya, New Yorku a Miami) lietajú vo zvýšenej miere zahraničné spoločnosti, ďalej silnú nákladnú prevádzku a v neposlednom rade aj charterové lety do dovolenkových destinácií.
{mosmap zoom='14'|mapType='Satellite'|kml='http://www.planecrazy.sk/maps/MXP.kml'}
Letisko disponuje dvoma paralelnými vzletovo-pristávacími dráhami v smere 17/35, pričom prakticky trvale sa využíva lietanie v smere 35, čiže pristátia aj vzlety smerom od juhu na sever. Podobne ako na londýnskom Heathrow sa aj tu systém používania dráh strieda v pravidelných intervaloch, kedy je v istom čase dráha 35R využívaná iba na pristátia a 35L na vzlety a potom naopak. Bohužiaľ, kvalitné fotopozície sú k dispozícii viac-menej iba ráno, popoludní je síce možné buď fotografovať lietadlá pred pristátím z cesty prechádzajúcej južne od prahu dráh, avšak lietadlá sa objavia medzi stromami iba na krátky čas; alebo je možné z parkoviska severne od Terminálu 1 fotografovať lietadlá po vzlete z RWY 35L, avšak keďže každé lietadlo stúpa iným tempom, nedá sa zachytiť všetko. Kedysi bola pekná popoludňajšia pozícia pri plote vedľa služobného vchodu Alitalie severne od Terminálu 1, táto je však už neprístupná. Čo však chýba popoludní, o to lepšie sa fotí ráno. Z východnej strany je možné pekne fotografovať lietadlá pristávajúce na RWY 35R alebo vchádzajúce na túto dráhu pred vzletom, podľa toho, ktorá dráha sa práve na ktorú činnosť používa. Pritom nie je nevyhnutný ani rebrík, nakoľko nad malým parkoviskom neďaleko požiarnej zbrojnice možno vyliezť na svah medzi stromy a plot máte hlboko pod vami. Treba totiž podotknúť, že plot je na letisku Malpensa veľmi vysoký a miestne bezpečnostné zložky netolerujú vysoké rebríky, ktorými by ste vystúpali nad jeho úroveň. Alternatívne možno využiť ešte malé detské ihrisko pár metrov od parkoviska s jeho drevenými preliezkami, z ktorých niektoré poskytujú dobrý výhľad nad plot, počet miest je však limitovaný.
Našťastie, moja návšteva bola spojená s v úvode spomínanou spotterskou akciou, takže po rannom fotografovaní na lesnom svahu sme sa včas presunuli do Terminálu 1, tak aby sme po zdĺhavej bezpečnostnej kontrole a zaplatení symbolického poplatku mohli o 11:00 nastúpiť do pristaveného autobusu, ktorý nás odviezol na prvú fotopozíciu dňa. Tu musím s poľutovaním spomenúť, že spotterská smola ma neopustila ani tentokrát, nakoľko kvôli veľkému počtu a „šuchtavosti“ niektorých spotterov ako aj kvôli liknavosti letiska sme v oboch dňoch hneď ako prvé lietadlo nestihli zaujímavý logojet Delta Air Lines: v sobotu B.767-400 v ružových farbách propagujúcich boj proti rakovine prsníka a v nedeľu pre zmenu ten istý typ vo farbách Skyteam. Tomu sa hovorí smola a spôsobilo to nemalý rozruch medzi nami spottermi... Avšak zvyšok oboch dní bol priam perfektný, nielen vďaka výbornej organizácii podujatia (je vidieť, že ju organizujú spotteri pre spotterov, ktorí vedia, čo srdce spottera nadchne), ale aj vďaka ukážkového slnečnému počasiu.
V sobotu sa na vzlety používala RWY 35L, takže naša výprava „zakotvila“ najprv pri prahu tejto dráhy, kde sme v pokoji a čiastočne v tieni (organizátori sa postarali aj o dostatok tekutín) striehli na jednotlivé lietadlá a organizovane v rade „cvakali“ svoje zábery. Neskôr popoludní sme sa po vyfotografovaní niekoľkých „statických exponátov“ usídlili na aprone v blízkosti cargo zóny, nakoľko popred nás rolovali lietadlá na vzlet alebo nákladné stroje po pristátí v tom najlepšom popoludňajšom svetle.
V nedeľu sa na vzlety používala RWY 35R, a tak nás autobus odviezol až na trávnatú plochu uprostred letiska, kde sa nám opäť naskytol nerušený výhľad na lietadlá rolujúce na vzlet, v niektorých okamihoch iba trochu limitovaný zakrytím časti podvozkových kolies zvýšeným terénom. Aj tu na nás „čakalo“ niekoľko lahôdok a deň sme zakončili pred 18:00 h opäť popoludňajším fotením na cargo aprone. Aj keď sa nám niektoré lietadlá nepodarilo zachytiť, bol to nádherný spotterský víkend a naša vďaka patrila organizátorom podujatia, na ktoré sa určite v budúcnosti rád vrátim.
Na záver možno konštatovať, že letiská severného Talianska ponúkajú zaujímavý mix leteckých spoločností a typov lietadiel a aj bez možnosti vstúpiť do areálu letiska stoja za návštevu spottera. V prípade automobilového výletu možno milánske letiská skombinovať aj s Veronou, Benátkami, Bresciou, prípadne Zurichom, čo určite prinesie zaujímavé prírastky do vašej zbierky.