V roku 1990 boli lietadlá západnej výroby v Bratislave rovnakou raritou ako kvalitná elektronika v obchodoch. Kým väčšina spoluobčanov utekala do rakúska nakupovať videorekordéry, televízory či veže, tak ja som do Rakúska utekal fotiť lietadlá. Viedenské letisko bolo v porovnaní s Bratislavským či Pražským podstatne väčšie a tak bolo jasné že každá našetrená koruna z vreckového bude minutá na autobusový lístok na Schwechat a vstupné na terasu.
Schwechat bol kedysi úplne iným letiskom. Počet cestujúcich bol podstatne menší ako terajších takmer 20 mil. cestujúcich ročne. Zo súčasných terminálov existoval len jeden a tiež existoval len jeden satelitný terminál (Pier East). Tam kde stojí v súčasnosti druhý (Pier West) bola terasa z ktorej bol dobrý výhľad na stojánky pred ňou. Na nich sa striedali lietadlá a letecké spoločnosti o ktorých sme koľkokrát ani nepočuli. Mnohé z nich už dnes samozrejme vôbec nelietajú. Medzi najväčšie rarity z tej doby patrila Caravelle. V roku 1990 či 1991 som ju videl pár krát, potom z neba nadobro zmizla. Lietala aj kopa iných starých typov ktoré dnes už v Európe neuvidíme – B-727 čí Bae 111.
Z hľadiska premávky je nutné povedať to, že napriek nižšiemu počtu cestujúcich bola premávka podstatne zaujímavejšia ako kedysi. Dnes vo Viedni gro premávky zabezpečuje Austrian, ktorý do seba integroval Laudu, Tyrolean či Rheintalflug. Flotila sa tiež unifikovala a už vôbec nieje zaujímavá ako kedysi. Veď Austrian prevádzkoval flotilu DC-9/MD-80, A310, Fokker 50, neskôr aj A330 a A340. Tyrolean prevádzkoval Dash 7 či 8, Lauda prevádzkoval CRJ, B737, B767, B777. Ale aj u ostatných spoločností to bolo podstatne pestrejšie. Lietal sem napríklad SAS, Dan Air London, Royal Air Maroc či MEA. Z typov prím hrali DC-9 či MD-80 rôznych verzii.
Samozrejme pestrejšie boli aj návštevy spoločností z bývalého sovietskeho zväzu. Hlukové obmedzenia Stage 3 vtedy ešte nikomu nič nehovorili a tak sa lietalo s TU-134, TU-154, Il-62, IL-86 atď. Tiež to nebol len Aeroflot či Rossija ale rôzne menšie a častokrát exotické spoločnosti, ktoré som možno videl raz či dva krát v živote.
Okrem iného bol Schwechat jediným miestom nablízku kde sa dali vidieť aj väčšie lietadlá – od B707 až po B747. Pravidelnú linku z Bukurešti cez Viedeň do USA lietal napríklad Tarom s B707. V roku 1990 sem ešte lietal Pan Am poväčšinou s A310, takisto aj TWA bola vo Viedni pravidelným hosťom – s B767 a L1011. Po páde Pan Am ich prevádzku prevzala Delta, ktorá sa dovtedy ukazovala vo Viedni s B727 ktorým zvážala cestujúcich na svoje lety z Frankfurtu. Rovnako sa vo Viedni ukazovala Air Canada s B767 ako aj Brazílsky Transbrasil.
Pestro to bolo aj so spoločnosťami z východu či Afriky. Lietal sem South African s B747, Air Mauritius, Air Lanka. Pravidelné linky prevádzkovali aj Singapore Airlines s B747, Eva Air s B767/MD11, ANA s B747, Thai s DC-10 či B747, Garuda Indonesia s DC-10, MD11, B747. Korean aj dnes vidno s B747, vtedy samozrejme ešte lietali s B747-300, Iran Air pre zmenu lietal s B747-200 či SP, ktoré dnes už do EU majú zakázané lietať. Neuvidíte tu už ani B767 Asiany či B747 Malaysia airlines. Exodus diaľkových liniek nastal koncom 90-tych rokov a dodnes sa situácia nezlepšila a ostali len B767 a B777 Austrianu, B777 Korean Airu a Emirates a A330 Eva Air.
Rovnako to bolo aj s visitormi – boli podstatne pestrejší a zaujímavejší. V tej dobe ešte neprebehla takmer žiadna konsolidácia leteckých spoločností a v každom štáte západnej európy existovali desiatky spoločností prevádzkujúcich charerové či pravidelné linky. Kvôli doletu sa tiež omnoho viac používali widebodies ako dnes a to aj na krátkych či stredných tratiach.
Okrem toho že vo Viedni vtedy bolo čo fotiť treba povedať že tam je fantastická komunita spotterov ktorá v tej dobe bažila po ruských lietadlách ktoré lietali do Bratislavy. Treba povedať že nás „východniarov“ privítali s otvorenou náručou a kým oni nás informovali o visitoroch vo Viedni, tak my sme im pre zmenu dávali info o Bratislavských. Tým Bratislavským v druhej polovici 90-tych rokov sa budeme venovať v ďalšej časti.