Texas ponúka spotterom nespočetné možnosti. Nečudo, veď hneď po Aljaške je to druhý najväčší štát v rámci USA a tak sa tu nachádzajú hneď dva veľké huby, niekoľko stredne veľkých letísk a celá plejáda malých letísk, na ktorých je možné stretnúť rôzne raritné kúsky. V neposlednej rade tu je aj značné množstvo vojenských základní. Všetko toto prispieva k tomu, že premávka je tu viac ako pestrá.
Aj v samotnom Austine je čo sledovať, aj keď premávka sa tu obmedzuje na opakujúce sa spoločnosti a typy. Namiesto dlhšieho vysedávania pri letisku a fotenia každého lietadla mi už dnes stačí sledovať prílety a vybehnúť von len pri príletoch rôznych logojetov. A tých je tu viac ako dosť. Okrem občasnej návštevy retro Boeingu 747 British Airways tu takmer každý deň priletí nejaký logojet American Airlines či JetBlue.
Napriek tomu som už pred mojím príchodom do USA plánoval výlety na okolité letiská. V rámci 3 hodín od Austinu sa pritom nachádzajú hneď dva veľké huby a to Dallas a Houston. U oboch sa pritom jedná o tzv. fortress huby na ktorých je silne dominantný jeden dopravca. Kým v Houstone je to United, v Dallase je to American. Dominancia týchto dopravcov je tak výrazná, že takmer znemožňujú akúkoľvek konkurenciu. V Dallase má American spolu so svojou regionálnou odnožou American Eagle až 86% podiel na počte cestujúcich, druhý najvúčší dopravca v poradí je s obrovským odstupomm Spirit s ledva 4,5%. No aj napriek takejto dominancii majú fortress huby ako Houston či Dallas čo ponúknuť.
Mojim jediným problémom však je čas. Americká byrokracia nás európanov vie dosť zaskočiť a tak je prvý mesiac naozaj viac ako náročný a väčšie výlety som neplánoval. Okoľnosti ma však donútili moje plány prehodnotiť a urýchlene vyraziť do Dallasu, nakoľko American Airlines plánovali 4. septembra ukončiť prevádzku lietadiel MD-83. Asi by som si nikdy neprepáčil ak by som prepásol možnosť tieto lietadlá ešte vidieť a odfotiť a tak som narýchlo naštudoval spotterské miesta na letisku Forth Worth v Dallase a ráno o 4:30 už sedím v aute a vyrážam smerom na sever.
Letisko DFW leží presne v strede medzi mestami Dallas a Fort Worth a presne po nich dostalo aj svoje meno. Je hlavnou bázou spoločnosti American Airlines a aj vďaka tomu ním prejde ročne vyše 69 miliónov cestujúcich čo ho radí celosvetovo na 15 miesto. Z hľadiska počtu pohybov sa však jedná o štvrté najrušnejšie letisko na celom svete! Na zvládnutie tohto množstva letov je k dispozícii celkovo 7 dráh a to pre spotterov neznamená nič dobré. Štandardne síce platí že na vzlety a pristátia sa využívajú 4 hlavné dráhy, no v špičke sa využíva až 6 dráh naraz. Síce platí pravidlo že lietadlá prilietavajúce z východu pristávajú na východné dráhy a tie zo západu na západné, v praxi to nie vždy platí a na následný presun k inej dráhe nie je dostatok času.
Aj preto sa ráno rozhodujem ostať celé doobedie na mieste pri priblížení na dráhu 17C kde mám najväčšiu šancu chytiť prílety MD-83 pri nádhernom rannom svetle. A nielen tie, postupne sa predvádza celá flotila American Airlines od Embraeru 145 až po Boeing 777. Napriek fantastickým svetelným podmienkam a počiatočnému nadšeniu sa najneskôr po dvoch hodinách stáva premávka monotónnou. Jedno lietadlo Americanu sa valí za druhým a len zriedkavo sa ukáže iná spoločnosť. Má to však aj svoje výhody, nakoľko mám veľkú šanchu odfotiť väčšinu z retrojetov American Airlines, ktoré si nimi pripomínajú spoločnosti, ktoré sa s nimi v minulosti zlúčili. American okrem toho prevádzkuje aj dva retrojety pripomínajúce staršie sfarbenia, ktoré boli v minulosti používané.
Okolo obeda premávka ustáva a tak mám šancu na rýchle občerstvenie v neďalekom Whattaburgr-i a dostatok času presunúť sa na poobedňajšiu pozíciu pri západných dráhach. Tou je tzv. Founders plazza - malé námestie pri priblížení na dráhu 18R pripomína založenie tohoto letiska a je zároveň aj oficiálnym miestom pre spotterov, z ktorého máte vyníkajúci výhľad na celú západnú časť letiska. Okrem rôznych pamätných a informačných tabúľ tu nájdete dostatok miesta na parkovanie a sedenie a hlavne prístrešky, ktoré vás aspoň čiastočne chránia pred neúprosným texaským slnkom. Až do západu slnka z tohoto miesta môžete fotografovať prílety na dráhu 18R a sledovať dianie na letisku či neďalekých stojánkach spoločnosti UPS.
Stretnete tu aj dosť spotterov z miestnej komunity, ktorí radi poradia ďalšie miesta na fotenie či podiskutujú o premávke na okolitých letiskách. Founders Plazza sa cez víkend zaplní poväčšinou len na krátku chvíľku, kedy pristáva A380 spoločnosti Qantas, no už pár minút po jeho prílete je väčšina davu preč. Okrem príletov niektorých nákladných letov sa premávka vracia do zabehnutých koľají, no spestrujú ju ďalšie retrojety Americanu ako aj posledné prílety MD-83 v ich ikonickom sfarbení, ktoré ešte uvidím. So západom slnka balím výbavu, lúčim sa s miestnymi a vyrážam späť do Austinu.
Dalo by sa povedať, že na návštevu letiska Dallas Fort Worth stačí jeden deň a už sa sem netreba vracať. No nie je to úplne pravda. Vždy sa nájde niečo čo vám pri veľkom počte dráh újde. V mojom prípade to boli Airbusy 220 či B717 Delty, stále mi chýbajú niektoré retrojety Americanu a niektoré nákladné lietadlá, ktoré pristávali na inú dráhu, ako tú pri ktorej som zrovna bol. No napriek tomu, že sa na toto letisko v blízkej budúcnosti určite vrátim, skôr ju spojím s návštevou niektorého z podujatí na neďalekom štadióne American Airlines Center, na ktorom svoje zápasy hrá aj tím NHL Dallas Stars, za ktorý tento rok bude hrať aj Andrej Sekera.
Najbližšie sa však zameriam skôr na návštevu letísk v Houstone - okrem hlavného letiska Georga Busha sa tu oplatí určite navštíviť aj letisko Williama P. Hobbyho no hlavne letisko v Ellingtone, ktoré slúži aj ako základňa pre lietadlá NASA, vrátane ich DC-8 či Super Guppy. Zároveň sa tu už v októbri bude konať letecký deň Wings over Houston, ktorého sa určite zúčastním.