Keď som na jar roku 2019 plánoval dovolenku s rodinou a zároveň aj spotterský výlet, netušil som, že to bude jeden z posledných výletov na dlhšie obdobie. Zvažoval som rôzne destinácie, no napokon som sa rozhodol pre Juhoafrickú republiku. Ja som trip do JAR absolvoval pred pár rokmi a deťom som sľúbil, že sa raz spoločne vyberieme na ozajstné safari.
Plánovanie sa komplikovalo vybavovaním vstupných víz do JAR. Ambasáda sa nachádza vo Viedni na dostatočne odľahlom mieste, ktoré je pre našinca najlepšie dostupné autom. Administratívny proces bol komplikovanejší, ako pri vybavovaní víz do USA. Víza sa vydávali zdarma, no len na konkrétne dátumy cesty podľa letenky. Pre deti bolo treba vybaviť aj úradný preklad rodných listov. Ambasáda však bola veľmi ústretová a víza sme po týždni obdržali.
Letenky boli najvýhodnejšie cez British Airways. Rozhodol som sa pre pohodlie hornej paluby A380. Let trval viac ako 10h a tak som obetoval čiastku v sume skoro ďalšej letenky na rezerváciu sedadiel na úseku Londýn – Johannesburg – Londýn. Let prebiehal štandardne a po 10h letu sme pristáli na medzinárodnom letisku O.R.Tamba v Johannesburgu. Pri prvej návšteve mi nedorazila batožina, ale teraz prebehlo našťastie všetko bez problémov. V požičovni áut nás už čakala skoro nová Toyota RAV4, ktorá nám výborne poslúžila najmä v Krugerovom národnom parku. Hneď pri výjazde z letiskového parkoviska nás zastavila policajná hliadka, ktorá skontrolovala doklady a hladinu alkoholu v dychu a zaželala nám peknú dovolenku. Ubytovanie som vyberal blízko letiska, aby nebolo ďaleko na pozíciu.
Skoro celý pobyt nám fúkal vietor zo severovýchodu, čo znamenalo najlepšie pozície na fotenie. Pri opačnom vetre je dobrých pozícii menej a sú medzi domami. Ľudia sú tu veľmi obozretný a každé podozrenie na podozrivú osobu hlásia na políciu, ktorá príde na kontrolu. Mali sme šťastie len na príjemných a ochotných obyvateľov JAR. Prvé dni sme fotili s obavami, aby nás nikto neokradol, no pri dostatočnej opatrnosti sa nič nestalo. V Johannesburgu je možné vidieť rôzne pre európana exotické lietadlá a letecké spoločnosti ako Air Zimbabwe, Namib Air, Air Malawi, LAM Mozambik . . .
Okrem fotenia na hlavnom letisku v Johannesburgu sme navštívili aj menšie letisko Rand, ktoré je veľmi blízko. So strážnikmi sme sa dohodli veľmi rýchlo a bol nám umožnený vstup na plochu letiska, kde sa nachádzali rôzne skvosty. Vedľa letiska Rand sa nachádza malé múzeum South African Airways.
Pri návšteve samotného Johannesburgu sme sa už až tak bezpečne necítili, mesto sme si pozreli viac menej len z auta. Mesto je plné kontrastov, na jednej strane moderné, na druhej veľa špiny. Autobusové zastávky sú v strede cesty, nie ako u nás na okraji. Ľudia sa motajú všade. Raz pri prejazde mestom som uvidel malý trh a dostal som neskutočnú chuť na čerstvý ananás, ktorý tam čistili a krájali. Tak som zastavil pri kraji cesty, vystúpil aj so synom a podišli sme k predavačovi, že si prosíme 2 ks. Mal som pocit, že sme najväčšia atrakcia, aby toho nebolo málo, vytiahli sme mobil a všetko riadne zdokumentovali. Až po návrate do bezpečia auta som si uvedomil, že sme neboli zrovna v bezpečnej štvrti a mohlo sa nám čokoľvek stať.
Po pár dňoch v Johannesburgu sme sa vybrali na ďalekú cestu do mesta Phalaborwa, ktorá je jedným zo vstupných bodov do Krugerovho národného parku. Cesta trvala skoro celý deň. Mestečko je veľmi útulné a príjemné. Skoro ráno sme vstali a hor sa za dobrodružstvom. Striedali sme asfaltky s prašnými cestami a zážitok bol obrovský. Miestami som mal pocit že podvozok ostane v parku a my pôjdeme pešo. Zažiť všetky tie zvery zblízka a voľne je nádhera.
Po návrate do Johannesburgu sme ešte čo to pofotili na letisku, navštívili Sun City Resort so skvelým akvaparkom, a cestou na letisko Leví park, kde sme mohli pohladkať mláďatká levov. Nikdy by som nepovedal, že to bolo posledný raz, kedy som videl letieť lietadlá South African Airways, na osude ktorých sa tiež podpísala pandémia COVID-19.