Okrem vlastných spotterských výletov sa mi vďaka mojej práci podarilo v minulých rokoch dostať aj na ďalšie miesta, kde som pri troche šťastia mohol stráviť krátky čas aj na letisku a venovať sa pár hodín svojmu koníčku. Hneď na úvod teda priznávam pre neprajníkov, ktorých je na našom letisku až-až: áno – som vinný. Zatiaľčo iní „zapadli“ do miestnych krčmičiek alebo obchodov, ja som si dovolil vyraziť v troche voľného času na letisko a nafotiť zopár lietadiel.
Tak tomu bolo aj v novembri 2010, keď ma pracovné povinnosti zaviali na pár dní do Austrálie, do druhého najväčšieho mesta Melbourne. A keďže na rozdiel od väčšiny iných zamestnancov sa snažím nájsť nielen zaujímavú, ale hlavne čo najlacnejšiu cestu do cieľovej destinácie, viedla tentokrát moja trasa cez čínsky Hong Kong. Zatiaľčo cestou tam išlo len o medzipristátie niečo viac ako 1 hodinu, pri ceste späť sa mi podarilo skombinovať lety tak, aby za rovnakú a čo najnižšiu cenu som mohol svoju cestu prerušiť na pár hodín a fotografovať lietadlá aj tu.
Na cestu som využil služby aliancie oneworld, konkrétne spoločností British Airways a Qantas. Európsky prípoj z Viedne do Londýna-Heathrow a späť bol štandardný, veľké rozdiely medzi dopravcami tam nie sú, na diaľkovom úseku Londýn-Hong Kong-Melbourne bol rozdiel dosť značný, pričom veľká kengura na smerovke mala jednoznačne navrch. Tým nechcem povedať, že služby British Airways boli zlé, avšak Qantas bol určite pohodlnejší. Veľkým nedostatkom bolo aj to, že British Airways neprevádzkuje na takom veľkom letisku akým Hong Kong bezosporu je, žiadne self-service kiosky a ani vlastnú predajnú prepážku (hoci má niekoľko letov denne s B747), a tak som moje sedadlo dostal pridelené až počas regulérneho check-inu 2 hodiny pred odletom, čo malo tiež dopad na moje pohodlie počas letu.
Počas môjho medzipristátia na trase LHR-MEL bol pobyt v Hong Kongu obmedzený iba na hodinku v tranzitných priestoroch. Tie sú extrémne dlhé v podobe písmena Y, takže aj keď človek videl na opačnom konci zaujímavé lietadlo v procese vytláčania pred odletom alebo po pristátí, dostať sa k nemu včas bolo prakticky nemožné. Napriek tomu niektoré sklá tranzitu poskytujú celkom dobrú možnosť na fotografovanie, najmä ak sa vydarí slnečné počasie, ako tomu bolo v mojom prípade. Ale o letisku Hong Kong až v 2.časti môjho reportu, dnes sa budem venovať konečnému cieľu mojej cesty, austálskemu Melbourne.
Druhé najväčšie mesto Austrálie leží v štáte Viktória a je hojne navštevované obchodníkmi aj turistami. Je častým cieľom aj študentov na študijné pobyty a patrí medzi najkrajšie mestá sveta. To si samozrejme človek môže užiť hlavne vtedy, ak má pekné počasie. A keďže to spomínam, asi bude každému jasné, že ja som to šťastie nemal. Podobne ako v ďalších prípadoch v minulom roku, aj tentokrát ma sprevádzala smola a slnečný bol jeden jediný deň, ktorý som však musel takmer celý stráviť pracovnými povinnosťami, bol som tu napokon služobne. V čase môjho voľna mi počasie veľmi neprialo, v sobotu, počas osláv 90.výročia založenia spoločnosti Qantas, kedy sa na letisku konali akcie za prítomnosti Johna Travoltu a jeho Boeingu 707, dokonca silno pršalo, takže ísť na letisko by ani nemalo zmysel.
Melbourne obsluhujú v podstate štyri letiská. Tým hlavným je samozrejme Tullamarine, 23 km na sever od metropoly. Ročne ním prejde zhruba 28 miliónov cestujúcich, pričom počet pohybov lietadiel sa blíži k 200 000. Najsilnejšou destináciou je samozrejme najväčšie austrálske mesto Sydney, lieta do/z nej viac ako štvrtina pasažierov z letiska Melbourne a tento spoj je štvrtým najfrekventovanjším na svete. Počas cesty na letisko Tullamarine míňate po pravej strane letisko Essendon. V minulosti to bolo hlavné letisko pre mesto, dnes sa nachádza uprostred predmestí Melbourne a dostanete sa na neho aj električkou ! Okrem všeobecného letectva z neho dnes lieta zopár malých regionálnych spoločností, nachádza sa tu aj niekoľko lietajúcich exemplárov DC-3, ktorých fotografie som na tejto stránke uverejnil pred niekoľkými mesiacmi a možno ich nájsť v archíve. Tretím letiskom pre Melbourne je Avalon, ďaleko na juhozápad od mesta, kde sa okrem častých leteckých show toho veľa nedeje, slúži ako low-cost letisko spoločnosti Jetstar Airways. A posledným je Moorabbin, ktorý slúži len pre potreby všeobecného letectva.
Letisko Tullamarine disponuje dvoma vzletovými a pristávacími dráhami takmer v tvare kríža. Hlavná RWY 16/34 má dĺžku 3657 m a používa sa na väčšinu vzletov a pristátí. Aj keď sa pripravuje jej ďalšie predĺženie možno až na 4500 m, už dnes väčšina menších typov lietadiel nepotrebuje jej celú dĺžku na štart a v záujme skrátenia rolovania vchádza na dráhu cez rolovacie dráhy bližšie k terminálu. Krížová RWY 09/27 má dĺžku 2286 m a používa sa najmä na štarty menších lietadiel na vnútroštátnych linkách, avšak časté sú aj pristátia, vrátane „môjho“ príletu v B747 spoločnosti Qantas. Letisko má štyri terminály: Terminál 1 slúži vnútroštátnym letom spoločnosti Qantas a jej partnerov, Terminál 2 všetkým medzinárodným letom, Terminál 3 letom Virgin Australia (v čase mojej návštevy vtedy ešte Virgin Blue) a Regional Express a Terminál 4 je low-cost terminál spoločnosti Tiger Airways. Väčšina medzinárodných letov lieta vo večerných hodinách, aj počas môjho príletu a odletu bolo na stojiskách Terminálu 2 omnoho rušnejšie ako počas mojej dennej návštevy. Vnútroštátne lety sú prakticky výhradne záležitosťou 4 spoločností: Qantas/Qantas Link, Jetstar Airways, Virgin Australia (vtedy ešte Virgin Blue) a Tiger Airways. Qantas nasadzuje predovšetkým Boeingy 737 rôznych verzií, Boeingy 767 a DHC-8. Jestar Airways Airbusy A320/A321 a A330. Virgin Blue počas mojej návštevy tiež Boeingy 737 a ERJ-190 a Tiger Airways Airbusy A320. K tomu sa pridávajú v hojnom počte ešte Saaby 340 spoločnosti Regional Express (Rex), ktoré lietajú najkratšie trate.
V medzinárodnej doprave dominujú okrem domáceho Qantasu (okrem vyššie uvedených typov aj Boeing 747 a Airbus A380, tie boli však počas mojej návštevy uzemnené z dôvodu explózie motora pri Singapúre) najmä dopravcovia z ázijského priestoru a Blízkeho východu, ktorý si pri cestách z Európy do Austrálie získava stále väčšiu popularitu ako prestupový bod. Niet divu, z európskych spoločností lieta do Austrálie už len British Airways. Počas mojej návštevy lietali ešte aj Boeingy 777 spoločnosti V Australia (v súčasnosti pomaly včleňované do Virgin Australia). Prevádzka na letisku Tullamarine je pomerne silná, v čase špičky pristávajú lietadlá asi v 2-3 minútových intervaloch, avšak podobne ako vo väčšine dnešného sveta, aj tu pestrosť lietadiel v posledných desaťročiach klesala a dnes je cítiť silnú dominanciu malého počtu aeroliniek ako aj slabú pestrosť typov lietadiel. Napriek tomu je pre spottera z Európy návšteva takéhoto letiska veľmi zaujímavá, nebyť nepriaznivého počasia a mála voľného času.
Zo samotných terminálov nie je možné kvalitné fotografovanie lietadiel, aj keď do niektorých častí vnútroštátnych terminálov sa tu, na rozdiel od väčšiny sveta, môžete stále dostať aj bez letenky, samozrejme po absolvovaní bezpečnostnej kontroly. Pri všetkých koncoch dráh sa nachádzajú lepšie alebo horšie pozície na fotografovanie, vzhľadom na veľkú vzdialenosť od terminálov je však auto veľmi potrebné, inak sa vystavujete takmer hodinovému pochodu ako to bolo v mojom prípade. Terén okolo prahu dráhy 27 nie je veľmi vhodný, nakoľko sa nachádza v údolí oproti samotnej dráhe, čo spôsobuje nevhodný uhol na fotografovanie. Ďalej si treba uvedomiť, že ste na južnej pologuli a slnko teda „chodí“ po severnej strane a navyše v novembri (ak by teda nejaké bolo) je takmer v svojom najvyššom bode, takže podmienky na fotografovanie na RWY 09/27 budú vhodné iba v zime (na južnej pologuli). Naopak miesto pri prahu RWY 34 je veľmi dobré, škoda len skutočnosti, že vzhľadom na dĺžku dráhy väčšina lietadiel vchádza na dráhu ďaleko od tohto miesta, takže ste obmedzení prakticky len na pristávajúce lietadlá.
Aj keď letisko Melbourne-Tullamarine nedisponuje tak vhodnými fotopozíciami ako najväčšie austrálske mesto Sydney, ak vás osud do týchto končín zaveje, určite stojí za návštevu. V druhej časti môjho reportu sa budem venovať krátkej návšteve letiska Essendon a hlavne medzipristátiu v Hong Kongu.
Napísal: PeterP