Spotterstvo je svojim spôsobom prekliatie. Ten, kto ho berie vážne, musí do neho investovať enormne veľa úsilia, času a peňazí. O tom že ja s Petrom to berieme Vážne nemôže byť pochýb, takže rovnako ako minulý rok sme aj tento trávili kvantum hodín pri počítači sledovaním noviniek u jednotlivých leteckých spoločností a plánovali nejaký zaujímavý výlet, kde by si naša spotterská duša prišla na svoje pri fotení lietadiel ktoré ešte v zbierke nemáme.
Po minuloročnom výlete do Liége ( písali sme o ňom TU ) sme tento rok plánovali konečne urobiť veľký okruh po Európe a navštíviť na ňom letiská v Amsterdame, Bruseli, Luxemburgu, Frankfurte či Hamburg-Finkenwerder. Takýto trip je sám o sebe dosť náročný a tak sme si na neho plánovali vyhradiť približne týždeň času. Ako to však býva, veci sa často vyvinú ináč ako si človek plánuje a pracovné či rodinné povinnosti vedia takéto plány rýchlo zmeniť. Situáciu tentokrát zjednodušila moja služobná cesta do Nemecka. Rozhodli sme sa preto spojiť príjemné s užitočným a spontánne sme vyrazili na náš ďalší plain crazy trip, na ktorom najazdíme za 4 dni 3000km a navštívime celkovo 5 letísk.
Streda večer 21:00 – sadáme do starého známeho Mondea a vyrážame smerom do Nemecka. Cestu dlhú presne 800km už poznáme takmer naspamäť,GPS beží len aby nebolo v aute ticho. Ešte za šera prichádzame do Frankfurtu a začíname s „prácou“ – samozrejme s tou spotterskou. Bohužiaľ pri východnom vetre sa opäť pristáva na dráhy 07L a 07R. Naša voľba padá na dráhu 07L kde sme doteraz nefotili. Podmienky však sú viac ako dobré a ponúkajú na Frankfurt trošku nezvyčajnú kulisu.
Od výpravy sa oddelujem a po vybavení pracovných povinností sa s nimi stretávam poobede už pri dráhe 18 – teda Westbahn. Napriek tomu že sme Frankfurt už navštívili veľa krát, vždy nás vie niečím prekvapiť. Tým prekvapením bol tentokrát úplne nový Dreamliner Ethiopian Airlines ktorý sa tu zastavil prvý krát vo farbách tohto dopravcu. Situáciu komplikuje silný heat haze a tak fotky Airbusu Eritrean Airlines či State of Kuwait sú skôr dokumentačné.
Piatkový deň je po opätovnom vybavení pracovných povinností v znamení presunov. Najprv smerujeme na letisko Hahn pri Frankfurte kde je vždy možné nafotiť zaujímavú premávku pozostávajúcu hlavne z rôznych cargo letov. Tentokrát bohužiaľ zastávka v Hahne nepriniesla také úlovky aké sme očakávali, no čo to sa predsa len pofotilo.
Ďalšou zastávkou na ceste sa stalo letisko Findel v Luxemburgu. Hlavným lákadlom tu boli Boeingy 747-8f domáceho dopravcu Cargolux. Ich fotografovanie sa v neskorých poobedňajšich hodinách však ukázalo viac ako problematické. Foto pozície na tomto letisku sú relatívne dobré v doobedňajších hodinách, no podvečer je fotografovanie dosť komplikované. Nepomohli nám ani detailné informácie od lokálnych spotterov, no po cca hodine experimentovania sme si našli ideálnu pozíciu ktorá nám vyhovovala na fotenie miestnej premávky. Tá je však do istej miery nezáživná a jediným zpestrením bol odlet B747-400 CorsairFly ktorý bol v Luxemburgu na údržbe. Piatkové večerné svetlo však vytvára nádherné podmienky na fotenie a tak neodolávame a ostávame až do západu slnka.
Ako keby presunov v tento deň nestačilo, tak po zotmení sa ešte presúvame z Luxemburgu do Bruselu. Ubytovanie v hoteli Ibis Budget na bruselskom letisku je skromné, no po toľkých kilometroch nás to vôbec netrápi a spánok prichádza v priebehu sekúnd po zhasnutí svetla. Zo spánku nás vytrhne až ranná odletová vlna, pričom v minútovom takte okolo hotela prelietajú vzlietajúce lietadlá. Sobotňajšie doobedie tak trávime pri dráhach a fotíme okrem domáceho dopravcu Brussels Airlines aj lietadlá Jet Airways ktoré tu majú svoju európsky hub.
Rastúce teploty a silnejúci heat haze však indikujú že je čas na ďalší presun. Naberáme smer na letisko Amsterdam Schiphol, hlavný cieľ našej cesty, kde prichádzame tesne pred 16:00. Čaká nás opätovne dosť nevhodná konštelácia, kedy sa z Polderbaahnu vzlieta a na ostatných dráhach panuje pre laika chaotická spleť pristátí a vzletov z rôznych smerov. Aj v tejto situácii sa však dajú v Amsterdame robiť nádherné a efektné zábery.
Južný vietor v nedeľu znamenal aj návrat k systému vzletov a pristátí ktoré už bolo možné relatívne dobre predvídať. Hlavnou dráhou na pristátia bola Polderbaahn pri ktorej sú podla mňa asi najlepšie podmienky na fotografovanie v európe. Výhľadu nebráni plot - k dráhe sa dostanete pohodlne autom ktoré zaparkujete na dostatočne veľkom parkovisku , kde nájdete aj stánok s občerstvením a toalety. Popri dráhe vedie asfaltový chodník pre cyklistov a peších, sú tu lavičky, tráva je pekne pokosená a priam vyzýva na nedeľný piknik pri dráhe. Vzhľadom na takto fantastické podmienky je možné robiť naozaj nádherné zábery. Je na každom spotterovi ktoré miesto si vyberie. Chcete fotiť lietadlá pri dosadnutí? Nie je problém! Chcete fotiť lietadlá vo vzduchu ? Tiež bez problémov.
Samozrejme – pri veľkosti letiska Schiphol je podmienkou auto. Peši či s MHD sa nikam nedostanete. Auto sa zíde hlavne pri presunoch medzi dráhami, respektíve pri presune z ranných pozícii na večerné. Kritická je doba od približne 13:00 do 16:00 kedy je slnko presne v ose dráh 18/36. Jedinou alternatívou v tejto dobe je fotografovanie pri taxovačke z Polderbaahnu kde sú lietadlá napriek relatívne vysokej polohe slnka stále dorbre nasvietené.
V Amsterdame sa dá stráviť fotením aj niekoľko dní a stále nafotíte niečo nové. My sme bohužiaľ mohli na tomto fantastickom letisku stráviť len niečo málo nad 24 hodín a to vrátane spánku, presunov a bežných ľudských činností. Nie je však čas radovať sa nad úlovkami, čaká nás 1300km dlhá cesta späť do Bratislavy kde po strastiplnej ceste prichádzame v doobedňajších hodinách. Výsledok tohto výletu je vysoko nad mojimi očakávaniami, na svoje si prišiel aj Peter ktorého nároky na úspešný trip sú omnoho vyššie ako moje.