V predchádzajúcej prvej časti svojho Trip reportu som začal všeobecný opis mojej týždňovej spotterskej cesty na Floridu v decembri 2011. Počas nej som dvakrát navštívil letisko Opa Locka asi 20 minút severne od Miami, takmer dva celé dni strávil na letisku Fort Lauderdale asi hodinu jazdy na sever od Miami a počas poldenného výletu na krásny juh Floridy do okolia Key West sa zastavil aj na letiskách Kendall-Tamiami a Marathon. Najväčšiu časť svojho pobytu som však venoval hlavnému letisku Miami International Airport. Je to logické, nakoľko tam sa odohráva najväčšia a najzaujímavejšia časť leteckej prevádzky celej Floridy.
Ako som už spomínal, na spotting v Miami je najlepšie si prenajať auto, hoci vzdialenosti medzi jednotlivými fotopozíciami nie sú extrémne veľké, ak sa chcete aj niekoľkokrát denne presúvať, hľadať taxík pri každom prípade je strata času a v konečnom dôsledku aj vyjde drahšie. Mestská hromadná doprava medzi okolím letiska a Miami alebo Miami Beach síce existuje, avšak na presuny okolo letiska sa nedá použiť. Na ubytovanie je k dispozícii veľké množstvo hotelov rôznych cenových kategórií, pričom najväčší výber je na severnej strane letiska, pozdĺž hlavnej cesty NW 36th Street.
Tiež som spomínal, že najčastejšie a pre spottera ja najvýhodnejšie je východné prúdenie vetra. Na výber sú vtedy dve fotopozície. Azda najznámejšia miamská fotopozícia sa nachádza na juhozápadnej strane, oproti prahu RWY 9, na severnom konci NW 72nd Avenue. Je to slepá ulica, ktorá končí letiskovým plotom, za ktorým je RWY 9 a príslušná rolovacia dráha. Spotteri ju nazývajú El Dorado, podľa tunajšej predajne nábytku. Táto dráha slúži predovšetkým na pristátia väčšiny nákladných lietadiel, takmer všetkých juhoamerických leteckých dopravcov, takmer všetkých európskych spoločností a veľkej časti letov American Airlines a American Eagle. Na vzlety je využívaná pomenej, predovšetkým pre nákladné lietadlá, ktoré majú stanovište v južnom cargo areáli, prípadne pre niektoré juhoamerické spoločnosti, tie však vo väčšej miere využívajú vzlety z krížovej dráhy 12, ku ktorej to majú bližšie od svojich terminálov, a z ktorej lietadlá smerujú ďalej priamo na juhozápad. Na tejto pozícii sa dobre fotografuje od skorého rána až do popoludnia. Skoro ráno sú najlepšie fotografie lietadiel počas line-up na dráhu, kedy sa krásne natáčajú do slnka, zatiaľčo pre pristávajúce lietadlá alebo lietadlá na dráhe svieti slnko viac spredu. Od cca 9:00 h je svetlo v prijateľnom uhle aj pre pohyby na dráhe a postupným pohybom slnka panujú vhodné podmienky zhruba do 15:00 h. Neskôr už začína byť slnko príliš odzadu. To sa samozrejme týka zimného obdobia, avšak v lete, keď je slnko vysoko, je tak či tak fotografovanie v Miami nie veľmi vhodné.
Ďalšia vhodná pozícia v prípade vetrov východných smerov sa nachádza v severovýchodnom rohu NW 25th Street, kde sa táto cesta stáča popri letiskovom plote. Toto je miesto, kde prevádzkovateľ letiska vybudoval pre spotterov dokonca 4 účelové diery v plote na pohodlné prestrčenie objektívu, nakoľko, ako som už spomínal, pristavenie rebríka priamo k plotu nie je v USA dovolené. Bohužiaľ, v prípade väčšieho záujmu spotterov je počet dier nedostatočný. Z tohto miesta možno fotografovať predovšetkým vzlety z RWY 12 a rolovania na vzlet z RWY 8L a 8R, a to jedine popoludní a večer. Večer je to prakticky jediná vhodná pozícia v prípade východného vetra. S istými obmedzeniami možno fotografovať aj pristátia na dráhu 8L (prípadne 8R), tu si však treba dať pozor na dostatočnú vzdialenosť od plota, aby sa nedostal do záberu. Pristátia na RWY 8L vykonávajú predovšetkým nákladné spoločnosti sídliace na severných cargo apronoch (napr. kuriérske služby FedEx a UPS ako aj ich regionálni feederi), časť letov American Airlines a American Eagle, ako aj lietadlá smerujúce na údržbu do početných údržbových hangárov na severnej strane letiska. Tieto lety môžu patriť medzi najzaujímavejšie, nakoľko tu údržbou prechádzajú často exotické kúsky, avšak vedieť o takýchto pohyboch vopred nie je ľahké. Svetelné podmienky pre pristátia na dráhu 8L sú dobré predovšetkým od neskorého rána do skorého popoludnia. Krížová dráha 12 je využívaná najmä v špičkových časoch, a to predovšetkým na odlety väčšiny letov smerujúcich na juh, vrátane niektorých cargo letov z južných stojísk, ako aj na niektoré pristátia.
V prípade opačného smeru vetra sú síce podmienky na fotografovanie zložitejšie, ale nič nie je stratené a z nevýhody sa razom môže stať prednosť, najmä v popoludňajších hodinách. V takomto prípade väčšina pristátí smeruje na dráhy 26L/26R a na krížovú dráhu 30, zatiaľčo vzlety sú prevažne z dráhy 27, v menšej miere z niektorej zo severných dráh. Veľmi limitované sú možnosti fotografovania lietadiel vo vzduchu na priblížení k severným dráham, nakoľko je tu bohatá zástavba, dá sa však nájsť miesto, ktoré poskytuje kúsok nerušeného výhľadu, lietadlá sú však pomerne vysoko. Omnoho vhodnejším miestom je však okolie hotela Hilton Miami Airport na Blue Lagoon Drive. Z parčíka za hotelom, na kraji lagúny, možno popoludní fotografovať pristátia na krížovú dráhu 30. Pre tých trochu drzejších možno spomenúť služobné schodisko hotela na jeho severnej strane, ktoré je prístupné z každej chodby a na každom poschodí tvorené malým balkónikom. Je síce hojne využívané zamestnancami hotela, upratovačmi, údržbármi, avšak počas mojej návštevy nikto nemal voči mojej prítomnosti žiadne námietky, najmä ak vyzeráte ako hotelový hosť. Z vyšších poschodí je potom krásny výhľad nielen na pristávajúce lietadlá na dráhu 30 so siluetou Miami Beach v pozadí, ale fotografovať môžete aj pohyby na zemi na dráhe 27 či vzlety z dráhy 30, kde sa však počas dňa stáva problémom narastajúci silný heat-haze. Najmä neskoro popoludní a večer sú však pristátia na RWY 30 neopakovateľné.
Pokiaľ sa spotter chce venovať aj objavovaniu prípadných skrytých prekvapení, môže sa vydať aj na prieskum severnej časti letiska, najmä okolia početných hangárov. Pomedzi niektoré hangáre a sklady sa dá dostať až k plotu letiska a pri dávke šťastia zachytiť niektoré z odparkovaných lietadiel. Tie sú tu samozrejme odstavené tesne vedľa seba a v rôznych pozíciách, pričom sa okolo nich spravidla nachádza množstvo rôzneho „bordelu“, avšak objavené úlovky môžu byť zaujímavé. Počas mojej návštevy som tu napríklad objavil jednu z B.757-200 spoločnosti Air Slovakia, už s americkou registráciou a opravami laku pred prenájmom novému zákazníkovi. Za prieskum môže stáť aj malá odstavná plocha na severovýchode letiska, kde som jedno ráno objavil B.747-400LCF Dreamlifter. Pri rôznych „objaviteľských“ výpravách treba dbať na dodržiavanie všetkých zákazov a obmedzení, vrátane zákazov parkovania. Porušenie týchto zákazov býva v USA nekompromisne postihované. Taktiež dlhšie zdržiavanie sa tesne pri plote môže vyvolať pozornosť bezpečnostných zložiek, zatiaľčo fotografovanie v primeranej vzdialenosti od oplotenia je absolútne bez problémov. O ďalších letiskách navštívených na Floride sa zmienim v nasledujúcej časti Trip reportu.