Nakoľko v tomto čase, vďaka prevažne škaredému počasiu, nízkym teplotám a krátkym dňom, je spotter v našich končinách odsúdený viac na spomínanie a plánovanie na lepšie časy, rozhodol som sa s kratším odstupom ako obvykle priniesť ďalší report z mojich ciest, tentokrát len toť za roh, do španielskej (alebo skôr katalánskej) Barcelony. Zaviedli ma tam povinnosti v júni 2012 a keďže som letisko navštívil už predtým dvakrát súkromne, vedel som, čo môžem očakávať. Dátum mojej cesty v čase najvyššieho slnka neveštil nič dobré a viac-menej som nepočítal s tým, že sa počas pobytu povenujem aj fotografovaniu, realita však nakoniec dopadla lepšie ako som očakával. Problém Barcelony je v tom, že jej dve hlavné vzletové a pristávacie dráhy sú v smere 07/25, teda viac-menej východ-západ a spolu s južnou polohou v Európe teda znamenajú vo vrcholiacom lete vysokú polohu slnka, ktoré pri fotografovaní vytvára tmavé spodné časti lietadiel a nepekné odlesky a kompozície od zvrchu dopadajúceho slnka na trupe. Navyše Barcelona trpí podobne ako väčšina európskych letísk klesajúcou diverzitou lietadiel a spoločností, ktorá sa postupne scvrkáva na všade tých istých dopravcov, lietajúcich na Airbusoch rodiny A.320 a Boeingoch rodiny B.737, sem-tam nejaký turboprop alebo regionálny jet. Vďaka svojej južnej polohe a blízkosti dovolenkových destinácií však predsalen prináša zopár zaujímavých návštevníkov
Ako som už spomínal, dve hlavné dráhy letiska sú 07L/25R a 07R/25L, pričom severná je používaná na pristátia a južná na vzlety. Krížová dráha 02/20 je využívaná minimálne, keď tak len na zopár vzletov. Letisko disponuje dvoma terminálmi: na severnej strane vznikol prepojením a modernizáciou viacerých menších terminálov súčasný Terminál 2, zatiaľčo medzi dráhami, v blízkosti novej riadiacej veže, je novopostavený Terminál 1. Letecké spoločnosti sú tak trochu chaoticky, bez nejakého jednoznačného pravidla, porozdeľované medzi oba terminály. Južne od letiska sa nachádza malá prírodná rezervácia a mestská pláž, ktorá je v lete a najmä cez víkendy vyhľadávaným miestom odpočinku hlavne domácich. Niet preto divu, že okrem bežeckého a cyklistického chodníka smeruje k nej aj široká cesta, po ktorej v hlavnej sezóne jazdí aj autobus z mestečka El Prat de Llobregat, takže nie je problém sa na spotterské pozície dostať z mesta aj prostredníctvom MHD. Na rozdiel od mnohých iných letísk, kde sú fotografi od letiska odháňaní a prenasledovaní, tu im postavili na priblížení RWY 25R dokonca vyhliadkovú terasu, ktorá vďaka zvýšenej polohe poskytuje lepší výhľad na pristávajúce lietadlá. Spolu s chodníkom, stromami a lavičkami na sedenie poskytuje príjemné miesto na spotterský výlet. Keďže slnko je v lete skutočne veľmi vysoko, fotografovanie tu je možné iba ráno a doobeda, potom si spotter musí dať nútenú prestávku. Jedinou výhodou vysokého leta je skutočnosť, že slnko prejde v popoludňajších hodinách tak ďaleko na „druhú stranu“, že sa dajú od cca 16:00 h fotografovať lietadlá zo severnej strany priblíženia. Tu sa už žiadna terasa nenachádza, nájsť si vhodné miesto však nie je vôbec ťažké, i keď uhol už nie je taký dobrý.
Situácia je oveľa horšia pri južnej dráhe, z ktorej sa spravidla iba vzlieta. Vďaka vysokému a často dvojitému plotu je tu fotografovanie takmer nemožné. Jediná možnosť je s pomocou rebríka alebo inej vyvýšenej pomôcky postaviť sa k múriku tunela, ktorý vedie popod približovacie svetlá RWY 25L a odtiaľ sa pokúsiť fotografovať lietadlá pri line-upe na dráhu, avšak plot stále ostáva v zábere a táto pozícia je vhodná iba ráno. Možnosťou je aj nájdenie vhodného miesta na rozhraní pláže a prírodnej rezervácie, kde sa dajú fotografovať lietadlá z RWY 25L po štarte, avšak ja som takéto miesto nehľadal, nakoľko každé lietadlo sa dvíha niekde inde a pod iným uhlom. V prípade opačného lietania, v smere 07, ktoré je našťastie menej časté, existujú horšie pozície na západnej strane letiska, ja som ich však nikdy nevyskúšal. Napokon, fotografovaním v Barcelone som tentokrát strávil iba pár hodín, ale aj tie mi priniesli niekoľko nových úlovkov do zbierky. Celkovo možno povedať, že prevádzka v Barcelone je silne dominovaná domácim dopravcom Vueling, ktorý pred pár rokmi pohltil taktiež domáci Clickair. Národný dopravca Iberia, zmietajúci sa vo finančných problémoch už celé roky, sa z Barcelony takmer úplne stiahol, prevádzkuje už len linku do Madridu. Okrem bežných európskych dopravcov lietajú do Barcelony aj viaceré charterové spoločnosti, najmä z Ruska, ktoré najmä sobotné fotografovanie robia zaujímavejším.
Z diaľkových liniek sú relatívne slušne zastúpené severoamerické spoločnosti, avšak väčšinou iba sezónne v lete. Jednou z rarít sú Aerolineas Argentinas, ktoré sem lietajú Airbusom A.340, donedávna dokonca v raritnej verzii A.340-200. Z regionálnych dopravcov je zaujímavý Helitt Lineas Aereas, ktorý v čase mojej návštevy lietal lety do viacerých španielskych miest, dnes sa už obmedzil iba na charterové lety. Silnú základňu má v Barcelone aj Ryanair, ktorý počas môjho pobytu tu mal bázovaný aj Boeing vo farbách Dreamlinera a predvádzal ho asi 3x denne. Je zaujímavé pozorovať, ako sa kedysi MOL-om (Michael O´Leary) zatracované hlavné letiská postupne stále viac a viac stávajú základňami Ryanairu, aj tento nadaný rečník zrejme zistil, že lietanie do poľa uprostred ničoho má svoje limity a niekedy sa lietaniu na „drahé“ letiská nedá vyhnúť. Hoci v prípade Barcelony má silné základne aj v neďalekej Gerone alebo Reuse. Každopádne, prevádzka v Barcelone je do značnej miery jednotvárna, avšak občas prináša zaujímavých návštevníkov, kvôli ktorým sa návšteva letiska oplatí, najmä ak dovolenkujete alebo pracujete v jeho blízkosti. Na spiatočnej ceste mi pekné počasie umožnilo stráviť ešte krátky čas na letisku Zürich, kde som sa pre krátkosť času uspokojil iba s výhľadom z parkovacieho domu oproti prahu dráhy 28. Nakoľko bola druhá polovica júna, aj tu bol uhol slnka veľmi vysoký, ale na pár záberov celkom zaujímavých lietadiel to postačovalo.