Viacerí čitatelia si možno budú pamätať môj trojdielny Trip report z návštevy Moskvy v auguste 2011. Na záver som vyjadril presvedčenie, že výlet bol natoľko úspešný a zaujímavý, že sa do ruského hlavného mesta čoskoro určite vrátim. A tak sa aj stalo. Uplynul presne jeden rok a ja som sa v prvej polovici augusta 2012 opäť ocitol v metropole tejto rozľahlej krajiny. Ani tentokrát dátum mojej návštevy nebol zvolený náhodne. Zatiaľčo rok predtým som spotting v Moskve spojil s návštevou aerosalónu MAKS 2011, o rok neskôr ma sem zlákala iná udalosť. A nielen mňa, tentokrát naša „výprava“ pozostávala z troch členov, okrem mňa ešte dvoch dlhoročných kamarátov z Prahy a Malty. Hlavným motívom našej návštevy bola letecká prehliadka pri príležitosti 100.výročia založenia ruských vzdušných síl, ktorá sa konala rovnako ako MAKS na letisku Ramenskoje (Žukovskyj) juhovýchodne od Moskvy. Ale náš šesťdňový pobyt zahŕňal aj obvyklé fotografovanie na letiskách Domodedovo, Šeremetevo a Vnukovo, takže sme sa na výlet patrične tešili. Tentokrát sme mali trochu menej šťastia, takže niektoré veci nám aj nevyšli, ale ako celok bol výlet opäť úspešný. Každý sme použili na cestu iné spojenia, mojim dopravcom sa opäť stal Austrian Airlines z Viedne, konkrétne jeho nočno-ranné spojenie, ktoré som si obľúbil z dôvodu úspory času na fotografovanie v prvý aj posledný deň.
Po prílete na letisko Domodedovo som po krátkom oddychu zamieril autobusom a metrom naprieč celou Moskvou, kde som sa na dohodnutom mieste stretol s naším ruským kamarátom a veľmi dobrým človekom Sergejom, ktorý nás počas takmer celého pobytu vozil svojím autom. Spolu sme vyrazili na letisko Šeremetevo, kam pristáli moji dvaja kamaráti a tu sme sa s nimi aj stretli. Prvý deň sme sa totiž vzhľadom na ich ranný prílet rozhodli stráviť fotografovaním práve tu. Na rozdiel od mojej návštevy pred rokom sa tentokrát lietalo v smere 25, problémom však bolo, že sa na pristátie používali obidve paralelné dráhy, preto nebolo fotografovanie jednoduché: pri priblížení na dráhu 25L boli lietadlá príliš blízko a v horšom uhle, na dráhu 25R zasa príliš ďaleko. Ani prevádzka nás až tak nenadchla ako pred rokom, nemali sme šťastie na žiadne prekvapenie. Po fotografovaní sme sa vďaka Sergejovi hravo dostali na konečnú metra a odtiaľ sme sa aj s kuframi prebojovali do našej dočasnej „rezidencie“. Tentokrát ňou nebol žiaden hotel (ktoré sú v Moskve mimochodom veľmi drahé), ale kamaráti ma presvedčili, že budeme bývať v byte jedného dobrého kamaráta. Teda, lepšie povedané v jednej z izieb tohto bytu :-) A tak sme si užili zábavu pri typickom ruskom štýle bývania bežných ľudí, keď najmä v nedávnej minulosti obývali jeden byt aj tri rodiny. Nestálo nás to takmer nič a aspoň sme mohli nasávať atmosféru skutočného bývania v Moskve. Vrátane peknej mladej susedky, ktorá však bola zadaná :-)
Na druhý deň bola na programe návšteva Žukovského pri príležitosti spomínanej leteckej prehliadky. Išlo v podstate o generálku hlavnej akcie, ktorá sa konala počas víkendu aj za prítomnosti ruského prezidenta Putina, avšak s plným programom. Pôvodne sme mali v úmysle fotografovať z vnútra areálu letiska, avšak nakoniec sme dospeli k názoru, že v záujme lepších svetelných podmienok samotných letových ukážok radšej oželieme statickú ukážku, ktorá by bola beztak plná davov a dáme prednosť pobytu za plotom areálu, pri malej rieke. A neboli sme sami, „usalašili“ sa tu stovky ďalších fotografov, ktorí dobre vedeli, že táto poloha je lepšia ako areál samotného letiska. Samotné ukážky pozostávali z množstva lietadiel, pre nás ako priaznivcov dopravných strojov sa predviedli napríklad DC-3, Catalina či Mjasiščev M-55. Hlavným lákadlom však boli preletové formácie všetkých typov transportných lietadiel, ktoré ruská armáda používa. A tie určite nesklamali. Kde inde ako na takejto akcii bolo možné vidieť v krátkom slede za sebou prelety najrôznejších typov od L-410, cez AN-26, AN-12, najnovší AN-140, niekoľko verzií IL-76, AN-124 až po vzácny AN-22 s neopakovateľným zvukom svojich motorov s protibežnými vrtuľami. Nechýbal domáci AWACS Beriev A-50 (odvodený z IL-76), TU-134UBL so špeciálne tvarovaným trupom na výcvik posádok bombardérov TU-22, či vzdušné veliteľské stanovište IL-86VKP (označovaný aj IL-80). Napriek množstvu oblakov sme mali šťastie a všetky lietadlá boli v rozhodujúcom okamihu nasvietené slnkom.
Nakoľko vo večernej časti programu boli plánované vystúpenia najmä bojových lietadiel, ktoré nie sú predmetom nášho prioritného záujmu, rozhodli sme sa presunúť na najbližšie civilné letisko Domodedovo. Vďaka nášmu neúnavnému kamarátovi Sergejovi a jeho autu sme mohli využiť poslednú hodinu večerného slnka na fotografovanie na priblížení na RWY 32L. Pri takýchto príležitostiach si človek uvedomí, aké sú Moskva a jej okolie veľké. Bez Sergejovej pomoci by sme presun medzi letiskami nezvládli, verejná doprava do niektorých oblastí nefunguje vôbec alebo len veľmi sporadicky. Napríklad na južnú stranu letiska Domodedovo sa dá dostať výhradne autom alebo taxíkom (ako však potom naspäť ?) a aj potom by nás čakal ešte pochod cez pole. Vďaka Sergejovi a jeho dojmu o terénnych schopnostiach jeho Peugeota sme s troškou vzrušenia ušetrili nemálo času. Nakoľko letisko Domodedovo je obohnané betónovým múrom, fotografovať sa dajú iba lietadlá v konečnej fáze priblíženia. Tentokrát sme však mali šťastie, nakoľko v priľahlom lese bolo veľa vyvrátených stromov, ktorých korene nám ponúkli možnosť vyštverať sa dostatočne vysoko na to, aby sme videli a mohli fotografovať aj ponad múr letiska. A hoci prevádzke na Domodedove dominujú už západné typy lietadiel, o zopár lahôdok pre oči i uši sme neprišli. A to sme sa na Domodedovo ešte raz vrátili, na tradičný spotterský deň, ale o tom až v druhej časti môjho Trip reportu.