Letisko La Guardia je po JFK druhým najväčším letiskom v New Yorku ktoré obsluhuje hlavne vnútroštátne lety a lety v rámci severoamerickeho kontinentu. Svojou prevádzkou nie je možno jedno s tých najzaujímavejších v rámci USA ale pre mňa La Guardia predstavovala rozumné riešenie v rámci celkových plánov a práve preto moja cesta smerovala počas návštevy New Yorku práve sem.
Letisko samotné operuje 2 dráhy orientované rovnako ako letisko v Bratislave – 04/22 a 13/31 . Križujú sa však až pri konci a vzhľadom na prevádzku sú pomerne dosť vyťažené. 4 terminály značené A-B-C-D sú s mojho pohľadu pekne riešené a nie je problém nájsť kútik odkial je možné pozorovať prevádzku na celom letisku. Hoci nejde o najnovšie letisko a budovy samotné majú svoju zlatú dobu za sebou, bol som so servisom pred mojim letom z terminálu D spokojný.
Počas pár dní strávených vo velkom jablku bolo počasie via ako dobré, slnko vytrvalo zohrievalo mesto a oblaky sa mu do cesty nestavali takmer vôbec. Takže jedinou prekážkou sa mohol stať tradičný smog.
Letisko ponúka 4, viac menej štandardné foto pozície. Problémom sú však spojenia na tieto miesta. Na letisko nechodí vlak či metro a tak jediná možnosť sú autobusy. Verejná doprava v USA je však povestná svojou „spolahlivosťou“ a tak som vzľadom na fakt že heat haze bol silný a moj let do Detroitu krátko po druhej hodine poobede lokálneho času, pre fotenie som zvolil jediné oficiálne spotterské miesto - Planeview Park.
Zastávka autobusu smerujúceho z horného Manhattanu na La Guardiu je hneď pri parku a tak jediným problémom je to miesto identifikovať a zastávku „neprepáliť“ čo nie je problém keďže autobusy mená zastávok nehovoria a šofér mojej britskej angličtine akosi nerozumel. Žeby som ja jeho jazyku z Queensu rozumel sa tak isto povedať nedá.
Lietadlá pristávajúce na dráhu 04 sú v podstate ako na podnose a stačil by aj „širokáč“ na pekné fotky. Práve konfigurácia 04 na pristátia a 31 na vzlety je najčastejšia a s touto možnosťou som počítal aj ja. Najpriek tomu že slnko bolo na začiatku septembra stále vysoko, doobeda bola poloha dobrá na fotenie práve s tohoto miesta. Skoré ranné vstávanie mi moc nevonia avšak do New Yorku sa tak skoro znova nechystám, rozhodol som sa napriek únave po Kanadskom dobrodružstve vstať a ísť. Zastávku som trafil a okolo 9 ráno som bol na mieste. Ako to býva, vietor fúkal akosi inak a dráha 04 na pristátia nebola, naopak to bola dráha 22 na vzlety čo sa nakoniec ukázalo ako príjemná, hoci nečakaná zmena.
Samotný park nie je vhodný na fotenie vzletov a tak sa bolo treba prejsť kúsok pešo smerom k Vaughn College Of Aeronautics & Technology. Teda aspoň toho čo tam po tejto škole zostalo. Zopár menších lietadieľ v rôznom štádiu rozkladu zaparkovaných na parkovisku spolu s autami by nebolo nič až tak výnimočné až do momentu kým som si uvedomil ako sa tam tie lietadlá dostali a načo sú tam keďže parkovisko je oddelené od letiska asi 8 prúdovou highway. Toto mi však nebránilo sa venovať foteniu a tak za občasného vrzgnútia smerovnky hrdzavej Cessny 150 som začal.
Ako som očakával, zmes lietadiel bola typycky neeurópska a bola to tak isto doba kedy bol American Airlines na polceste v zmene livery svojich lietadiel a tak sa mi podarilo zachytit všetky typy vo flotile v novej aj starej livery. Na letisku sú tak isto bázovné lietadla Donalda Trumpa ktoré boli dobre viditelné odstavené na stojánkach na ktorých až do môjho odchodu aj zotrvali. Ďalším sklamaním bol retro livery American Airlines B737-800 ktorý pravdepodobne nemal odvahu odletet a krátko po vytlačení zo stojánky sa na ňu aj vrátil, pravdepodobne pre technickú poruchu.
Asi najpríjemnejším prekvapením bol však Boeing 717-231 spoločnosti Air Tran ktorý bol krátko po mojej návšteve posunutý a premalovaný do farieb Delta Airlines. Zbytok prevádzky predstavovali stroje hlavne amerických spoločností. Rôzne typy a verzie MD-čiek sú na rozdiel od Európy samozrejmosťou. V hojnom zastúpení sa objavovali tak isto narrow body Boeingy a Airbusy. S tých menších regional-jets to boli najmä Embraery 170/190 a tak isto staršie 135/145 nosiace nápisy regionálnych spoločností patriacich do velkých spoločností. CRJ700 a 900 sa tak isto objavovali v nových aj starých farbách American Airlines. Keďže CRJ200 sú postupne vyradzované a ak sa nemýlim, CRJ1000 v severnej Amerike ani nelietaju, nebolo možné tieto typy na letisku La Guardia odfotit. Zastúpenie menších bizz-jets nebolo príliš početné avšak nejaká tá helikoptéra sa v pozadí pri priblížení okruhom mihla. Žiadne so širokotrupých lietadiel sa neukázalo hoci sa s času na čas American Airlines pošle B767-200/300.
Celkovo hodnotím moju krátku návštevu letiska La Guardia ako úspešnú hoci niektoré nezachytené stroje ma mrzeli a fakt že ani jeden stroj spoločnosti Southwest sa počas 4 hodín neukázal bola iba perlička nakoniec. Takže slovo nakoniec : hoci nič špecifické s najväčšiou pravdepodobnosťou nezachytitíte, návšťevu letiska by som odporučil hlavne ako spríjemnenie odchodu z New Yorku.