Hoci hlavným cieľom mojej v poradí druhej návštevy Moskvy v auguste 2012 bola účasť na oslavách 100.výročia vojenských vzdušných síl, o ktorých som písal v prvej časti tohto trip reportu, ani zvyšok pobytu nesklamal, hoci tentokrát bolo počasie o kúsok horšie ako rok predtým. Nasledujúci deň pokračovala naša návšteva celodenným pobytom na letisku Vnukovo. Toto letisko má, ako sa dá asi očakávať, najväčšie zastúpenie starších sovietskych typov v prevádzke. Je to nielen vďaka základni ruskej vládnej letky, ale najmä prevádzkou celého radu starších typov na vnútroštátnych linkách spoločnosti UTair. V roku 2012 lietali ešte hojne TU-154M, v menšej miere TU-134A a AN-24, no a na rozdiel od predchádzajúceho roka sa vo flotile UTair-u objavilo aj niekoľko JAK-42 (prenajatých od Tulparu). K tomu treba pridať ešte TU-154M a JAK-42 spoločnosti Gazpromavia, pre ktoré je Vnukovo východzím letiskom komerčných letov, a v neposlednom rade lety všeobecného letectva, ktoré napriek rastúcemu podielu západných typov môžu stále mať podobu aj ojedinelých TU-134 alebo JAK-40. Milovník staršej sovietskej techniky proste Vnukovo nemôže obísť. A hoci v čase VIP letov vládnej letky panujú v okolí letiska zvýšené kontroly ozbrojených zložiek, pri troche ostražitosti a neukazovaní sa príliš na oči sa tu dá celkom pohodlne fotografovať.
Podobne ako v roku 2011, aj o rok neskôr bola druhá vzletovo-pristávacia dráha 06/24 letiska Vnukovo stále v rekonštrukcii, a tak sa všetky pohyby vykonávali na severo-južnej dráhe 01/19. Tá umožňuje vďaka svojej orientácii veľmi dobré fotopodmienky ráno a podvečer, čím bližšie k obedňajším hodinám, tým je svetlo samozrejme horšie. Zatiaľčo pri prvej návšteve sa lietalo vždy výhradne v smere 01 (teda z juhu na sever), tentokrát sme zažili oba smery. V prípade pristátí v smere 19 je dobrá fotopozícia na popoludňajšej strane, ktorú využívajú aj domáci spotteri a ako jedna z mála umožňuje fotografovanie aj lietadiel na dráhe. Naše lietanie v smere 19 však bolo predpoludním, preto sme museli nájsť pozíciu na opačnej strane. Tá nie je taká pohodlná, nachádza sa pri malom lesíku južne od severnej príjazdovej komunikácie na letisko a umožňuje iba krátke odfotenie lietadla vo vzduchu. Navyše ani počasie nebolo v tento deň ideálne, okrem oblačnosti sa pridala aj búrka. Zaujímavé je, že obloha na východnom horizonte, niekde v oblasti letiska Žukovskyj, bola nápadne svetlejšia, dávala dokonca tušiť prítomnosť slnka. Neviem, či to bola len zhoda náhod, alebo skutočne ruská armáda rozptyľovaním chemických látok v ovzduší zabezpečila, aby sa oblaky rozplynuli... Na Žukovskom totiž v tento deň prebiehala hlavná oslava výročia vzdušných síl, za účasti prezidenta Putina, a kde je Putin, tam predsa nesmie pršať...
Nakoľko prevádzka na Vnukove bola skutočne najzaujímavejšia a moji partneri na výlete boli vyslovení rusofili, vrátili sme sa na letisko Vnukovo aj v nasledujúce dva dni a hoci väčšina prevádzky sa opakovala, vždy sme narazili na niekoľko noviniek, ktoré nás potešili. Nezanedbali sme však ani druhú návštevu Domodedova, kde sme sa zúčastnili tradičného spotterského dňa, počas ktorého marketing letiska pripravil pre spotterov dvoj- až trojhodinové fotografovanie na ploche letiska. Veru, aj taký dokáže byť prístup vedenia letiska, a to v krajine, v ktorej by to možno mnohí neočakávali... A tak zatiaľčo v Bratislave súčasný riaditeľ fotografovanie na ploche zakazuje aj zamestnancom a nepohodlným osobám dáva odoberať ID karty, na Domodedove niekoľkokrát ročne vyhlásia spotterský deň, na ktorý sa možno zdarma prihlásiť, autobusom vás vezmú po celom letisku a zastavia na niekoľkých miestach, na ktorých máte možnosť vystúpiť a fotografovať stojace alebo rolujúce lietadlá. Samozrejme, hlavného aktívneho apronu sa to netýka, avšak tie najzaujímavejšie kúsky spravidla aj tak stoja na vedľajších odstavných plochách a na fotografovanie aktívnej prevádzky dostanete príležitosť počas pobytu pri rolovacej dráhe. Veľmi vydarená akcia, ktorej len chýba väčšia propagácia vopred, aby aj zahraniční spotteri si mohli prípadnú návštevu Moskvy naplánovať podľa termínov tohto podujatia.
Záver pobytu bol bohužiaľ spojený so zamračeným a daždivým počasím, a tak som trochu ľutoval, že moji kamaráti mali namierené domov skôr ako ja. Zamračené počasie ma vyhnalo akurát na Výstavu úspechov národného hospodárstva (VDNCH), akýsi skanzen socializmu a niekdajšieho sovietskeho impéria. Výstava však pôsobila veľmi rozpačitým dojmom a pripomínala skôr prechádzku veľkým parkom ako návštevu výstavy. Výstavné pavilóny jednotlivých bývalých sovietskych republík pripomínajú dnes skôr trhoviská, nakoľko vnútri sú samé stánky s oblečením alebo potravinami. Z leteckého hľadiska mohol zaujať akurát jeden z predsériových JAK-42, vyznačujúci sa ešte priamym krídlom, jednoduchým hlavným podvozkom a odlišne tvarovanými chvostovými plochami, ktorý však pred pár rokmi dostal abstraktný náter, neoriginálny a dosť odstrašujúci. Možná je aj prehliadka vnútra lietadla. Donedávna vedľa neho stojaci TU-154 sa kamsi „vyparil“, pozadie tvorila akurát raketa Vostok. Počasie do konca môjho pobytu neveštilo nič dobré, a tak som sa viac-menej zmieril s tým, že letecká stránka výletu už skončila.
V posledný deň môjho pobytu však predsalen svitla nádej, jednak sa po rannom daždi začala obloha počas dňa čistiť a jednak sa konečne ozval môj ruský kamarát Inal s informáciou, že na základni Čkalovskyj v tento deň bude viacero letov, a preto sa tam oplatí vybrať. Nakoľko však Inal nedisponuje autom a spolu so svojimi kamarátmi sa nachádzal niekde inde, čakala ma dlhá cesta metrom a „maršrutkou“ až k severnému koncu dráhy základne. Napokon to nebolo až tak zložité a na miesto som dorazil. Napriek blízkosti policajnej stanice sme sa pohodlne uvelebili v poli pri svetlách približovacieho radu RWY 12 základne Čkalovskyj a čakali na prvé pohyby. Za stromami bolo vidieť odparkované lietadlá, vo vzduchu lietal vrtuľník Mi-8, slnko svietilo, všetko nasvedčovalo tomu, že by sa mohol vydariť ďalší úspešný deň na tejto základni (podobne ako rok predtým). Bohužiaľ, po pristátí jediného AN-26 prišla z dobre informovaných zdrojov (bez ktorých sa tu zaobísť nedá) smutná správa, že všetky lety boli presunuté až na večer, a tak sme sa museli zbaliť a vrátiť do mesta. Nuž, neslávny záver pobytu, naše očakávania ostali nenaplnené, avšak napriek tomu možno konštatovať, že ako celok sa aj moja druhá návšteva Moskvy celkom vydarila a pokiaľ to okolnosti umožnia, do Moskvy sa rád opäť vrátim.