Trip report – Moskva 2011 (1.časť)

Skôr než sa pustím do samotnej reportáže, dovolím si vás uistiť, že predmetom tohto článku je skutočne spotterský výlet do Moskvy v roku 2011. Nie je to tým, že by som z dlhej chvíle chcel vyťahovať z archívu takmer zabudnuté veci. Permanentný nedostatok času a snaha stihnúť veľa aktivít a zároveň chuť a možnosť cestovať čo najviac ako sa len dá spôsobujú, že v spracovaní mojich fotografií mám pomerne veľký sklz, a tak až teraz sa mi podarilo dokončiť prácu na fotografiách z augusta 2011. Pre niekoho nepredstaviteľná vec, napríklad Maroš „musí“ spracovať fotky z výletu ešte v ten večer, mne to časové možnosti a množstvo fotiek z početných výletov proste nedovolia, ale tento handicap má aj svoje čaro. Po viac ako roku je krásne si nad fotkami spomínať, čo všetko som na tom či onom výlete zažil. Za mnohými fotkami sa skrýva nejaký príbeh, vybavia sa mi okolnosti, spoločnosť ľudí, s ktorými som trávil čas a je to mnohokrát príjemné spomínanie. Obávam sa, že pri takom množstve fotiek by som sa k tým starším už možno nikdy nevrátil, takto poteším svoje oko i dušu hneď dvakrát, raz keď som na výlete samotnom a druhýkrát pri ich spracovávaní s veľkým časovým odstupom. Istou daňou za takýto sklz je ale skutočnosť, že tieto fotografie sú zhotovené ešte starším a menej kvalitným fotoaparátom ako používam dnes. Toľko na vysvetlenie na úvod.

Dreamlinerom LOT-u na prvom komerčnom lete

V tejto sekcii vám obyčajne prinášame reportáže z našich fotografických výjazdov za lietadlami do krajín blízkych či vzdialených, tentokrát však reč bude o niečom úplne inom. Hoci som známy ako spotter (pre niekoho dokonca „hard-core spotter“), teda niekto kto obdivuje a fotografuje lietadlá najmä zvonka, tejto ponuke sa odolať skutočne nedalo. Toto lietadlo totiž už celé roky predchádzali zvesti o úplne novej kvalite cestovania, a keďže veriť sa dá skutočne len tomu, čo človek sám odskúša a zažije, očakávania boli veľké. A treba hneď na úvod bez okolkov povedať, že určite nezostali nesplnené :-)

Trip report – Antalya forever

Aj keď názov dnešného trip reportu je samozrejme nadnesený, sčasti vyjadruje moje presvedčenie o tom, že ak sa seriózny spotter chce vypraviť niekam v rámci Európy a vidieť pritom pestrú mozaiku lietadiel, Antalya by určite mala byť v prvej trojke jeho možností. Písať o tom, aké sú najväčšie európske letiská (typu Frankfurt, Londýn-Heathrow, Amsterdam či Paríž-CDG) atraktívne pre spottera, by bolo asi zbytočné. Ročne lákajú tisíce spotterov z celého sveta na svoj mix hlavne veľkokapacitných lietadiel. Vďaka svojej vysokej vyťaženosti však nie sú práve najvhodnejším cieľom, ak si chceme nafotiť pestrý mix charterových dopravcov. V samotnej kontinentálnej Európe už o pestrom mixe v podstate ťažko hovoriť, nakoľko postupnými krachmi, fúziami a odpredajmi je dnes európska charterová scéna dominovaná možno dvoma desiatkami veľkých hráčov, z ktorých mnohí ešte navyše patria do jednej skupiny a „pýšia“ sa teda aj podobným sfarbením. Ak spotter túži po pestrosti, musí sa vydávať na často odľahlejšie a z pohľadu spottingu menej „pohodlné“ letiská, ako napr. Antalya.

Plain crazy trip 2

Spotterstvo je svojim spôsobom prekliatie. Ten, kto ho berie vážne, musí do neho investovať enormne veľa úsilia, času a peňazí. O tom že ja s Petrom to berieme Vážne nemôže byť pochýb, takže rovnako ako minulý rok sme aj tento trávili kvantum hodín pri počítači sledovaním noviniek u jednotlivých leteckých spoločností a plánovali nejaký zaujímavý výlet, kde by si naša spotterská duša prišla na svoje pri fotení lietadiel ktoré ešte v zbierke nemáme.

Po minuloročnom výlete do Liége ( písali sme o ňom TU ) sme tento rok plánovali konečne urobiť veľký okruh po Európe a navštíviť na ňom letiská v Amsterdame, Bruseli, Luxemburgu, Frankfurte či Hamburg-Finkenwerder. Takýto trip je sám o sebe dosť náročný a tak sme si na neho plánovali vyhradiť približne týždeň času. Ako to však býva, veci sa často vyvinú ináč ako si človek plánuje a pracovné či rodinné povinnosti vedia takéto plány rýchlo zmeniť. Situáciu tentokrát zjednodušila moja služobná cesta do Nemecka. Rozhodli sme sa preto spojiť príjemné s užitočným a spontánne sme vyrazili na náš ďalší plain crazy trip, na ktorom najazdíme za 4 dni 3000km a navštívime celkovo 5 letísk.

Trip report - Split

O Chorvátsku už bolo popísané nezpočetné množstvo článkov opisujúcich krásu tejto krajiny.  Možno aj vďaka ním sa do tejto krajiny vydávajú každé leto desiatky či stovky tisíc dovolenkárov nielen zo Slovenska ale aj značný počet bratov paštikárov z Českej republiky, či cestných pirátov z Poľska. Tento rok som po piatich rokoch opätovne takzvané „slovenské more“ za účelom letnej dovolenky navštívil aj ja, pričom „celkom nezištne“ voľba ubytovania padla na komplex vzdialený neďaleko letiska Split – Kaštela.

Kým však o Chorvátsku nájdeme detailné informácie na internete, tak o fotení na letisku v Splite až tak veľa informácii nenájdeme. Aj databáza fotografií na airliners.net či jetphotos.net je relatívne malá. Vyzerá to, ako keby si spotteri v Chorvátsku užívali more a slnko a na návštevu letiska nemali čas. Kaštela pritom spotterom ponúka niektoré naozaj efektné foto pozície a zaujímavú prevádzku.

Trip report mini – Göteborg

Nie všetky cesty spottera musia viesť na najväčšie a najrušnejšie letecké križovatky sveta, aj keď samozrejme na nich možno dosiahnuť najväčšiu „produktivitu“, teda počet záberov nových prírastkov za strávený čas. Pokiaľ moja cesta vedie do destinácie, ktorá nie je práve v hľadáčiku spotterov, snažím sa aj tak získať pár záberov lietadiel, ktoré možno inde nie je také ľahké získať.

Tak tomu bolo v júni minulého roka, keď ma povinnosti zaviedli do švédskeho Göteborgu, neviem si však predstaviť, že by nejaký spotter cielene do tejto destinácie cestoval. Toto letisko patrí medzi stredne veľké regionálne letiská a svojím ročným náletom necelých 5 miliónov cestujúcich je druhým najväčším vo Švédsku. V tomto meste sa vlastne nachádzajú hneď dve letiská, okrem navštíveného Göteborg-Landvetter aj menšie letisko City Airport (Säve). To je však doménou výhradne spoločností Ryanair a Wizzair (plus malého aeroklubového lietania a General Aviation), ktoré určite nie sú pre mňa magnetom, a tak som jeho návštevu vypustil. Hlavné letisko Landvetter sa nachádza pomerne ďaleko od mesta, čo na jednej strane znamená jeho zasadenie do typickej krásnej švédskej prírody, na druhej strane je vzhľadom na veľkosť mesta tak trochu príliš od ruky.