Trip report – Antalya forever
Aj keď názov dnešného trip reportu je samozrejme nadnesený, sčasti vyjadruje moje presvedčenie o tom, že ak sa seriózny spotter chce vypraviť niekam v rámci Európy a vidieť pritom pestrú mozaiku lietadiel, Antalya by určite mala byť v prvej trojke jeho možností. Písať o tom, aké sú najväčšie európske letiská (typu Frankfurt, Londýn-Heathrow, Amsterdam či Paríž-CDG) atraktívne pre spottera, by bolo asi zbytočné. Ročne lákajú tisíce spotterov z celého sveta na svoj mix hlavne veľkokapacitných lietadiel. Vďaka svojej vysokej vyťaženosti však nie sú práve najvhodnejším cieľom, ak si chceme nafotiť pestrý mix charterových dopravcov. V samotnej kontinentálnej Európe už o pestrom mixe v podstate ťažko hovoriť, nakoľko postupnými krachmi, fúziami a odpredajmi je dnes európska charterová scéna dominovaná možno dvoma desiatkami veľkých hráčov, z ktorých mnohí ešte navyše patria do jednej skupiny a „pýšia“ sa teda aj podobným sfarbením. Ak spotter túži po pestrosti, musí sa vydávať na často odľahlejšie a z pohľadu spottingu menej „pohodlné“ letiská, ako napr. Antalya.
Plain crazy trip 2
Spotterstvo je svojim spôsobom prekliatie. Ten, kto ho berie vážne, musí do neho investovať enormne veľa úsilia, času a peňazí. O tom že ja s Petrom to berieme Vážne nemôže byť pochýb, takže rovnako ako minulý rok sme aj tento trávili kvantum hodín pri počítači sledovaním noviniek u jednotlivých leteckých spoločností a plánovali nejaký zaujímavý výlet, kde by si naša spotterská duša prišla na svoje pri fotení lietadiel ktoré ešte v zbierke nemáme.
Po minuloročnom výlete do Liége ( písali sme o ňom TU ) sme tento rok plánovali konečne urobiť veľký okruh po Európe a navštíviť na ňom letiská v Amsterdame, Bruseli, Luxemburgu, Frankfurte či Hamburg-Finkenwerder. Takýto trip je sám o sebe dosť náročný a tak sme si na neho plánovali vyhradiť približne týždeň času. Ako to však býva, veci sa často vyvinú ináč ako si človek plánuje a pracovné či rodinné povinnosti vedia takéto plány rýchlo zmeniť. Situáciu tentokrát zjednodušila moja služobná cesta do Nemecka. Rozhodli sme sa preto spojiť príjemné s užitočným a spontánne sme vyrazili na náš ďalší plain crazy trip, na ktorom najazdíme za 4 dni 3000km a navštívime celkovo 5 letísk.
Trip report - Split
O Chorvátsku už bolo popísané nezpočetné množstvo článkov opisujúcich krásu tejto krajiny. Možno aj vďaka ním sa do tejto krajiny vydávajú každé leto desiatky či stovky tisíc dovolenkárov nielen zo Slovenska ale aj značný počet bratov paštikárov z Českej republiky, či cestných pirátov z Poľska. Tento rok som po piatich rokoch opätovne takzvané „slovenské more“ za účelom letnej dovolenky navštívil aj ja, pričom „celkom nezištne“ voľba ubytovania padla na komplex vzdialený neďaleko letiska Split – Kaštela.
Kým však o Chorvátsku nájdeme detailné informácie na internete, tak o fotení na letisku v Splite až tak veľa informácii nenájdeme. Aj databáza fotografií na airliners.net či jetphotos.net je relatívne malá. Vyzerá to, ako keby si spotteri v Chorvátsku užívali more a slnko a na návštevu letiska nemali čas. Kaštela pritom spotterom ponúka niektoré naozaj efektné foto pozície a zaujímavú prevádzku.
Trip report mini – Göteborg
Nie všetky cesty spottera musia viesť na najväčšie a najrušnejšie letecké križovatky sveta, aj keď samozrejme na nich možno dosiahnuť najväčšiu „produktivitu“, teda počet záberov nových prírastkov za strávený čas. Pokiaľ moja cesta vedie do destinácie, ktorá nie je práve v hľadáčiku spotterov, snažím sa aj tak získať pár záberov lietadiel, ktoré možno inde nie je také ľahké získať.
Tak tomu bolo v júni minulého roka, keď ma povinnosti zaviedli do švédskeho Göteborgu, neviem si však predstaviť, že by nejaký spotter cielene do tejto destinácie cestoval. Toto letisko patrí medzi stredne veľké regionálne letiská a svojím ročným náletom necelých 5 miliónov cestujúcich je druhým najväčším vo Švédsku. V tomto meste sa vlastne nachádzajú hneď dve letiská, okrem navštíveného Göteborg-Landvetter aj menšie letisko City Airport (Säve). To je však doménou výhradne spoločností Ryanair a Wizzair (plus malého aeroklubového lietania a General Aviation), ktoré určite nie sú pre mňa magnetom, a tak som jeho návštevu vypustil. Hlavné letisko Landvetter sa nachádza pomerne ďaleko od mesta, čo na jednej strane znamená jeho zasadenie do typickej krásnej švédskej prírody, na druhej strane je vzhľadom na veľkosť mesta tak trochu príliš od ruky.
Trip report – Peking (3.časť)
Pred pár mesiacmi som sa v dvoch častiach s návštevníkmi našej stránky podelil o moje zážitky zo spotterskej návštevy čínskeho hlavného mesta v marci 2011. Ako veľký nadšenec dopravných lietadiel by som si návštevu Pekingu neodpustil bez zavítania do rozľahlého China Aviation Museum Datangshan. Aj keď mojou prioritou sú samozrejme lietadlá aktuálne lietajúce, najviac ma priťahujú staršie kúsky a keďže ich lieta po svete stále menej, návšteva takéhoto múzea je určite spestrením spotterského výletu. Múzeum sa nachádza asi 40 km severne od Pekingu a hoci jeho oficiálny názov je iný, väčšina zahraničných návštevníkov ho pomenúva podľa susediacej hory Datangshan. Okrem vlastnej dopravy je dostupné aj kombináciou metra a autobusu z centra Pekingu, treba sa však pripraviť na to, že múzeum je „uprostred ničoho“ a oficiálna stránka múzea je iba v čínskom jazyku. Napriek tomu sa jeho návšteva oplatí, a to ako pre priaznivca dopravných, tak aj vojenských lietadiel, podľa môjho názoru patrí svojimi rozsiahlymi zbierkami medzi najväčšie na svete.
Trip report – Takmer perfektný víkend
Každý z nás má dni, na ktoré by najradšej zabudol. Bohužiaľ, tých je pravdepodobne omnoho viac ako tých, ktoré by sme označili za výborné, fantastické či perfektné. Šanca, že tých perfektných budeme mať hneď viacero za sebou je minimálna – no stáva sa. Presne tak dopadol ten posledný víkend – perfektne. Počasie bolo ako z rozprávky, Bayern vyhral Ligu majstrov, Slovensko vyhralo MS v hokeji keď naložilo Rusom 6:2 a náš víkendový spotterský výlet dopadol perfektne...
Alebo to nebodaj dopadlo všetko úplne ináč?
Trip report – Peking (2.časť)
V úvodnej časti môjho trip reportu som začal svoje rozprávanie o tom, ako som sa k ceste do Pekingu absolútne neočakávane vlastne dostal a v dnešnej časti by som sa rád venoval jednotlivým fotopozíciám a prevádzke na letisku Capital International Airport. Ako som už spomínal, všetky tri vzletové a pristávacie dráhy sú orientované v smere sever-juh, čo by v normálnom prípade znamenalo väčšiu atraktivitu návštevy v letnom období, navyše aj vďaka dlhším dňom. Východná Čína má však taký ráz klímy, že najviac zrážok a oblačnosti je práve v letných mesiacoch, zatiaľčo zima je suchá a relatívne slnečná. A tak pri plánovaní cesty treba zvoliť kompromis medzi ešte stále suchým rázom počasia a už dostatočne dlhými dňami a pozíciou slnka na strane druhej.
Preto sa mesiac marec alebo naopak september či október môžu javiť štatisticky ako najvýhodnejšie mesiace na spotting v Pekingu. Samozrejme, všetko v konečnom dôsledku závisí aj od šťastia spottera, lebo aj v tom štatisticky najpriaznivejšom období môže spotter-smoliar (od ktorého nemám vo veciach počasia ďaleko) naraziť na jediný oblačný týždeň v celom kvartáli. Náš prípad bol tak niekde uprostred.
Trip report – Peking (1.časť)
Väčšina mojich spotterských ciest za vzdialenejšími cieľmi prebieha asi nasledovne: V mysli mám pripravené destinácie, kam by som sa raz určite chcel za lietadlami pozrieť, lebo tam lietajú exotické a zaujímavé kúsky, alebo sa tam veľmi dobre fotografuje a pod. Každú zimu chcem absolvovať aspoň dva takéto výlety, kedy sa snažím okrem iného uniknúť aj často depresívnemu a zo spotterského hľadiska nudnému zimnému obdobiu v našich končinách. No a potom už len čakám a sledujem ponuky viacerých leteckých spoločností, aké cenovo výhodné akcie na jednotlivé destinácii dajú do predaja, a to ovplyvní moje rozhodovanie, kam sa vyberiem najbližšie. Väčšinou mám teda svoje cesty vopred naplánované, minimálne si ich začínam zariaďovať (napr. formou kúpy letenky) v predstihu niekoľkých týždňov, prípadne mesiacov. Tento prípad bol však úplne o niečom inom.
Trip report – Melbourne a Hong Kong (2.časť)
V prvej časti môjho trip reportu, zverejnenej na týchto stránkach pred dvoma týždňami, som začal svoje rozprávanie z cesty do Austrálie v novembri minulého roka. Venoval som sa hlavnému letisku Melbourne-Tullamarine, okrem neho sa mi však podarilo navštíviť aj menšie letisko Essendon, ktoré sa rovnako ako Tullamarine nachádza na sever od mesta, iba pár kilometrov od neho a tak tu krásne vidieť aj lietadlá na pristátie na hlavnom letisku.
Trip report – Melbourne a Hong Kong (1.časť)
Okrem vlastných spotterských výletov sa mi vďaka mojej práci podarilo v minulých rokoch dostať aj na ďalšie miesta, kde som pri troche šťastia mohol stráviť krátky čas aj na letisku a venovať sa pár hodín svojmu koníčku. Hneď na úvod teda priznávam pre neprajníkov, ktorých je na našom letisku až-až: áno – som vinný. Zatiaľčo iní „zapadli“ do miestnych krčmičiek alebo obchodov, ja som si dovolil vyraziť v troche voľného času na letisko a nafotiť zopár lietadiel.
Tak tomu bolo aj v novembri 2010, keď ma pracovné povinnosti zaviali na pár dní do Austrálie, do druhého najväčšieho mesta Melbourne. A keďže na rozdiel od väčšiny iných zamestnancov sa snažím nájsť nielen zaujímavú, ale hlavne čo najlacnejšiu cestu do cieľovej destinácie, viedla tentokrát moja trasa cez čínsky Hong Kong. Zatiaľčo cestou tam išlo len o medzipristátie niečo viac ako 1 hodinu, pri ceste späť sa mi podarilo skombinovať lety tak, aby za rovnakú a čo najnižšiu cenu som mohol svoju cestu prerušiť na pár hodín a fotografovať lietadlá aj tu.
Trip report – Za láskou (takmer) na koniec sveta
Hovorí sa, že láska hory prenáša a človek je ochotný nasledovať ju hoci aj na koniec sveta. Myslené je to samozrejme na lásku medzi ľuďmi, ale láska môže mať rôzne podoby. O mne a o Marošovi azda nikto nemôže pochybovať, že v sebe prechovávame aj lásku k lietadlám. Maroš hovorí, že som tzv. „hard-core spotter“ a ja som na to patrične hrdý. A hoci ma poteší a fotografujem každé dopravné lietadlo, v mojom srdci je hlboko vryté jedno z nich, moja letecká láska.
Plain crazy trip - report
Dá sa povedať, že spotteri sú svojím spôsobom šialenci. Veď kto iný by bol ochotný vstávať skoro ráno, tráviť hodiny čakaním na jedno či dve vytúžené lietadlá, investovať stovky či dokonca tisíce EUR do fotovýbavy alebo sa terigať na druhý koniec sveta za patričnými „úlovkami“. Azda len rybári (alias „tichí blázni“) sú pri vykonávaní svojho koníčku rovnako šialení. To, že my sme do lietadiel zbláznení nasvedčuje aj názov našej stránky, ktorý však môže byť chápaný nielen tak, že sme zbláznení do lietadiel (plane crazy), ale aj ako parafráza že sme len jednoducho blázni (plain crazy).
Nech je to akokoľvek, tak výsledok je viacmenej stále rovnaký. A tak som sa nechal Petrom P. presvedčiť na výlet, ktorý bol dosť šialený aj ak by všetko vyšlo na 100%. Ale čo už v živote vyjde presne tak ako sa naplánovalo? Veď práveže skoro nič....