Trip report – Malajzia a Indonézia (2.časť)

Po niečo vyše dvoch dňoch strávených v Kuala Lumpur nastal čas na presun do indonézskeho hlavného mesta. Keď som po zakúpení „hlavnej“ letenky do Kuala Lumpur hľadal najlepšiu a najlacnejšiu možnosť, ako sa prepraviť do Jakarty, do oka mi padla ponuka spoločnosti Mandala Airlines. Táto kedysi významná indonézska spoločnosť zastavila svoje lety, neskončila však úplne, avšak kapitálovo do nej vstúpili singapúrske Tiger Airways a začlenili ju pod svoj multinacionálny dáždnik. Tiger Airways som celkom dôveroval a cena bola oveľa lacnejšia ako s konkurenčnou Air Asia, navyše mali vhodné letové časy, napriek tomu som mal obavy kúpiť si letenku s dopravcom, ktorý v čase kúpy ešte reálne nelietal. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a let s Mandala Airlines prebehol absolútne bez problémov, novučičkým A.320, ktorého paluba bola vzhľadom na pár dní fungujúcu prevádzku tak prázdna, že som si mohol vyberať nie sedadlo, ale celé rady na sedenie. A tak som sa 12.mája popoludní z low-cost terminálu letiska Kuala Lumpur presunul včas a pohodlne do Jakarty. Už počas večerného pristávania ma upútali svetlá pohybujúce sa popri plote letiska, až na druhý deň som však zistil o čo vlastne ide. Nocľah v jednoduchom hoteli blízko letiska prebehol vďaka bezplatnému vyzdvihnutiu pred terminálom relatívne bezproblémovo a ráno ma čakalo nové spotterské dobrodružstvo.

Trip report – Malajzia a Indonézia (1.časť)

Ako som už spomínal v predchádzajúcich Trip reportoch, čoraz väčšiu obľubu si u mňa získavajú spotterské výlety do vzdialených končín, nakoľko práve tam je najväčšia šanca objaviť exotické spoločnosti alebo staršie typy lietadiel, ktoré v Európe bežne nestretneme, hoci aj tam charizmatické stroje predchádzajúcich desaťročí miznú ako jarný sneh. Takéto výlety, najmä ak smerujú do doposiaľ neprebádaných končín, vyžadujú spravidla dlhodobejšie plánovanie a kúpu letenky niekoľko mesiacov vopred. Aj tu však existujú výnimky, kedy spontánne rozhodnutie sa ukáže ako správne, a jednou takou bol aj môj výlet do Malajzie a Indonézie v máji 2012. V polovici apríla prišla totiž spoločnosť Qatar Airways s výbornou akciou na 30% zľavu z cien svojich letov, ktorá sa ešte prehĺbila ak šikovný cestovateľ skombinoval odlet a prílet do inej destinácie. Po troške pátrania som nezaváhal a na môj vkus nezvyčajne spontánne som sa rozhodol zakúpiť si letenku na trase Budapešť-Doha-Kuala Lumpur-Doha-Viedeň, a to za výbornú cenu len niečo málo cez 400 EUR. Jediným háčikom bolo, že s ohľadom na klimatické pomery a moje následné pracovné povinnosti som musel letieť o necelé tri týždne. Nakoľko v tom čase panovali na letisku Bratislava ešte normálne pomery, vedel som, že pokiaľ si svoje povinnosti zariadim, dovolenka nebude problém, a tak som kúpil. Súčasne som hľadal možnosti, kam sa z Kuala Lumpur vybrať na dva-tri dni na spestrenie môjho výletu a do oka mi padla indonézska Jakarta.

Trip report – Tokio (2.časť)

V prvej časti Trip reportu som priniesol základné informácie a prvé poznatky z mojej cesty do Tokia vo februári 2012, v ďalšom sa budem venovať samotnému fotografovaniu. Hneď po prílete na letisko Narita viedli moje kroky samozrejme do zmenárne a potom som sa už stretol s mojím japonským kamarátom, ktorý ma odviezol na prvé dve fotopozície. Narita disponuje niekoľkými miestami, z ktorých si spotter môže užívať svoje hobby. Tie najdostupnejšie sú samozrejme obe vyhliadkové terasy na termináloch. Obe sú zdarma, otvorené počas celého dňa a najmä v peknom počasí veľmi populárne, čo má samozrejme svoje nevýhody. Zatiaľčo Terminál 1 disponuje jednou veľkou terasou, tá na Termináli 2 je rozdelená na dve časti. Medzi nimi sa treba presunúť cez samotný terminál, čo je v prípade zhonu veľmi nepríjemné, nakoľko okrem veľkej vzdialenosti sa vám pod nohy „pletú“ bežní cestujúci, nakupujúci v obchodíkoch alebo len tak prechádzajúci. Obe terasy na Narite majú jednu veľkú nevýhodu, a tou je pletivo oddeľujúce terasu od odbavovacej plochy, v ktorom je len obmedzený počet väčších či menších otvorov pre objektívy fotoaparátov. Za pekného počasia, ak spotter nepríde hneď po otvorení a „neobsadí“ si niektorý z otvorov, je tak prakticky nemožné sa neskôr k niektorému dostať. Problém je to najmä u terás Terminálu 2, kde je otvorov skutočne málo a najmä tie najlepšie nasmerované sú permanentne obsadené domácimi fotografmi. Statický objekt sa dá samozrejme s troškou majstrovstva odfotiť aj cez bežné pletivo, ale u pohybujúceho sa lietadla je to problém.

Trip report – Tokio (1.časť)

V posledných rokoch sa snažím, vzhľadom na to, že v Európe pestrosť lietadiel, leteckých spoločností a sfarbení klesá každým rokom, absolvovať počas zimného obdobia pokiaľ možno hneď dva diaľkové výlety. Je to ideálna doba uniknúť jednak z chladu a jednak využiť čas, kedy na domácej pôde sa „vďaka“ krátkym dňom a väčšinou škaredému počasiu toho veľa nafotiť nedá. Prednostne moje výlety v tomto čase smerujú do teplých destinácií, niekedy však urobím výnimku. Neinak tomu bolo aj vo februári 2012, kedy som sa vybral na týždeň do japonského hlavného mesta. Hoci je tu počas zimy trochu teplejšie ako u nás, nie je to klasická teplá destinácia, avšak počas zimy je počasie v Tokiu poväčšinou suché a relatívne slnečné. Nevýhodou sú samozrejme skoré západy slnka, ktoré sa navyše pohybuje po nízkej dráhe, avšak ani to ma neodradilo od myšlienky vyskúšať túto destináciu práve vo februári. Po týždni na Floride v decembri 2011 to bola aj príjemná zmena, aby som sa nabažil zasa pre zmenu lietadiel z ázijskej oblasti

Trip report – Severná Kórea (2.časť)

Druhou časťou pokračuje môj Trip report o nedávnej ceste za lietadlami do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky...

V pondelok ráno nás privítala úžasne modrá obloha bez jediného mráčika, a tak sme sa právom tešili na náš prvý letecký výlet. Po príchode na letisko Sunan nás už čakala staručká IL-18 (reg. P-835), ktorou sme sa my a asi 20-členná skupina západoeurópskych dôchodcov vydala smerom na sever do Samjiyonu. Dôchodcovia, ktorým bolo asi úplne jedno, čím letia, museli so značným úžasom sledovať náš boj o poradie pri nastupovaní do Iljušina. Veď každý chcel tie najlepšie miesta ! Takže kamarátstva vystriedali šikovné lakte a lstivé výpočty, napokon ktovie či sa týmto veteránom ešte niekedy odvezieme. Mne sa podarilo ukoristiť dobré miesto v zadnom salóne, kde sme si plne vychutnali všetky záludnosti letu, obrazom, zvukom i vibráciami. Po niečo vyše hodine letu sme pristáli na vojenskom letisku Samjiyon, ktoré hneď na konci dráhy disponuje malým apronom a jednoduchým domčekom slúžiacim ako terminál. VIP terminál pre Kimovcov samozrejme nemôže chýbať. Po vystúpení cestujúcich sme sa dočkali niečoho, čo by v krajine ako KĽDR čakal málokto. Zamestnanci od lietadla odstavili schody, pristavili ich do ideálnej pozície, z ktorej sme si ako na dlani mohli všetci krásny stroj vyfotografovať. Žiadne zákazy, perzekúcie, arogancia – holt Bratislava bola niekoľko tisíc kilometrov vzdialená... Za chrbtom nám motorovú skúšku robili MiG-17 severokórejskej armády, ktoré sme však mali samozrejme zakázané fotografovať. Nasledovala „hodina otázok a odpovedí“ s posádkou lietadla v termináli a potom nás pripravené mikrobusy rôzneho veku a pôvodu naložili smer Mount Paektu.

Trip report – Severná Kórea (1.časť)

V dnešnej dobe univerzálnych a nespočetnými verziami oplývajúcich Airbusov, Boeingov či Embraerov sa trochu náročnejší spotter začína v Európe poriadne nudiť. Výlety do Frankfurtu, Amsterdamu či Paríža sú samozrejme skvelé, avšak niektorí z nás hľadajú trochu viac. Aj ja sa snažím aspoň raz-dvakrát ročne vyraziť za lietadlami niekam za hranice nášho kontinentu, kde ma čakajú trochu exotickejšie spoločnosti a v lepšom prípade aj typy lietadiel.

Výlet, ktorý je námetom dnešného trip reportu, je však natoľko unikátny, že ostane asi dlho ojedinelý v mojej zbierke. Ani vlastne neviem, ako som sa k informácii o začínajúcich výletoch pre leteckých nadšencov do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky dostal... Faktom je, že niekedy na jar 2012 som kamarátovi z Malty napísal o tom mail, na ktorý prišla okamžitá reakcia SMS-kou: „I want to go to the DPRK !!!“.