Trip report – Juhozápad USA (3.časť)
Treťou časťou končím svoje rozprávanie o v poradí mojej druhej okružnej ceste po niektorých letiskách juhozápadnej časti USA, ktorú som uskutočnil v januári 2013. Ako som už spomínal minule, hlavnou novinkou tohto druhého okruhu bola návšteva niekoľkých letísk v štáte Arizona, predovšetkým Phoenixu. Najmä počas druhého dňa som odskúšal viaceré fotopozície na letisku Sky Harbor, vrátane terasy jednej z handlingových spoločností všeobecného letectva, ktorá ponúkala krásny výhľad na ich odbavovaciu plochu s niekoľkými zaujímavými strojmi. Žiadnych domácich spotterov som tu však nestretol a z jediného človeka, ktorému som sa pri fotografovaní prihovoril, sa vykľul Čech žijúci dlhodobo v Arizone. Dvojdňový pobyt bol veľmi úspešný, čo dokazujú aj ďalšie fotografie v tejto časti, druhý deň však už bol čiastočne poznačený nástupom vysokej bielej oblačnosti, ktorá čiastočne tlmila slnko a bola predzvesťou nepríjemností nasledujúcich dní. Podľa plánu som sa na konci druhého dňa pobytu v arizonskej metropole zbalil a vydal smerom na západ, do miesta svojho nocľahu v Palm Springs. Ten som si vybral len na základe skutočnosti, že leží takmer priamo na ceste z Phoenixu do oblastí Kalifornie, ktoré som chcel navštíviť, avšak až ráno, pri krátkej prechádzke mestom som si uvedomil, akou krásou toto miesto oplýva. Nádherné vysoké palmy všade naokolo, mesto lemované vysokými kopcami, napriek zamračenému počasie sa mi ani nechcelo pokračovať v ceste. Na diaľnici ma zastihlo niekoľko lejakov, ktoré na betónovej kalifornskej ceste nútili ubrať nohu z plynu.
Trip report – Juhozápad USA (2.časť)
V minulej prvej časti Trip reportu som začal svoje rozprávanie o týždňovom okruhu po juhozápade USA v januári 2013, ktorý odštartoval veľmi dobre, slnečným počasím v Los Angeles. Odtiaľ som sa s krátkymi zastávkami v San Bernardine a Victorville presunul ďalej. Nakoľko aj v tejto lokalite sú v zime dni kratšie, záver cesty prebiehal už za tmy. Keď sa po dlhom čase absolútnej tmy objavili na obzore prvé znaky silnej žiare a po okrajoch diaľnice sa vynorili prvé kasína, bolo jasné, že cieľ cesty je nadosah. Las Vegas som navštívil už počas prvého okruhu pred dvoma rokmi, preto som už bez úžasu zamieril do svojho kvalitného hotela, ktorý možno mimo víkendu zohnať skutočne lacno. Po večernej prechádzke rozžiarenými ulicami mesta som sa na druhý deň hneď ráno vybral na letisko McCarran International. Toto takmer 42-miliónové megaletisko disponuje dvoma dvojicami vzletových a pristávacích dráh, v smeroch 1/19 a 7/25. Na rozdiel od minulej návštevy neboli tentokrát ráno využívané prílety v smere 1, preto som sa vydal hľadať novú pozíciu pri prahu dráh 25, nakoľko slnko nebolo na zábery pozdĺž dráh 7/25 ešte v dobrom uhle. Bohužiaľ, letisko je tu obohnané vysokým plotom, cez ktorý sa nedá prestrčiť objektív a rebrík som jednak nemal a jednak na amerických letiskách nie je státie priamo pri plote s rebríkom povolené.
Trip report – Juhozápad USA (1.časť)
Ako som už opakovane spomínal, pri mojich spotterských cestách ma to čoraz častejšie láka do exotickejších krajín, kde spotting možno nie je vždy jednoduchý, ale prináša cennejšie úlovky. Medzi takýmito cestami si však rád nájdem čas aj na akési „oddychovky“, pri ktorých netreba riešiť problémy so zákazom fotografovania, potenciálnym nebezpečenstvom pri pohybe v chudobných štvrtiach či predieranie sa prírodou na neprebádané miesta. Ide o také výlety, kde je fotografovanie bez problémov, naše hobby dobre známe a tolerované a chýbajú aj jazykové bariéry. Takéto predpoklady určite spĺňa cestovanie a fotografovanie na letiskách USA. Zatiaľčo veľké letiská na severe krajiny majú veľmi podobné klimatické podmienky ako u nás doma, moja snaha uniknúť krátkym zimným dňom, nedostatku slnečného svitu a nízkym teplotám ma prirodzene láka na juh. A tak sa už pomaly stáva mojou tradíciou, že „na striedačku“ navštevujem juhozápad (rozumej Kaliforniu a okolie) a juhovýchod (rozumej Floridu) USA, aby som pre zmenu fotografoval v absolútnej pohode a bez obáv. Tieto oblasti ponúkajú počas našej zimy prevažne pekné slnečné počasie s príjemnými teplotami, ktoré spolu s vybudovanou sieťou diaľníc umožňujú absolvovať aj celé okruhy po viacerých letiskách. Tak tomu bolo aj v januári 2013, kedy som sa zhruba po 2 rokoch opäť vybral na juhozápad USA.
Trip report – Minneapolis / Toronto
V novembri 2012 ma pracovné povinnosti zaviedli do kanadskej metropoly Toronto. Nebola to moja prvá návšteva hlavného mesta Ontaria, kedysi som v Toronte prestupoval na ceste do Vancouveru a pred pár rokmi som tu strávil tiež niekoľko dní na pracovnej ceste. Najlacnejšia letenka bola v tom čase kombináciou letov Delta Air Lines a KLM, pričom cesta tam viedla cez severoamerické mesto Minneapolis. Túto možnosť som veľmi uvítal, nakoľko mi umožnila niekoľkohodinovú zastávku na miestnom letisku. Cielene by som sa do Minneapolisu asi nevybral, takto som mal možnosť navštíviť aspoň na pár hodín ďalšie nové letisko. O službách na palubách lietadiel severoamerických spoločností kolujú po internete rôzne názory, spravidla nemajú tieto spoločnosti vysoké hodnotenie v porovnaní s ázijskými, blízkovýchodnými alebo európskymi dopravcami. Bohužiaľ, aj ja som musel skôr dať za pravdu nie veľmi pozitívnym hodnoteniam, hoci skúsenosti neboli nijako tragické. Samotný transport z Amsterdamu do Minneapolisu prebehol načas a bez problémov (pominúc stupídnu predletovú kontrolu pasažierov v Amsterdame, ktorá je však typická pre všetky odlety do USA), avšak služby na palube neboli práve špičkovej úrovne. Na vekový priemer stewardiek okolo 50 rokov si človek pomaly zvyká aj u niektorých európskych spoločností a koniec koncov, pokiaľ sú príjemné a milé, nie je na tom nič zlého, avšak spôsob, akým mi staršia pani takmer hodila tácku s jedlom na môj sklopený stolík mal ďaleko od úslužnosti. To ma však nemohlo odradiť od pozitívneho očakávania mojej cesty.
Trip report – Palma de Mallorca
Tí, ktorí čítajú moje Trip reporty už dlhšie, vedia, že sa pri svojich cestách za lietadlami snažím vyberať najmä do končín, kde lietajú ešte nejaké staršie, vzácnejšie alebo exotickejšie lietadlá resp. letecké spoločnosti. Európu a jej letiská považujem stále viac a viac za nudné zo spotterského hľadiska. Aj na európskom kontinente (resp. v jeho tesnej blízkosti) je však zopár letísk, ktoré svojou pestrosťou zabezpečia dostatočnú hodnotu aj pre „náročného“ spottera ako ja. Jedným z takých letísk je aj Palma na ostrove Mallorka. A hoci ani na ňom nemožno očakávať nejaké extrémne zaujímavé lietadlá alebo exotické letecké spoločnosti, pestrý mix európskych charterových a low-cost dopravcov sľubuje dostatočnú odmenu spotterovi, ktorý sa tam vyberie. Ja som letisko Palma de Mallorca navštívil po prvýkrát ešte v 90.rokoch, keď sa mi podarilo odviezť sa tam a obratom naspäť na palube Boeingu 727 spoločnosti Air Slovakia. Za ani nie hodinový pobyt na zemi som pozoroval pestrú prevádzku na letisku, ktorá síce rokmi stratila na atraktivite a pestrosti, napriek tomu som sa na prelome augusta a septembra 2012 na Mallorku vybral znova, tentokrát na trojdňový pobyt, počas ktorého som okrem spottingu chcel trochu zrelaxovať aj na miestnych plážach.
Trip report – Moskva (2.časť)
Hoci hlavným cieľom mojej v poradí druhej návštevy Moskvy v auguste 2012 bola účasť na oslavách 100.výročia vojenských vzdušných síl, o ktorých som písal v prvej časti tohto trip reportu, ani zvyšok pobytu nesklamal, hoci tentokrát bolo počasie o kúsok horšie ako rok predtým. Nasledujúci deň pokračovala naša návšteva celodenným pobytom na letisku Vnukovo. Toto letisko má, ako sa dá asi očakávať, najväčšie zastúpenie starších sovietskych typov v prevádzke. Je to nielen vďaka základni ruskej vládnej letky, ale najmä prevádzkou celého radu starších typov na vnútroštátnych linkách spoločnosti UTair. V roku 2012 lietali ešte hojne TU-154M, v menšej miere TU-134A a AN-24, no a na rozdiel od predchádzajúceho roka sa vo flotile UTair-u objavilo aj niekoľko JAK-42 (prenajatých od Tulparu). K tomu treba pridať ešte TU-154M a JAK-42 spoločnosti Gazpromavia, pre ktoré je Vnukovo východzím letiskom komerčných letov, a v neposlednom rade lety všeobecného letectva, ktoré napriek rastúcemu podielu západných typov môžu stále mať podobu aj ojedinelých TU-134 alebo JAK-40. Milovník staršej sovietskej techniky proste Vnukovo nemôže obísť. A hoci v čase VIP letov vládnej letky panujú v okolí letiska zvýšené kontroly ozbrojených zložiek, pri troche ostražitosti a neukazovaní sa príliš na oči sa tu dá celkom pohodlne fotografovať.
Mini trip report – New York – La Guardia
Letisko La Guardia je po JFK druhým najväčším letiskom v New Yorku ktoré obsluhuje hlavne vnútroštátne lety a lety v rámci severoamerickeho kontinentu. Svojou prevádzkou nie je možno jedno s tých najzaujímavejších v rámci USA ale pre mňa La Guardia predstavovala rozumné riešenie v rámci celkových plánov a práve preto moja cesta smerovala počas návštevy New Yorku práve sem.
Trip report – Moskva (1.časť)
Viacerí čitatelia si možno budú pamätať môj trojdielny Trip report z návštevy Moskvy v auguste 2011. Na záver som vyjadril presvedčenie, že výlet bol natoľko úspešný a zaujímavý, že sa do ruského hlavného mesta čoskoro určite vrátim. A tak sa aj stalo. Uplynul presne jeden rok a ja som sa v prvej polovici augusta 2012 opäť ocitol v metropole tejto rozľahlej krajiny. Ani tentokrát dátum mojej návštevy nebol zvolený náhodne. Zatiaľčo rok predtým som spotting v Moskve spojil s návštevou aerosalónu MAKS 2011, o rok neskôr ma sem zlákala iná udalosť. A nielen mňa, tentokrát naša „výprava“ pozostávala z troch členov, okrem mňa ešte dvoch dlhoročných kamarátov z Prahy a Malty. Hlavným motívom našej návštevy bola letecká prehliadka pri príležitosti 100.výročia založenia ruských vzdušných síl, ktorá sa konala rovnako ako MAKS na letisku Ramenskoje (Žukovskyj) juhovýchodne od Moskvy. Ale náš šesťdňový pobyt zahŕňal aj obvyklé fotografovanie na letiskách Domodedovo, Šeremetevo a Vnukovo, takže sme sa na výlet patrične tešili. Tentokrát sme mali trochu menej šťastia, takže niektoré veci nám aj nevyšli, ale ako celok bol výlet opäť úspešný. Každý sme použili na cestu iné spojenia, mojim dopravcom sa opäť stal Austrian Airlines z Viedne, konkrétne jeho nočno-ranné spojenie, ktoré som si obľúbil z dôvodu úspory času na fotografovanie v prvý aj posledný deň.
Trip report – Antalya
Pozornejších návštevníkov tejto stránky možno napadnú hneď na začiatku pochybnosti, či nejde o „déja vu“ alebo či pre nedostatok „materiálu“ neopakujeme rovnaký Trip report ako pred približne rokom. Veru nie, fotografického „materiálu“ mám až-až, len času akosi málo na jeho spracovanie a aj preto sa na tomto mieste ospravedlňujem za trochu predĺženú dobu od realizácie výletu do publikovania fotografií. Ale prečo znova po roku Antalya? Odpoveď som dal už v poslednom Trip reporte z tejto destinácie: Lebo je to jednoducho s obrovským odstupom najzaujímavejšie dovolenkové letisko v dosahu európskych spotterov. A to nielen intenzitou, ale najmä rozmanitosťou prevádzky. Hoci prevádzkové výkony na väčšine európskych letísk viac-menej neustále rastú, atraktivita lietadiel, ktoré na nich možno zachytiť objektívom fotoaparátu, bohužiaľ permanentne klesá. Samozrejme, ani Antalya už nie je to čo bývala pred 5 a viac rokmi, hučiace a dymiace staré IL-86, ktoré sa s trochou nadsázky odliepali v horúcom vzduchu od zeme skôr vďaka jej zakryveniu ako výkonu motorov, nahradili moderné Boeingy a Airbusy. Aj o niečo modernejšie TU-154M a JAK-42 v Antalyi možno dnes spočítať na prstoch jednej ruky. Avšak rozmanitosťou leteckých spoločností, ktoré najmä v hlavnej letnej sezóne pravidelne nalietavajú hlavné turecké dovolenkové letisko, sa jej nemôže žiadna iná destinácia v Európe ani priblížiť. Hlavným magnetom Antalye sú práve spoločnosti z bývalého Sovietskeho zväzu, a tak praví spotteri každý rok s napätím očakávajú, akí noví dopravcovia a s akými novými typmi lietadiel sa tu objavia.
Trip report – Barcelona
Nakoľko v tomto čase, vďaka prevažne škaredému počasiu, nízkym teplotám a krátkym dňom, je spotter v našich končinách odsúdený viac na spomínanie a plánovanie na lepšie časy, rozhodol som sa s kratším odstupom ako obvykle priniesť ďalší report z mojich ciest, tentokrát len toť za roh, do španielskej (alebo skôr katalánskej) Barcelony. Zaviedli ma tam povinnosti v júni 2012 a keďže som letisko navštívil už predtým dvakrát súkromne, vedel som, čo môžem očakávať. Dátum mojej cesty v čase najvyššieho slnka neveštil nič dobré a viac-menej som nepočítal s tým, že sa počas pobytu povenujem aj fotografovaniu, realita však nakoniec dopadla lepšie ako som očakával. Problém Barcelony je v tom, že jej dve hlavné vzletové a pristávacie dráhy sú v smere 07/25, teda viac-menej východ-západ a spolu s južnou polohou v Európe teda znamenajú vo vrcholiacom lete vysokú polohu slnka, ktoré pri fotografovaní vytvára tmavé spodné časti lietadiel a nepekné odlesky a kompozície od zvrchu dopadajúceho slnka na trupe. Navyše Barcelona trpí podobne ako väčšina európskych letísk klesajúcou diverzitou lietadiel a spoločností, ktorá sa postupne scvrkáva na všade tých istých dopravcov, lietajúcich na Airbusoch rodiny A.320 a Boeingoch rodiny B.737, sem-tam nejaký turboprop alebo regionálny jet. Vďaka svojej južnej polohe a blízkosti dovolenkových destinácií však predsalen prináša zopár zaujímavých návštevníkov
Trip report – Malajzia a Indonézia (2.časť)
Po niečo vyše dvoch dňoch strávených v Kuala Lumpur nastal čas na presun do indonézskeho hlavného mesta. Keď som po zakúpení „hlavnej“ letenky do Kuala Lumpur hľadal najlepšiu a najlacnejšiu možnosť, ako sa prepraviť do Jakarty, do oka mi padla ponuka spoločnosti Mandala Airlines. Táto kedysi významná indonézska spoločnosť zastavila svoje lety, neskončila však úplne, avšak kapitálovo do nej vstúpili singapúrske Tiger Airways a začlenili ju pod svoj multinacionálny dáždnik. Tiger Airways som celkom dôveroval a cena bola oveľa lacnejšia ako s konkurenčnou Air Asia, navyše mali vhodné letové časy, napriek tomu som mal obavy kúpiť si letenku s dopravcom, ktorý v čase kúpy ešte reálne nelietal. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a let s Mandala Airlines prebehol absolútne bez problémov, novučičkým A.320, ktorého paluba bola vzhľadom na pár dní fungujúcu prevádzku tak prázdna, že som si mohol vyberať nie sedadlo, ale celé rady na sedenie. A tak som sa 12.mája popoludní z low-cost terminálu letiska Kuala Lumpur presunul včas a pohodlne do Jakarty. Už počas večerného pristávania ma upútali svetlá pohybujúce sa popri plote letiska, až na druhý deň som však zistil o čo vlastne ide. Nocľah v jednoduchom hoteli blízko letiska prebehol vďaka bezplatnému vyzdvihnutiu pred terminálom relatívne bezproblémovo a ráno ma čakalo nové spotterské dobrodružstvo.
Trip report – Malajzia a Indonézia (1.časť)
Ako som už spomínal v predchádzajúcich Trip reportoch, čoraz väčšiu obľubu si u mňa získavajú spotterské výlety do vzdialených končín, nakoľko práve tam je najväčšia šanca objaviť exotické spoločnosti alebo staršie typy lietadiel, ktoré v Európe bežne nestretneme, hoci aj tam charizmatické stroje predchádzajúcich desaťročí miznú ako jarný sneh. Takéto výlety, najmä ak smerujú do doposiaľ neprebádaných končín, vyžadujú spravidla dlhodobejšie plánovanie a kúpu letenky niekoľko mesiacov vopred. Aj tu však existujú výnimky, kedy spontánne rozhodnutie sa ukáže ako správne, a jednou takou bol aj môj výlet do Malajzie a Indonézie v máji 2012. V polovici apríla prišla totiž spoločnosť Qatar Airways s výbornou akciou na 30% zľavu z cien svojich letov, ktorá sa ešte prehĺbila ak šikovný cestovateľ skombinoval odlet a prílet do inej destinácie. Po troške pátrania som nezaváhal a na môj vkus nezvyčajne spontánne som sa rozhodol zakúpiť si letenku na trase Budapešť-Doha-Kuala Lumpur-Doha-Viedeň, a to za výbornú cenu len niečo málo cez 400 EUR. Jediným háčikom bolo, že s ohľadom na klimatické pomery a moje následné pracovné povinnosti som musel letieť o necelé tri týždne. Nakoľko v tom čase panovali na letisku Bratislava ešte normálne pomery, vedel som, že pokiaľ si svoje povinnosti zariadim, dovolenka nebude problém, a tak som kúpil. Súčasne som hľadal možnosti, kam sa z Kuala Lumpur vybrať na dva-tri dni na spestrenie môjho výletu a do oka mi padla indonézska Jakarta.