Už počas minulého víkendu začal svoju platnosť letný letový poriadok a s ním prichádza aj najrušnejšie obdobie letných dovoleniek, v ktorom prejde bránami letiska za 4 mesiace takmer 60% celoročného počtu cestujúcich. Aby túto situáciu letisko zvládlo, pripravilo pre cestujúcich hneď viacero noviniek.
Bezpečnosť na letiskách je po udalostiach v Bruseli opäť pod drobnohľadom. Samovražední atentátnici zaútočili na citlivé miesto a vyvolali tak verejnú diskusiu o tom, či, kde a ako zabezpečiť, aby sa takýto čin už neopakoval.
Téme sa v blízkej budúcnosti bude venovať aj Európska komisia, ktorá bude zvažovať, či je nutné presunúť bezpečnostné kontroly už na vstup do terminálu. Bratislavské letisko na výsledok tejto diskusie nečakalo a v závere tohto týždňa zaviedlo ako jediné slovenské letisko pro-aktívne kontroly pri vstupe do terminálu.
Od vzniku Slovenskej republiky bol záujem politikov o rozvoj letectva u nás minimálny. Svedčí o tom skutočnosť, že de facto do dnes nemáme jasne vypracovanú stratégiu rozvoja leteckej dopravy na Slovensku. Nemôžeme sa teda čudovať, že slovenské letectvo je bez akéhokoľvek smerovania, de facto v troskách, letiská dlhé roky stagnujú a z istej letargie ich vytrhne len občasný záujem nejakého dopravcu skúsiť si vylámať v našich podmienkach zuby.
Existujú však aj momenty, kedy sa nejaká zmienka o letectve dostane aj do programového vyhlásenia vlády. V týchto momentoch, zvyčajne krátko pred voľbami alebo po nich, v ktorých sa politické špičky snažia predsa len do programových priorít vlády aspoň niečím prispieť, však končí všetka sranda.
Linka Pobedy do Bratislavy má za sebou niečo vyše mesiac svojej premávky. Po úvodnom úspechu, kedy linka počas vianočných a novoročných sviatkov lietala veľmi dobre vyťažená, prichádza tvrdá realita. Studené zimné mesiace nelákajú na výlet do Moskvy a ani rusom sa po sviatkoch nechce ešte cestovať. Ako sa teda linke Pobedy darí? Na to sme sa pozreli detailnejšie v našej prvej analýze letov Pobedy.
Kým letecké spoločnosti plánujú často krát relatívne krátkodobo a nové linky ohlasujú rádovo niekoľko mesiacov dopredu, je situácia pri plánovaní rozvoja letísk značne komplikovanejšia. Letiská plánujú rádovo v rokoch, či dokonca v desaťročiach. Primárnym dôvodom je dlhá doba plánovania, schvaľovania a následnej výstavby takejto infraštruktúry. Letiská preto musia predvídať situáciu aj na 30-50 rokov dopredu, odhadovať ako sa bude vyvíjať prevádzka, akú budú na ňu potrebovať infraštruktúru a kde ju vedia postaviť. Takýto proces plánovania sa deje aj na letisku Bratislava a my sa pozrieme bližšie ako vyzerali posledné známe plány rozvoja letiska z roku 2010.
Krátko pred vianočnými sviatkami sme priniesli správu o ukončení prevádzky letov z Košíc do Milána, ktoré skončili pre nízky záujem zo strany cestujúcich len po pár mesiacoch prevádzky. V našom komentári sme sa vyjadrili, že práve zrušenie tejto linky ukazuje na limity potencionálneho ďalšieho rastu Wizzairu z Košíc. Vzhľadom k tomu, že sme dostali viaceré dotazy prečo si myslíme, že tomu tak je, rozhodli sme sa priniesť krátku analýzu situácie na letisku Košice z nášho pohľadu.
Nie, nemajte obavy. Ste stále na SlovakAviation.sk a zatiaľ sme stále slovenským leteckým portálom. Nemení na tom nič ani čudný nadpis tohto článku, ktorý naznačuje, že sa blíži koniec roka a s ním prichádza čas hodnotiť, čo sa udialo, dať si predsavzatia do nového roku a predpovedať to, čo nás v roku budúcom čaká. A je pritom jedno, či sa bavíme o našom kalendári, alebo o čínskom, podľa ktorého nás čaká rok Opice. Či s opicou príde aj bolesť hlavy a poriadne vytriezvenie, to sa dozvieme čoskoro. Poďme však poporiadku.
Rok 2015 sa chýli ku koncu. Ani vo sne by mnohých z nás nenapadlo, že pre spotterov bude jeho záver tak zaujímavý. Dôvom sú návštevy lietadiel, ktoré sme už v Bratislave, či dokonca v celej Európskej únií považovali za nemožné. Veď kto z nás by očakával, že v Bratislave uvidí ešte TU-134? Asi nikto, no napriek tomu sme ju mohli na letisku M.R. Štefánika vidieť. A to nikto z nás ešte ani netušil, že nás čaká ešte jedna rarita - návšteva Iljušinu 62, ktorých je letuschopných už len posledných 12 kusov. Zástupcovia bratislavského letiska nám vyšli v ústreti a umožnili nám dostať sa k tejto lietajúcej legende bližšie.
Pokiaľ sa premiér Slovenskej republiky vyjadrí, že chce podporiť vnútroštátnu leteckú dopravu, mali by sme takúto iniciatívu vítať. Problémom je, že sme na Slovensku a už sme si zvykli za takmer každým takýmto vyjadrením politikov vidieť nejaký podfuk. Hlavne, ak sa počas rovnakého týždňa objaví na scéne letecká spoločnosť, ktorá zhodou okolností chce prevádzkovať práve vnútroštátne lety. Znie to tak, ako keď si niekto dá postaviť kompu ešte predtým, než štát povie, že potrebuje niekoho kto má kompu.
Pokiaľ by však štát naozaj pristúpil k podpore pravidelných vnútroštátnych liniek, aké má možnosti? To sme sa pokúsili načrtnúť v našej analýze.
Správy o tom, že na Slovensku vzniká nová letecká spoločnosť vždy pútajú značnú pozornosť. Ale len málo z týchto plánov sa stane realitou. Ja si spomínam na plány spoločnosti Air Saravi, ktorá s flotilou Boeingov 747 a 737 chcela z Bratislavy spraviť hub európskych rozmerov. Z plánov neostalo nič viac ako pár letov do Moskvy so staručkým Tupolevom 134. Napriek tomu ma vždy poteší ak sa niekto predsa len pokúsi o založenie novej slovenskej leteckej spoločnosti. Avšak pri takýchto správach som vždy veľmi opatrný a pristupujem k nim s patričnou mierou kritiky.
Minulý týždeň rozčerila hladinu správa o vzniku novej leteckej spoločnosti Blue Slovakia, ktorá si sama dala titul národného dopravcu. Rozhodol som sa teda, že na rozhovor na telo pozvem zástupcu spoločnosti, pána Ing. Tomáša Černaja, ktorý túto výzvu prijal.
Pred piatimi rokmi – 5.10.2010 som napísal prvý článok pre svoj vtedy nový portál planecrazy.sk. Bol to prvý krok po asi mesačnom úsilí, kedy som testoval rôzne redakčné systémy, fotogalérie či dizajn stránky. Projekt, ktorý bol pôvodne plánovaný ako súkromná spotterská stránka sa medzičasom vyvinul a po piatich rokoch narazil na limit svojich možností. Aj preto Planecrazy odišlo a je tu Slovak Aviation.
Letectvo vo všeobecnosti za posledných pár rokov nie je práve najvhodnejším prostredím na podnikanie. Napriek tomu v roku 2013 vznikla v Bratislave nová letecká spoločnosť pod menom Go2Sky. Jej zakladateľ, pán Daniel Ferjanček, napriek súčasnej kríze letectva na Slovensku vidí aj po dvoch rokoch budúcnosť svojej spoločnosti optimisticky.
Keď mi pred dvomi rokmi Michal Toma z B-AirHandlingu medzi rečou spomenul, že sníva o tom, že by do Piešťan chcel pritiahnuť let s Boeingom 757 len som sa mierne pousmial a neveriacky sa spýtal, či v Piešťanoch dokáže tento typ s rozumným payloadom vôbec pristáť. Rovnakú reakciu u mnohých čitateľov vyvolala aj minulotýždňová správa, že španielsky veľkoklub Athletic Club Bilbao s týmto typom priletí na svoj zápas s MŠK Žilina. Z jedného letu nakoniec boli hneď dva - po prvom pristátí v stredu sa Boeing 757-200 registrácie EC-HDS vybral na záskok u SunExpress Germany, z ktorého sa krátko po 15:00 vrátil opäť do Piešťan. Nakoľko aj počasie sa patrične umúdrilo, využili sme možnosť priamo z plochy piešťanského letiska zdokumentovať túto vzácnu návštevu.
Rok 2014 sa skončil. Pre slovenské letectvo bol svojím spôsobom prelomový – po dlhej dobe, kedy sa v médiách spomínal krach jednej spoločnosti za druhou, sme sa dočkali aj pozitívnych noviniek. Dočkali sme sa vzniku hneď dvoch nových spoločností, tie existujúce sa pre zmenu dočkali prírastkov do flotily. Nových liniek sa dočkali v Košiciach aj v Poprade, pričom Bratislavské letisko spustilo na jeseň hotový ohňostroj oznámení nových liniek, s ktorým podľa všetkého bude pokračovať aj v prvých mesiacoch budúceho roka. Poobhliadol som sa späť na rok 2014 a pripravil pár úvah o tom, čo nás čaká v roku 2015.
V novembri 2013 ukončila svoju činnosť posledná slovenská letecká spoločnosť, ktorá prevádzkovala pravidelné linky. Na letiskách však nestáli zástupy cestujúcich, ktorí v ten deň chceli odletieť, ako tomu bolo v deň krachu SkyEurope. Nebolo to však kvôli tomu, že by krach spoločnosti bol riadený tak, aby sa nedotkol cestujúcich. Bolo to skôr kvôli tomu, že táto spoločnosť sa za 5 rokov svojej prevádzky stala pre cestujúcich tak bezvýznamnou, že vlastne takmer žiadnych cestujúcich nemala. Stala sa tak bezvýznamnou, že necítila ani potrebu ukončenie svojich aktivít oficiálne oznámiť.
Vážení čitatelia, článok, ktorý hľadáte, sa na tomto mieste už nenachádza. Po dlhých diskusiách s Petrom som sa rozhodol akceptovať jeho žiadosť a rozhodol som sa článok stiahnuť zo stránky. Nakoľko mám záujem na tom, aby sa bratislavské letisko rozvíjalo, snažím sa poukázať aj na veci, ktoré podľa môjho názoru na letisku nefungujú, respektíve na oblasti, v ktorých by mohlo dojsť k zlepšeniu. Bohužiaľ, namiesto otvorenej diskusie k problematickým bodom a možnostiam zlepšenia situácie, vyvolal článok miestami emocionálne reakcie vyúsťujúce miestami do verbálnych útokov voči stránke planecrazy.sk jej tvorcom.