Pravý spotter sa nemôže uspokojiť len s fotografovaním na domácom letisku, ale podľa svojich možností sa snaží za svojím koníčkom aj cestovať. Naše cesty spravidla vedú na veľké svetové letiská s bohatou prevádzkou, alebo na miesta, kde možno odfotografovať zaujímavý mix lietadiel. Pravdu povediac, menšie slovenské letiská nepatria ani do jednej z týchto kategórií. Napriek tomu sa vyskytnú výnimočné situácie, keď sa aj výlet na malé slovenské letisko, odpočívajúce v očakávaní ďalšieho charterového letu o jeden-dva dni, oplatí.
Keď som sa minulý týždeň od nášho bývalého kolegu, pôsobiaceho teraz na letisku Sliač, dozvedel, akého návštevníka hostia, rozhodnutie bolo okamžité: tam musím ísť, otázka je len ako, kedy a s kým. Nakoľko bežná letecká prevádzka najmä v Európe je čoraz viac nudná a jednotvárna, chcem využiť každú príležitosť odfotografovať niečo vzácne. A tak sa po siahodlhých konzultáciách a zisťovaniach z mojej strany naša 5-členná výprava stretla 2.8.2012 popoludní pred novým terminálom letiska Sliač, aby urobila radosť svojmu spotterskému srdcu.
"Tati, raz budem pilotom!". Takúto vetu vysloví v živote veľa chlapcov, keď prvý krát zbadajú na oblohe lietadlo, alebo sa v ňom prvý krát vezú na dovolenku. Mnohých to relatívne rýchlo prejde, keď zbadajú na stavbe báger alebo sa odvezú električkou, pričom sa na chvíľku zmení aj ich vysnené budúce povolanie. U niektorých však tento sen pretrvá až do dospelosti.
Nie každému sa sen sedieť raz v cockpite lietadla splní. Tí vytrvalejší a šťastnejší sa jedného dňa pilotmi naozaj stanú. My menej vytrvalejší a šťastnejší však poväčšinou ostaneme s nohami pevne na zemi a do cockpitu lietadla nazrieme len zriedkavo. O to viac ma preto začiatkom júna prekvapil telefonát s výnimočnou ponukou - Chceš si zalietať na Airbuse?
Letná charterová sezóna 2012 je predo dvermi a tak vám ako už je zvykom prinášame prehľad destinácií a dopravcov, ktorí by mali obohatiť ponuku letov z bratislavského letiska. Pre slovenský charterový trh je typické, že cesty za dovolenkami sú sústredené do krátkej letnej sezóny, ktorá sa do vyšších obrátok rozbieha až v júni, hoci niektoré lety do teplejších destinácií lietajú po dlhšiu časť roka prípadne celoročne, predovšetkým Egypt.
Na deň presne pred desiatimi rokmi sa začala zlatá éra slovenského letectva. 13. Februára na pravidelnej linke NE030 z Bratislavy do Košíc sa na oblohu vzniesol Embraer 120 registrácie OM-SKY. Nasledovalo 8 rokov neustáleho rastu pre SkyEurope ako aj letisko Bratislava. Ale ako sa hovorí – po každej správnej párty príde vytriezvenie. V roku 2009 došlo k neodvratnému koncu SkyEurope ktorého následky možno badať ešte aj o takmer 3 roky neskôr.
SkyEurope si tak mnoho ľudí pamätá skôr v negatívnom zmysle, no ku krachu samotnému pritom nemuselo prísť. Stačilo, aby sa vedenie pri niektorých rozhodnutiach povznieslo nad svoje záujmy a lietadlá SkyEurope by mohlo byť vidieť na oblohe aj dnes.
V máji tohto roku sa mohol manažment bratislavského letiska tešiť. Po dlhej dobe, kedy sa bratislavské letisko v médiách spomínalo len pri krachu nejakej slovenskej leteckej spoločnosti, mohlo do médií vyslať pozitívnu správu. České aerolínie totiž oznámili svoj zámer v júni vytvoriť v Bratislave svoju bázu a začať lietať do šiestich nových destinácii (Paríž, Amsterdam, Brusel, Rím, Barcelona, Larnaka). Jednalo sa pritom o atraktívny produkt aj z hľadiska destinácii, letového poriadku ako aj úrovne služieb, ktorý mohol byť alternatívou k letom Ryanairu, ale aj letov z Viedne.
Ani nie 6 mesiacov neskôr sa však ČSA rozhodli od svojho zámeru ustúpiť a takmer úplne opustiť Slovensko. Toto rozhodnutie je zarážajúce v situácii, kedy predaj leteniek na Slovensku výrazne rastie (medziročne o cca 15%). Kde tedy udělali soudruzi v Praze chybu?
Hmla. Asi nikto ju nemá obzvlášť rád. Dokáže byť nepríjemná, dokáže zaliezť pod nechty, dokáže nám znepríjemniť život. Sú však oblasti ľudskej činnosti, ktoré dokáže obmedziť, ohroziť alebo úplne zastaviť. Keď sa niekedy na jeseň či v zime pozriete z okna, poviete si, že azda aj vtáky dnes chodia pešo. Ale čo lietadlá ? Aj keď schopnosť vidieť je v letectve kľúčová, moderná technika dnes dokáže priam zázraky a tak už ani hmla dnes nemusí lietanie úplne uzemniť. V tomto článku sa vám pokúsime vysvetliť, ako to vlastne s lietaním za zníženej dohľadnosti je a nie je.
Len 45 minút autom od rýchlo rastúceho viedenského letiska, leží bratislavské letisko ktoré od zastavenia privatizácie v roku 2006 zažíva ťažké časy. Po páde domácich spoločností v roku 2009 klesol počet cestujúcich postupne až na 1,6 milióna v roku 2010. Nový terminál dokončený v júni minulého roku bol významnou investíciou do infraštruktúry letiska. Dostavba jeho druhej časti ako aj iné investičné projekty sa v súčasnosti realizujú, respektíve sú naplánované. Aby bolo možné tieto projekty financovať, hľadá letisko v súčasnosti nových partnerov, nemá sa však pritom jednať o predaj letiska ako v roku 2006. Nový prevádzkovateľ letiska má nielen investovať, ale priniesť aj nové nápady.
Martin Dichler sa s Marošom Jančulom, predsedom predstavenstva letiska Bratislava rozprával o nastávajúcich zmenách.
Počas posledných rokov sa zdalo že sa na Slovensku nepodarí úspešne prevádzkovať leteckú spoločnosť. Air Slovakia, Slovenské aerolínie, SkyEurope a Seagle Air sú príkladom toho že príliš rýchla expanzia, zlá stratégia a chýbajúci marketingový koncept môžu viesť ku krachu spoločnosti. To že je možné byť v tejto brandži úspešným dokazuje AirExplore ktorá pred 12 mesiacmi vzlietla prvýkrát.
Martin Dichler sa o udalostiach počas posledných 12 mesiacov rozprával s Martinom Štulajterom, vlastníkom a riaditeľom AirExplore.
16. marca neočakávane oznámila Wataniya Airways so sídlom v Kuvajte okamžité zastavenie prevádzky. Vývoj situácie na Blízkom východe a s tým spojené zlé vyťaženie liniek viedlo k postupnému zhoršeniu finančnej situácie spoločnosti a k zastaveniu prevádzky, ktorú už spoločnosť nevedela ďalej financovať.
Zrušené boli samozrejme aj lety Wataniya Airways z Kuvajtu do Viedne, ktoré boli prevádzkované od 2. júna 2010 až 6x týždenne.
Tesne pred zastavením prevádzky sme mali možnosť otestovať vysokú kvalitu služieb, ktoré Wataniya ponúkala. Úroveň, ktorá v dnešnej dobe uťahovania opaskov bola až príliš vysoká na to, aby bola udržateľná. Detaily v reportáži Martina Dichlera.
Dni sa nám predlžujú a s visitormi v Bratislave či Viedni to začína byť opätovne zaujímavé. Predtým než sa nám začne jar a spolu s PetromP sa vydáme na sériu výjazdov po rôznych letiskách, tak sa ešte raz pozrieme do archívu a obhliadneme sa za historickými návštevníkmi Bratislavy. Tentokrát si zaspomínam na návštevníkov ruskej výroby ktoré nás kedysi navštevovali pravidelne. Vzhľadom na to že ich mám v archíve stovky, tak dnes sa pozrieme len na niektoré z nich.
Seriál vybraté z archívu sa nateraz odmlčí a vráti sa opäť po "spotterskej sezóne" niekedy v novembri či decembri 2011.
Kým začiatkom 90-tych rokov som si myslel že Bratislava bola pre spottera nudným letiskom, tak dnes by som si dal do kolena vŕtať len aby sa tie časy vrátili späť. Dôvod je veľmi jednoduchý – väčšina spoločností či dokonca lietadiel ktoré sa tu vtedy ukázali už v dnešnej dobe nelietajú. Často krát je dokonca ťažké nájsť o niektorých vôbec nejakú zmienku na internete, tobôž fotku ich lietadla.
Kedysi sa však v Bratislave ukazovali tak často že sme nad nimi len mávli rukou, respektíve ich už považovali za samozrejmosť. Lenže Boeingy 707 a Douglasy DC-8 v tej dobe ešte boli relatívne bežnými návštevníkmi, no teraz sa z oblohy takmer úplne vytratili. Ostali na ne len matné spomienky - ešte že sa môžem obrátiť na PetraP ktorý má hádam každého visitora zapísaného. Aj s jeho pomocou som zalovil v archíve a k fotkám priradil patričné dátumy návštev týchto veteránov, ktorím sa v tejto časti budeme venovať.
V roku 1990 boli lietadlá západnej výroby v Bratislave rovnakou raritou ako kvalitná elektronika v obchodoch. Kým väčšina spoluobčanov utekala do rakúska nakupovať videorekordéry, televízory či veže, tak ja som do Rakúska utekal fotiť lietadlá. Viedenské letisko bolo v porovnaní s Bratislavským či Pražským podstatne väčšie a tak bolo jasné že každá našetrená koruna z vreckového bude minutá na autobusový lístok na Schwechat a vstupné na terasu.
Najväčším nepriateľom spottera je zima. Nie preto že by spotter bol teplomilným tvorom, skôr preto že doba počas ktorej je svetlo je krátka a podmienky na fotenie či pozorovanie lietadiel sú vo všeobecnosti zlé. Okrem tmy, sneženia, hmly, dažďa a iných výstrelov matky prírody sa musí spotter značne uskromniť, nakoľko počas zimy sa vo všeobecnosti menej lieta a zaujímavých visitorov je podstatne menej. Historicky býva január z hľadiska visitorov najhorší mesiac v roku, čo je ideálna príležitosť stráviť dlhé večery v archíve diákov a negatívov z časov dávno minulých a zaspomínať ako to bolo kedysi.
V roku 2000 bolo slovenské letectvo v hádam najhoršom stave od vzniku samostatnej republiky. Okrem Slovenských aerolínii ktoré boli ledva ledva schopné prevádzkovať linku z Bratislavy do Košíc nelietalo z Bratislavy takmer nič. Najzápadnejšia destinácia kam sa dalo priamo z Bratislavy letieť bola Praha a letisko zívalo prázdnotou. A nikto už ani neveril že sa to môže zmeniť. Až na dvoch bláznivých Belgičanov, ktorí bez hocijakej podpory zo strany štátu dokázali naštartovať slovenské letectvo.
Tí čo pracujú v letectve už určite vedia že v tejto časti sa budem venovať Slovenským aerolíniám, ktoré dostali túto prezývku kvôli holubici ktorú mali na smerovke. Tú hádam nikto holubicou nenazýval a všetci to považovali za sliepku a preto tá nelichotivá prezývka. Musím povedať že vo všeobecnosti som vždy fandil a stále fandím každej leteckej spoločnosti ktorá na Slovensku vznikne, ale Slovenské aerolínie sú výnimka. Aj keď som si vedomý rizika že si pohnevám kopu bývalých kolegov a kamarátov, som sa rozhodol napísať veci tak ako si ich pamätám a vnímam.
Po zavedení eko-taxy v Rakúsku sa situácia začína dosť radikalizovať a vyjadrenia jednotlivých aktérov naberať na sile. Niki Lauda dnes pre rakúske médiá vyhlásil že jeho letecká spoločnosť Niki zvažuje kvôli novej eko-taxe odchod z Viedne a presun letov na letisko v Bratislave. Zároveň kritizoval že eko-taxa sa nemá vzťahovať na tranzitných cestujúcich, čo predstavuje neférovú výhodu pre Austrian Airlines kde tranzitný cestujúci predstavujú značnú časť cestujúcich.
Táto idea zo strany Niki Laudu sa nám pozdáva, avšak myslíme si že je to len planá hrozba. Prevádzka Niki je úzko prepojená s prevádzkou Air Berlin a je takmer nemožné že Niki by prišiel do Bratislavy a Air Berlin ostal vo Viedni. Prevádzku oboch spoločností by však Bratislava kapacitne určite nezvládla. Otázne je či Niki zváži čiastočný presun do Bratislavy, napríklad u charterových letov. Práve týchto sa nová eko-taxa dotkne asi najviac nakoľko mnohé dovolenkové destinácie sa dostávajú do pásma ktoré bude spoplatnené taxou vo výške až 20 EUR na cestujúceho.
V každom prípade je to zo strany Niki Laudu (pre nás) zaujímavé vyjadrenie a dúfame že je chlap a svoje slovo dodrží.